Spirituálna masť proti vianočnému zhonu

To meno sa v týchto dňoch jednoducho hodí.

S jeho menom si môžeme aj advent dokonalé vychutnať

Akurát teraz v decembri je ten správny čas, aby sme si ho pripomenuli. Nie preto, že je advent a čas vianočný nám klope na dvere. Preto skutočne nie. Potrebujeme ho pre čosi úplne iné.

Pýta sa na tento blog a ja si neviem predstaviť, že by sa naň nedostal 🙂

Kašľal na vianočný zhon, hoci žil len pred pár desiatkami rokov. Vianoce sa už vtedy začínali brať komerčne a samotný advent sa už vtedy začínal meniť na preteky po obchodoch, či súťaž, kto si pre svojich najbližších uchmatne tie najlepšie darčeky. On to však neriešil vôbec 🙂

Zostal verný sám sebe a pravému čaru Vianoc.

Ako najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej spirituálnej lyriky 20. storočia azda ani nemal veľký záujem to zmeniť. Viem si predstaviť, že duchovno u neho zostalo vždy na prvom mieste a komercializácia moderného adventu v jeho srdci nemala žiadnu šancu.

Presne tak nejako musel prežívať najkrajší čas roku Janko Silan.

Hory Javoriny miloval a v nich miloval Boha

Narodil sa ako Ján Ďurka 24.11.1914 v malej obci Sila. Tento budúci básnik, prozaik a prekladateľ vstup do života nemal práve najľahší. Ako mnohí aj on sa narodil do chudobnej rodiny. Gymnáziu vyštudoval v Nitre, kde popri štúdiu za ubytovanie a stravu posluhoval v piaristickom kláštore.

Spišská kapitula sa mu nestala len jeho alma mater.

Stala sa dôležitým medzníkom v jeho živote. Práve na Špiši spoznal intelektuálne prostredie, v ktorom nechýbali ani jeho budúci kolegovia Oliva, či Šprinc. Práve s nimi založil aj skupinu, ktorú nazvali „piráti krásy“.

Po štúdium sa stal kaplánom.

Ždiar s filiálkou Javorina, či Liptovský Hrádok sa mu stali na istý čas domovom.  Rozhodol sa pre prácu v časopise a vydával periodikum Verbum (slovo). Stal sa správcom farnosti vo Važci, kde aj 16.5.1984 zomiera.

Už v svojej prvotine Kuvici z roku 1936 ukázal, čo sa v ňom skrýva.

Už tu bolo možno vidieť kultivovaného mladého básnika, lyrika, čo nadväzuje na modernu. Samotný život mu však prináša aj bolesť či smútok, pocity, ktoré nechýbajú ani v jeho chlapčenských veršov. Práve ich tón ovplyvnil básnikov slabý zrak, či skorá matkina smrť.

V jeho básňach išlo vždy o lásku k Bohu a k duchovnu

Rebrík do neba (1939) je vyznaním šíriteľa slova božieho.

Silan si v nej básnicky pripomína jednotlivé fázy Ježišovej životnej púte. Vidieť v nej výrazný posun k duchovnej lyrike. Neobchádza tu ani barokové črty, ktorými svoju spiritualitu ešte viac umocňuje. Významná je tu elegická skladba Slávme to spoločne, v ktorej si spomína na matkinu smrť.

Zaujímavá je aj zbierka Kým nebudeme doma (1943).

Domovom sa myslí domov nebeský. Našli by ste tu zmes ozajstnej duchovnej poézie a klerického veršovania, ale i tiež náznak odvrátenej, dramatickej stránky kňazského života.

Dve ďalšie zbierky prezrádzajú dokonalú umelcovu zrelosť.

V zbierkach Piesne z Javoriny (1943) a Piesne zo Ždiaru (1947) to inak ani byť nemôže. Ich básne spája jedinečná tatranská príroda, ktorá sa tu vníma ako chválospev na Boha či ako ideál ľudského bytia.  Venuje sa tu i neľahkej situácii kňaza v ťažkých vojnových časoch.

Piesne zo Ždiaru majú svoje pokračovanie.

Aj v tomto kostolíku v Javorine prežíval vianočné sviatky hlboko duchovne

Je ním zbierka z roku 1948 s názvom Úbohá duša na zemi. Inak duša človeka je v samom epicentre Silanovej tvorby, no tu dostáva táto téma ešte dôraznejší teologický ráz.

Samozrejme to nie je všetko.

Zbierky ako Oslnenie, či Ja som voda prezradia o svojom autorovi Jankovi Silanovi a o jeho duševnom chápaní sveta tiež viac než dosť. Nielen kresťansky zmýšľajúcemu človeku odokryjú najhlbšiu poéziu jeho duše.

Jeho lyrika je tu pred každého.

Silana som nikdy nečítala a hoci ma na výške jeho tvorba zaujala, nevyhľadala som ju a nezačítala som sa do jeho duchovných veršov. Ale ak by sa ma niekto opýtal na masť proti vianočnému zhonu, bez váhania by som vyriekla práve jeho meno.

Nie sú o zhone, sú o Bohu v nás…

Prečo???

Vianoce ba ani advent o zhone nie sú. Nikdy o ňom neboli a nikdy o ňom ani nebudú. Sú o Bohu a o našom vzťahu ku Nemu. Sú o láske ku blížnych a o samom  duchovnom svete v nás…

Básne Janka Silana, či jeho priateľov z katolíckej moderny nám to vždy veľmi radi pripomenú.

Nechajme sa nimi unášať

Vaša Juli 🙂

 

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Slovakia_Tatranska_Javorina_19.JPG

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Tatry_Javorina_Slovakia_kostol.jpg

https://pixabay.com/sk/viano%C4%8Dn%C3%A9-trhy-dr%C3%A1%C5%BE%C4%8Fany-nemecko-612705/

https://pixabay.com/sk/adventn%C3%BD-veniec-pern%C3%ADk-ornament-314786/

https://pixabay.com/sk/kr%C3%AD%C5%BE-je%C5%BEi%C5%A1-veri%C5%A5-n%C3%A1bo%C5%BEenstvo-785867/