Samé lahodné chute na fajnovom jazyku :-)

Rytieri z krajiny galského kohúta sa po dlhom a vyčerpávajúcom dni, kedy objavovali pochúťky z literárnej kuchyne svojej vlasti, zobudili do krásneho a jasného dňa. Ešte si nestihli ani poriadne údy pretiahnuť, keď opäť začuli zvučný hlas starej dámy.

Rytieri z krajiny galského kohúta sa opäť raz pustili do boja s famóznymi chuťami 🙂

„Moji milí, hoci ste už prešli hodný kus cesty, okúsili ste z nej ešte len polovicu. Na tej druhej Vás čakajú ešte slávnejšie pochutiny od ešte významnejších kuchárov – našich veľkých krajanov. Kto chce moju slobodu naveky pre svoje mestečko získať, musí veru všetky ich výtvory ochutnať. Inak to ani nejde.“

A opäť luskla prstami a všetci do jedného sa znovu ocitli na svojich bicykloch a čuduj sa svete presne tam, kde si včera pochutnávali na skvelých kráľovských syroch od Moliéra 🙂

Vôkol nich ľudia ešte stále žili v magickom a pre francúzsku literárnu kuchyňu v tak filozofickom 17. storočí. Tu na nich nečakali iba ratatouille psychologického románu madame de la Fayette, ale aj skvelé filozofické vínko Descarta, či Pascala.

Božský nápoj im vyjasnil mysle až natoľko, že sa mohli s čistou hlavou prebikovať do storočia 18., kde už vládla osvietenská kuchyňa so slávnou receptúrou Voltaia, ale i tiež Rousseaua. V jej makrónkach bolo cítiť vieru v rozum, pokrok, neobmedzené možnosti človeka, či citlivosť a spoločenskú kritiku sentimentalizmu.

Tá bola IN hlavne počas Veľkej francúzskej revolúcie, kedy práve jej výborná chuť podnietila vznik francúzskych piesní, rečníctva či žurnalizmu 🙂

Ťažké makrónky filozofie nahradili ľahšie románové palacinky

Od všetkej tej ťažkej osvietenskej kuchyne prišlo však viacerým rytierom akosi nevoľno a tak nečudo, že ich stará dáma Tour zaviedla práve na ľahučké palacinky.

Tvorili ich romány a prozaické komédie, ktoré boli odrazom realistických tendencií osvietenstvá a majú ich na svedomí takí kuchári ako Lesage, Marivaux i Beaumarchais.

A teraz veľký pozor! Naši rytieri na bikoch mali ochutnať čosi, čo chutí úplne celému svetu. Ozajstné lahodné žabie stehienka z kuchyne francúzskeho romantizmu a ozajstnú lahodnú kačaciu pečeň z kuchyne francúzskeho realizmu. Lahôdkam Huga, či Balzaca sa jednoducho nie nehovorí 🙂

Všetko zlé je na niečo dobré a ani taká kríza hodnôt v slávnej kuchyni nie je žiadnou výnimkou Tá sa v krajine galského kohúta ozýva najmä v druhej polovici 19. storočia a otvára cestu skutočne originálnej receptúre. Jedinečné croasanty vďaka nej pečie pekáreň Prekliatych básnikov, čo sa pýši pekármi ako Rimbaud, či Verlain.

Sladkým zákuskom či rôznym ľúbostným cukrovinkám odzvonilo v naturalistickej kuchyni Zolu, v ktorej sa už riadne experimentuje. Tam už jednoznačne vládne túžba po objektívnosti a svojim slávnym slimačím dezertom Nanou spôsobí v kuchyni francúzskej literatúry hotový víchor.

Poézia francúzskych symbolistov sa chuťou vyrovná aj lahodným palacinkám 🙂

Na plotňach sa kuchtia prvé socialistické a humanistické omáčky (Rolland), len o kus ďalej vrie polievka tradicionalistického románu Barresa.

Originálnu chuť prináša do tejto zmesí aj jedinečná palacinka symbolistickej poézie, či dezerty avantgardy, dadaizmu, chutné vínka surealizmu, kubizmu 🙂

Toľko chutí, toľko všelijakých vôní, toľko oku lahodiacich pokrmov dokonale zamotali naším rytierom na bikoch hlavy. Celkom privítali, keď ich stará dáma Tour zaviedla do čokoládovne, v ktorej sa po tých všetkých fantastických trubelenciách snažili nájsť východisko z krízy dvadsiatich a tridsiatich rokov 20. storočia.

Konečne si mohli dokonale odpočinúť pri lahodných bonbónoch románu psychologickej introspekcie Prousta, vynikajúcej čokoládky katolíckeho románu Mauriaca a jedinečného čokoládového Mikuláša de Saint-Exupéryho 🙂

Čokoládový Mikuláš Malého princa je ten NAJLEPŠÍ 🙂

V skvelom bistre na rohu si naši rytieri mohli pochutiť na skvelej aspoň dvojhodinovej večere. Odbojová poézia rokov tridsiatich bola skvelým predkrmom pred šťavnatým mäskom aké podáva šéfkuchár Sarte s hlavným čašníkom Camusom podľa originálnej receptúry existencionalizmu.

Prišiel posledný chod a posledný dezert v podobe absurdného divadla Becketta, ktorý akurát takto odpovedal na problematiku odosobenia sveta v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

Naši rytieri na bikoch mali také plné bruchá, že už by ani omrvinku do úst nevopchali. Nech ich núkajú čím len chcú, už ani jeden nevládze bojovať o svoju vytúženú slobodu. Každý sa chcel akurát vzdať a pokoriť sa pred starou železnou dámou, keď sa z čista z jasna všetci do jedného ocitnú na jej samom vrchole 🙂

„Blahoželám Vám, rytieri, zdolali ste túto neľahkú cestu a pre svoje mestečká ste získali moju slobodu,“ riekla im. „Majte si ju teda, len nezabudnite, že môže ju mať iba ten, kto sa vyzná nielen v kuchyni svojej krajiny ale aj v jej kultúre, či dokonca v jej bohatom knižnom Príbehu.“

Sloboda – môže ju získať iba ten, kto pozná pravé hodnoty svojej vlasti 🙂

Tu zazvonil zvonec a ešte predtým než bol koniec našim šťastným rytierom z krajiny galského kohúta do nosa udreli akési podmanivé vône z ďalekej krajiny…

Uhádnete z ktorej???

Vaša Juli 🙂

 

 

https://en.wikipedia.org/wiki/Rooster#/media/File:Flag_of_Wallonia.svg

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Macarons,_French_made_mini_cakes.JPG

https://pixabay.com/sk/palacinky-dezert-ovocie-sladkosti-282240/

 

https://pixabay.com/sk/sloboda-silueta-%C5%BEena-gegenlicht-2053281/

https://get.pxhere.com/photo/red-holiday-chocolate-christmas-christmas-decoration-father-christmas-figure-santa-claus-nicholas-chocolate-santa-claus-1065745.jpg