Zo semienka bylinka mladá, z byliny krík kvetmi obsypaný :-)

Kde bolo, tu bolo, bol jeden veľký slovanský národ. Celý východ takmer Vám jeho ľud zaberal. Okrem iného sa tu darilo i bylinám. Nepestovali sa iba, ale  rozprávali sa z pokolenia na pokolenie aj. Tu vznikla aj táto bylina krásna, ktorú vám hneď teraz rozpoviem 🙂

Jedno z nich privialo na ruskú step na prelome 10. a 11,. storočia 🙂

Stalo sa dávno pradávno, pred mnohými rokmi, ba pred mnohými stáročiami. Na ruskú step začal padať dážď priamo z nebies a vietor začal duť silným víchrom kresťanstva, keď ho na prelome 10. a 11. storočia sem vetry priviali.

Čuplo si do výživnej pôdy cirkevnej slovančiny a aby sa mu ešte lepšie darilo, doprialo si aj pôdu prajnej staroslovienčiny.

Hoci najskôr sa v jeho stopke klíčili aj preklady cudzokrajných rastlín, netrvalo dlho a mladá rastlinka si živiny brala aj z plodnej zeme Ruska. Z jej korienkov klíčili malé púčiky kázní, životopisoch svätých, ale aj veršovaných povestí, ako sú napríklad kroniky, či ruské byliny 🙂

Táto ešte stále maličká divorastúca bylina už teraz dáva svetu také významné plody ako je Letopis Nestorov, pravdepodobne z roku 1113, či významné životopisy Života Borisa a Gleba Život Feodosia Pečorského. Jej plodom z tohto divého obdobia, keď sa o ňu stará ešte len ušľachtilý ruský ľud, je aj Poučenie Vladimíra Monomacha.

Prvý veľký skutočne krásny kvietok, ktorý preslávil túto mladú bylinku, sa naplno rozkvitol až v 12. storočí. Skromný prvý kvietok dostal názov Slovo o pluku Igorovom, ktorý sa pasuje za ten najslávnejší plod staroruskej literatúry vôbec. Niet sa čomu čudovať, veď tento kvietok neobyčajne silno vyjadruje vlastenecké túžby ruského ľudu.

Ba ani kone Tatarov ju nedokázali pošliapať, na to bola v mladosti príliš silná

Aj ruská bylinka musí v mladosti veľkú silu ukázať, aby mohla potom v dospelosti a starobe ukázovať svoju veľkosť. Len čo do jej blízkosti prídu bojovní Tatári, pošliapu ju, teda takmer.

Rásť a rozkvet jej púčikov dupot tatarských koní však zastaviť nemohol. Cez všetky úskalia, ktoré zatienili jej rodiacu sa krásu, kvitne nejeden krásny a pre ňu drahý púčik, z ktorých vyrastá kvietok v podobe diela s názvom Slovo Daniila Zatočníka.

Tatari ako prišli tak aj odišli, rýchlo ani víchor, čo tak rád ohýna a ruská bylina sa mohla opäť nielen nadýchnuť, ale aj rásť a mohutnieť.  Bolo to v 15. storočí, kedy čerpá z svojho trápenia a svetu ukazuje celkom nové krásne kvetiny, vyrastené priamo z vlastnej bolesti 🙂

Ide o diela, ktoré rozprávajú o porážke tatárskych kmeňov, medzi ktorými nechýba ani Trojický letopis, ktorý vyzdvihuje úlohu Moskvy v boji, Povesť o boji na Kulikovskom poli, či azda najdôležitejší spis Zadonština.

Po veľkej bolesti to už tak väčšinou  býva, že sa človek postupne prestáva báť a začne sa otvárať svetu. Ba ani taká rastlinka sa z toho nevymyká, tobôž nie ruská bylina, ktorá sa čoraz väčšmi podobá kríčku 😀

Bola ešte len kríčkom maličkým, keď sa zapáčila mocnému cárovi

Svoje veľkolepé puky roztvára tak široko  ako ruská spoločnosť roztvára zvyšku sveta svoju slovanskú náruč. O semienka zo svojich už i tak bohatých kvetov sa ani táto dobrá mama nebojí. S radosťou ich vysiela do sveta, aby jej nazad priniesli krásne cestopisy, nech aj ona vie čo to o svete. Ten najznámejší je určite Putovanie kupca Afanisa Nikitina za tri moria, kde je opísaná cesta do Indie.

Bylina sa kríčkom stala, ktorý bol obsypaný samými kvetmi a samozrejme, hneď sa aj našiel majetný, silný pán, čo ju chcel ma len a len pre seba. Ani sa nebudete veľmi čudovať, že sa kríček zapáčil akurát mocnému cárovi Ivanovi Hroznému.

Ak si myslíte, že kríček sa musel v tej dobe venovať iba jemu, nemýlite sa. Ivan Hrozný sa však ku kríčku hrozne nesprával. Naplno sa mu venoval a dbal na to, aby sa v 16. storočí rozvíjal do krásy ešte viac. A tak popri Nikonovskému letopisu, ktorý ospevuje kult mocného cára, mohli vzniknúť aj právno-spoločenské spisy ako napríklad Domobrana, čo Stoglav 😀

Z byliny sa stal krík samý kvet a sám bol zvedavý, čo sa stane a čo nestane…

V domácom prostredí sa kríček cítil ozaj pohodlne. Páčilo sa mu tam, lebo sa mu darilo. Keď na prelome 18. a 19. storočia jeho nový pán ruský klasicizmus povolal do služby nových záhradníkov, čo sa mali oň starať, sám bol zvedavý, čo sa stane…

a čo nestane 🙂

Vaša Juli

https://pixabay.com/sk/semienko-grain-rastlina-945877/

https://pxhere.com/sk/photo/873359

https://pixabay.com/sk/kvety-biele-kvety-rastlina-kr%C3%ADk-2394665/

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Polygala_tatarinowii_s5.jpg