Večný život, či večná láska?

Jana Pronská: 

Kliatba

Ruku na srdce, chceli by ste žiť večne? Nehovorím teraz o mesiacov, či rokoch, ktoré neraz žiadame pre seba, alebo pre svojich najbližších, aby sme s nimi mohli byť o čosi dlhšie. Reč je o storočiach, ba až tisícročiach života na tejto zemi navyše.
Jasné, kto by tu nechcel byť večne, odpovedáme často bez rozmyslu a nerozvážne. Veď sa o to ľudia pokúšajú odkedy je svet svetom. Jeden hľadá večný prameň života, druhý prameň večnej krásy, ďalší sa zase ženie za účinným nástrojom proti starnutiu. No vždy sa táto neskonalá túžba po večnom živote končí akosi rovnako, veľkým neúspechom.
Veď proti prírode sa ísť nedá. Jej prísny zákon, čo sa raz začne, musí sa raz aj skončiť, nik neoklame. A keby aj predsa, sám si na seba uvalí trest. Pamätám sa na jeden film, o ktorom mi rozprával ocko. 
Hrdina v ňom získal nesmrteľnosť, no šťastný rozhodne nebol. Prežil každého, koho miloval a hoci trpel, on sám si zomrieť len tak nemohol. Dosť smutné, čo?
Niečím podobným si prešiel aj Markus, syn slávneho náčelníka starého keltského kmeňa. Práve jeho tajomný životný príbeh sa stal motívom ďalšieho románu Jany Pronskej Kliatba, ktorý stihol vyjsť už v tomto roku, roku 2017.

Mladý keltský bojovník po nesmrteľnom živote na večné veky netúžil, ba ani o neho svojich bohov nežiadal. Iba sa zamiloval do krásnej čarodejnice, ktorej v čase najväčšieho ohrozenia neváhal obetovať tú, ktorá sa mala stať jeho manželkou. Len vďaka tomu sa stane veľkým bojovníkom a svoj kmeň zachráni.

Avšak po veľkom víťazstve prichádza na rad veľký trest. Zúfala matka sa nevie zmieri s nie veľmi spravodlivou smrťou svojej jedinej dcéry a na neverného mladíka uvrhne strašnú kliatbu, kde len krv zmyje krv!

Kliatbu, ktorá ho odsúdi nielen na život na večné časy, ale na život v ohni pekelnom, v bolesti a trýzni až na veky vekov.

Hrdina si spočiatku z kliatby nič nerobí  Akoby žiť večne bolo iba nejakou hračkou  pre malé dieťa. Ešteže má pri sebe svoju krásnu čarodejnicu Solvieg, ktorá to až tak ružovo nevidí. Kliatbu zlomiť nedokáže ani ona, no aspoň zariadi, aby sa o to nikdy neprestali pokúšať strážkyne, ženy z jej lona.

Tie sú s Markusom, ktorý až po jej smrti zistí, aké peklo ho čaká, zviazané pevným putom a hoci robia, čo len vedia, nedarí sa im.

Roky idú, svet sa mení, strážkyne sa rodia i umierajú, len Markus je ešte stále na žive. Nešťastný, zúfalý, frustrovaný, nevrlý na celý svet, ktorý vždy akosi prežije.

Keď ho počas jednej daždivej noci prichádza poprosiť o prístrešie pre svoju rodinu krásna, no smutná Verena, už ani neverí, že sa jeho strašná kliatba raz zlomí. Je z neho vydesená a vo chvíli, keď ju on prinúti prosiť na kolená, ešte ani jeden z nich netuší ako sa im život prevráti naruby…

Čo dodať na záver? Nuž len to, že najnovšia kniha od Jany Pronskej Vás od túžby po večnom živote raz a navždy vylieči. Dá vám spoznať, že jediná, ktorá nárok na večný život naozaj má, je láska. Láska a jej sila, ktorá je nekonečná…

Vaša Juli

Aj tie americké majú čosi do seba…

Vladimír Stuchl:

Prériou cvála kôň… 

Iný kraj, iný mrav – vraví jedna stará múdrosť, ktorú poznali už aj naše staré mamy. A predsa! Každý kraj sa pýši tým istým, tým jedinečným, čo ho líši od najbližšieho suseda, ako aj od celého zvyšného sveta. Sú to práve mýty a legendy, pozostatky tých, ktorí kráčali na tejto Zemi tak dávno pred nami.
Sú dušou kraja i srdce života v ňom. Sú ako učebnica reálneho života, čo hlceme v blízkej i vzdialenej Zemi. Krása prírody, čo nás zaskočí na rôznych potulkách. Úchvatné dielach pracovitých rúk tých, čo žili, pracovali a zaiste aj milovali kedysi dávno, nám neraz vyrazia dych, že máme čo robiť, aby sme to pri toľkej kráse vôbec predýchali.
Sorry, že som dnes taká poetická, ale ináč to nejde. Fakt, krásy sveta sú jedinečné a zaslúžia si obdiv i dnes. To je holá pravda. Cestovanie a spoznávanie je hotový podklad. Pravá hodnota, ktorú vám nik nikdy nebude môcť vziať. A jej čerešničkou na torte sú práve mýty a legendy o tých, ktorým vďačíme za to, že naša Zem je presne taká krásna, aká je.
Cestujem veľa, priznávam, no americký kontinent mi uniká a ešte asi dlho bude, ak nie navždy. Nesmútim, lebo starká má knižnicu a v nej jedinečnú zbierku amerického folklóru od českého autora Vladimíra Stuchla Prériou cvála kôň… (Prérií padí kuň…, 1975, 248 s.)

Žiadny román s komplikovaným príbehom v tom nehľadajte! Ide naozaj o mýty a legendy zozbierané českým autorom na americkom území. Sú to krátke, smiešne, ale i krásne príbehy, ktoré sa udiali v zasľúbenej zemi od čias starých indiánov až kým v tejto zemi nenašli domov bieli farmári so svojou ťažkou každodennou drinou.

Vladimír Stuchl naozaj myslel na všetko, na každú epochu tohto kúta zeme za veľkou mlákou. Svoju zbierku začína naozaj kdesi na počiatku sveta Vzdáva hold už tým najstarším obyvateľom tohto krája, Indiánom, od ktorých sa vďaka krátkym príbehom dozvedáme ako vznikol svet a ako veselo bolo v krajine červených skál bez bielych tvárí.

Čiernou škvŕňou krajiny za veľkou mlákou sú rozhodne aj otroci, preto je dnes Amerika taká rôznorodá. Možno ich ľutovať, poviete si jedným dychom pri myšlienke na túto čiernu pracovnú silu, ktorá v krajine neobmedzení možností nepoznala nič iné, len bič a ťažkú drinu. No že to boli pekné čísla, ktoré si na pánov povymýšľali kadejaké huncútstva, to ste celkom iste nevedeli.

To, že Amík je poriadny huncút, vie každý. Preto v jeho folklóre nesmie chýbať ani taká lavica klamárov plná neuveriteľných príbehov, o ktorých rozhodnúť či sú pravdou alebo klamstvom je niekedy poriadna fuška. A jedna taká lavica klamárov nechýba ani v tejto knihe…

Na americkú prériou rozhodne patria aj smiešne, nie vždy uveriteľné historky zo života farmárov, či pútnikov. Siahajú až do čias nie až tak dávno minulých a sú mozaikou života amerických osadníkov. Niektoré vyvolajú úsmev na tvári, iné husiu kožu, ba nejeden i mráz po chrbte. Kto sa do nich zahryzne, má sa veru na čo tešiť.

Amerika, krajina za veľkou mlákou – je od nás na míle ďaleko, tak ďaleko, že ju obdivovať na vlastné oči nie je ľahké. A predsa sa to jednému Čechovi podarilo až tak, že sa jej dostal hlboko pod kožu. Spoznal jej folklór, spísal mýty a legendy americkej zeme a priniesol ich až do našich končín. A to všetko v zbierke, ktorá má stále čo povedať…

Vaša Juli

Temný zbojnícky folklór od Huculov

Hnat Chotkevyč: Kamenné srdce

Folklór a jeho hrdinovia. Kto by si z času na času nespomenul na tie prastaré príbehy, ktorým dnešný človek ani veriť nechce? Ten náš ospevuje hádam najznámejšieho zbojníka všetkých čias, ktorého meno dobre poznajú ešte aj dnešné decká. V nejednej detskej knižke sa ešte i dnes dočítate, že slávny zbojník Juraj Jánošík bohatým brával a chudobným dával. Teda vraj.
Málokto však vie, že nie ani tak ďaleko od našich hraníc vznikol príbeh, ktorý práve týmto hôrnym chlapcom veľmi nelichotí a stavia ich veru do nie príliš priaznivého svetla. Odohráva sa v kraji hrdých Huculov a to v čase, kedy je ľudová slovesnosť ešte stále živá a zvyky či tradície sa v dome každého Hucula doslova a do písmena dodržiavajú.
Takéto krásne ľudové prostredie vytvoril ešte v roku 1970 aj ukrajinsky autor Hnat Chotkevyč v románe s názvom Kamenné srdce (ukr. Kaminna duša, u nás 1981, 266 s.)
Ľudové prostredie, ktoré sa už v dnešných románoch nezjavuje tak často. Huculská ľudová kultúra, ktorú mnohí ani veľmi nepoznáme, no predsa môže byť zaujímavá a iste aj veľmi bohatá. Zbojníci, tí chalani z hôr, ktorí trestali krivdy páchané na chudobe a sami sa neraz stávali štvancami vo vlastných domovinách. 
A keď sa ešte do toho zamotá aj krásna mladá žienka Popu (farára), ktorá sa do jedného takého huculského zbojníka zahľadí – z toho nemôže vzniknúť nič iné ako jeden nádherný ľúbostný príbeh.

Nejako takto si to vysnívala aj naša Popovka Marusia, hrdinka románu Kamenné srdce. Napriek tomu, že je to už čerstvo vydatá žena, je to ešte len mladé naivné dievčatko, ktoré život s nudným manželom a jeho prehnane starostlivou matkou nemôže poriadne uspokojiť.

Preto niet ani divu, že keď jej cestu skríži Marusiak, slávny huculsky zbojník, aj napriek mnohým varovaniam raz dva uverí jeho sladkým rečiam a podľahne priam magickému čaru švárneho šuhaja.

Netrvá dlho a mladučká žena svojho popa a pohodlie jeho domu opúšťa a nasleduje svoju lásku do drsných hôr bez toho, aby vôbec vedela do čoho sa vlastne púšťa.

Začiatky bývajú vždy krásne a mladá popovka je zbojníkom doslova očarená. V tie prvé dni v nehostinnom prostredí verí, že aj napriek trpkému osudu má ešte stále čisté a dobré srdce. Veď aj on trpel, keď musel opustiť svoju milú v tom najhoršom, čo ju ako sirotu mohlo postretnúť a Marusia si ho idealizuje naďalej.

Čas však letí ako voda a mladé dievča pomaličky prichádza na to, čo je jej milovaný zbojník zač. Jeho brutálne zločiny jej otvoria oči zalepené slepou a veľmi naivnou láskou a mladá popovka by rada všetko vrátila späť. No na útek je už príliš neskoro a Marusiak sa prestížnej frajerky vzdať nechce. A tak sa z romantického hrdinu zo dňa na deň stáva surový tyran.

Príbeh zbojníkov z huculského kraja nie je krásnou romantikou pri mesiačiku, ako by sme po prečítaní prvých stránok čakali. I keď sa môže pýšiť krásnymi obrazmi huculskej slovesnosti, drsné prostredie, krutosť a brutalita tých, pre ktorých by mala byť česť nadovšetko, núti rozmýšľať, ako to vlastne s tými zbojníkmi bolo.

Boli skutočne takí dobrí, čestní a spravodliví, ako sa o nich povravia? Ale boli krutí, bezohľadní a takí bezcitní, že bez mihnutia oka využívali naivitu mladých dievčat, okúzlili ich svojím neodolateľným čarom a potom zmenili ich život na hotové peklo, presne ako sa to stalo popovke?

Nuž, je to hotový príbeh na zamyslenie, ktorý som opäť objavila u starkej v knižnici. Zase raz jeden predchodca dnešných temných príbehov, ktoré si našli svojich milovníkov aj u nás. No nezľaknite sa. Ak máte radi folklór a veci s ním spojené, spoznať túto jeho temnú stránku nie je nikdy na škodu.

Skúste a uvidíte
Vaša Juli 😁

Kam sa hrabú dnešní romantickí upíri? Skúste českú Bielu pani

Zděnka Bezděková – Biela pani

Dnes je to už v knižnej móde – sympatický upír či vlkolak sa zamiluje do smrteľníčky a ich láska sa pohybuje na hranici života a smrti. Všetci to poznáme a ak niekto náhodou nečítal, tak aspoň videl prostredníctvom telky príbeh, kde ruka v ruke vedľa seba kráča smrť a láska, horor i romantika.

Niekto ich zbožňuje, niekto má z nich strach a nájdu sa aj takí, ktorí temným ľúbostným príbehom nevedia prísť na chuť. Ak ich milujete, táto kniha vás záujme, A ak to nie je vaša šálka kávy, nebojte sa. Román Biela pani nie je fantasy v dnešnom slova zmysle a ak znesiete trochu temnejší príbeh, dajte tomu šancu.

Tento príbeh sa neodohráva v dnešnej Amerike, ale v 15. storočí v Čechách. Berta ani Ján sa nepohybujú na hranici života a smrti. Berta smrteľníčkou síce je, avšak Ján nie je žiadny upír, čo sa ju rozhodol vycicať. Je to obyčajný človek, ktorý by svojej panej zniesol aj modré z neba, keby mohol, lenže nemôže. Hoci obaja sú smrteľníci, no klasika. Ona je bohatá a vydatá, on jej chudobný sluha. Ich lásku v drsnom prostredí českej šľachty opisuje na 319 stranách román českej autorky Zděnky Bezděkovej Bíla paní z roku 1979.

Príbeh sa odohráva po Husitskom odboji, keď u našich susedov tlie plameň náboženskej nenávisti, aby sa opäť naplno rozhorel v požiar, ktorý zachváti celú krajinu. Ale vojna katolíkov a Jiřího z Podebrad je ešte v nedohľadne, keď Oldřich Rozenberg svoju mladučkú dcéru Bertu zo zištných dôvodov vydá za Nemca Hansa z Lichtenštanjska, ktorý najlepšiu povesť práve nemá (prezývajú ho totiž Divočiak, čo hovorí za všetko).

Mladá nevesta z Českého Krumlova v dome svojho čerstvého manžela len trpí. Švagriné sa jej vysmievajú, že sa nechce baviť tak ako ony, svokra ňou opovrhuje, lebo prišla z prostredia nenávidených husitov, no a situáciu jej neuľahčuje ani jej manžel – Divočák. Lásky vo vynútenom manželstve niet, iba ak urážky a násilie. Mladej žene nepomáha ani otec, ktorý nemá z čoho vyplatiť veno nenásytnému zaťovi.

A aby to nebolo málo, Divočák chce byť voľný a aby sa naplno mohol venovať svojej nádhernej sesternici, a tak teda neváha použiť všetky možné i nemožné prostriedky ako sa nechcenej manželky zbaviť. No aj keď ju i jej verné komorné necháva poriadne trpieť a svojím bezohľadným cieľom neváha obetovať ani svoje ratolesti, zbaviť sa drahej ženušky také jednoduché veru nebude.

Z utrpenie Berta z Ruže nielen bledne, ale otrasné zaobchádzanie s krehkou dušičkou šľachetnej hrdinky nezostáva bez následkov. Mladá žena v noci vychádza zo svojich komnát a blúdi po hrade, za čo si od poddaných vyslúži jednoznačnú prezývku – Biela pani.

Predaná nevesta, vynútené manželstvo, trpké postavenie v mužovom dome, ponižovanie na dennom poriadku, surové týranie, bezmocnosť strápenej matky a nakoniec aj strach o holý život – to všetko si musí mladá Berta pri svojom divokom manželovi vytrpieť. Nechýba vám v tomto príbehu ešte niečo? V každom utrpení sa musí predsa nachádzať aspoň malý ostrovček šťastia z veľkej lásky a tento príbeh ťažko skúšanej ženy z 15. storočia si veľkú lásku priam pýta.

Tá prichádza v podobe panoša jej muža Jána z Hartmanic, ktorý ju ako jeden z mála v znepriatelenom svete pokladá za svoju pani, z ktorej zaraz urobí aj pani svojho srdca. Ľúbostná romanca nešťastnej pani z vysokej šľachty a obyčajného chudobného sluhu, ktorý sa len má stať rytierom, sa rozvíja presne tak ako láska ich dvoch milovaných hrdinov – Tristana a Izoldy.

Ale splní veľká láska Bielej pani túžbu po šťastnom živote naozaj? Neskončí sa jej zakázaná láska tak trpko ako v slávnom príbehu? Neprinesie namiesto šťastného života po boku milovaného len ďalší ťažký hriech, ktorý ešte zhorší jej už i tak krehké zdravie?

To sa už dozviete, ak stiahnete po tomto strastiplnom ľúbostnom príbehu, ktorý jasne dokazuje, že ani bohatstvo ženy v 15. storočí nie je zárukou šťastného a láskyplného života. Práve naopak, bohatá žena, ktorej život sa podobá peklu, musí tvrdo bojovať o lásku, ktorá sa nakoniec ukazuje len ako ďalšie prekliatie.

Pozor, Biela pani je v češtine, ale určite tento tak trochu temný ľúbostný román skúste.
Vaša Juli

Dve silné ženy z dôb dávno minulých – spoznajte ich osudy

Rebelka a Krásna Hedviga – čo majú spoločné???

Na knihu, tak ako na život, možno nájsť kopec prirovnaní. Jedným z nich je určite aj dokonalý stroj času. To, o čo sa vedci z celého sveta usilujú celé desaťročia, taká kniha dokáže za pár sekúnd. Neveríte? Ani nemusíte. Celkom stačí, ak si zoberiete do ruky knihu a hneď ste hoc aj v roku 2153 a riešite problémy našich potomkov. A len čo tí pochopia, že môžu žiť šťastne až do smrti, knihu zavriete a zoberiete si ďalšiu, ktorá vás vezme na výlet do čias Rakúska – Uhorska, alebo hádam ešte ďalej?
Dvaja slovenskí autori vás svojimi krásnymi príbehmi ešte oveľa ďalej rozhodne vezmú . Vezmú vás do čias, keď ešte nad našou malou krajinou vládlo len Uhorsko samé, aby vás zoznámili s dvoma silnými a statočnými hrdinkami. Ak za tým tušíte nejakú ľúbostnú romancu, ktorá zasiahla do života týchto dvoch žien, nemýlite sa. No ako aj v našich časoch nebýva  cesta za šťastím vždy vystlaná ružami, nebola nimi vystlaná ani v dávnych dobách našej krajinky…

Tieto dve hrdinky s krásnymi starobylými menami Cecília a Hedviga sú z pera autorov tých najkrajších slovenských historických románov.

Cecília – dychtivá a nebojácna bojovníčka za svoju slobodu nielen na bojisku, ale aj v živote – je hrdinka románu súčasnej historickej románopisky Jany Pronskej s dosť výstižným názvom Rebelka a to len z tohto aktuálneho roku 2016.

Naproti tomu, Hedviga – taktiež statočná bojovníčka, ktorá ale vedie nerovným boj so svojím vlastným srdcom – sa stala hrdinkou autora známeho z minulého storočia Jožka Nižnánského a jeho románu Krásna Hedviga ešte z roku 1935.

V tom, že obe robia svojím drahým otcom vrásky na čele, sú tieto dve devy úplne za jedno. Hoci sú to devy súce na výdaj, ani jedna nad týmto vážnym krokom ani len nepomýšľa. Aj keby sa už patrilo nasadiť si čepiec a stať sa manželkami, či matkami, aj Cecília, aj Hedviga sú radšej slobodné ako vtáky na oblohe, ako divoké a nespútané vtáčiky. No aj do ich života príde a srdce úplne ochromí ten najväčší nepriateľ nezávislých žien – pravá láska…

Naše dve hrdinky sú si podobné nejednou vlastnosťou, no ich osud sa predsa len v niečom poriadne, ale že poriadne odlišuje. V čom? Asi za to môžu ich vyvolení, či skôr muži, ktorí si ich vyvolili 🙂 Tí sú ako dve strany jednej mince. Obidvaja sú rytieri, no jeden čestný a šľachetný hrdina svojej vlasti – presne taký, akého by sme dopriali každej šľachetnej deve. Druhý surový lúpežný rytier, ktorý aj so svojím bratom žije z lúpežných výprav, ale ak si myslíte, že nejaká lesť mu pomôže získať srdce poctivej devy, tak ste na omyle…

No a aby toho nebolo dosť, o obe naše hrdinky majú záujem aj iní muži. A tak kým Cecília so svojím rytierskym hrdinom Štefanom musia obalamutiť pomstychtivého Vavrinca, Hedviga sa radšej rýchlo zasnubuje s čestným Jánom, aby sa ochránila pred láskou k lúpežnému rytierovi Rafaelovi. No to, či sa jej to aj podarí, je už iná vec…

Ak chcete vedieť ako sa Cecília na zlosť svojho muža do boja s Turkami dostala a zároveň by vás zaujímalo ako sa krásnej Hedvige podarilo odolávať láske lúpežného rytiera, začítajte sa do historických románov Jany Pronskej a Jozefa Nižnánskeho. 255 strán Rebelky a 230 strán Krásnej Hedvigy za tieto dva jedinečné príbehy rozhodne stoja.

Veselú prechádzku do dávnej minulosti
praje Juli  🙂