Čo treba čítať najmenej dvakrát za život a prečo?

Antoine de Saint-Exupéry: 

Malý princ

Kto by ho len nepoznal? Ktoré dieťa a ktorý dospelák? Lieta si z planéty na planétu, na niektorých vidí veru poriadne čudesné veci a objavuje si nový svet, teda vesmír. Zo všetkého najviac túži po nových priateľov, lebo okrem na prvý pohľad trošku márnotratnej ružičky nikoho nemá.

No tak dobre, ja sa teda priznám celkom úprimne a bez nátlaku. Ja som tým dieťaťom a  ja som bola tým dospelákom, ktorému Malý princ z pera slávneho francúzskeho letca Antoina de Saint-Exupéryho (fr. Le Petit Prince z roku 1943) takpovediac unikol.

Ako dieťa som po ňom nesiahla (asi som sa bála rozprávky o vesmíre, sci-fi nebola totiž práve moja šálka kávy). Na zakládke ma to nik neprinútil čítať (hoci som to v čítanke našla). A teraz som sa k tomu akosi nedostala, ale ako sa vraví na všetko musí dospieť čas.

Môj čas dospel a bolo to úplne úžasné. Za všetko môže kamoška a jej príkaz, aby som si Malého princa určite prečítala. Jej slová boli vypočuté až o pár mesiacov neskôr, keď som si chcela doplniť knižnicu o pár knižných noviniek. A vtedy som si povedala prečo sa nezačítať do toho slávneho Malého princa?

Dostala sa mi do rúk krásna knižka so žltým obalom, kde si trónil práve malý princ s zlatými kučeravými vláskami a modrým priam princovským pláštikom. Knižôčka hlási rok  vydania 2009 a na jej žltej obálke nájdete aj túto krásnu, jednoduchú myšlienku:

Vydavateľstvo Gardenia pripravilo nový preklad Malého princa a vydáva ho v podobe prijateľnej pre dospelého čitateľa, aby si pripomenul jeho múdrosť, na ktorú vo víre životných udalostí zabudol.

O tom, že táto zlatá klasika svetovej literatúry je pre malých i veľkých, svedčia už aj prvé stránky tohto výnimočného dielka. Na nich rozprávač – letec, čo havaruje v púšti – celkom výstižne postrehne rozdiel medzi dospelými, čo rozumejú iba reči čísiel a deťmi, ktorým je vždy všetko na prvý pohlaď jasné.

Je vtipné a krásne zároveň ako deti povyšuje na dospelých, ktorým vraj nerozumie a sám sa niekedy správa ako typický dospelák, čo mu zavše vyčíta aj malý princ, ktorý hoc je aj z inej planéty až pridobre odhadne ako to v tomto svete chodí.

Letec sa teda stretne s veľmi múdrym chlapčekom z planétky, kde sú tri aktívne a jedna vyhasnutá sopka, ktoré ráno čo ráno sám vymetá. Najväčšou hrozbou sú baobaby, ktoré by mu mohli celý domov pohltiť a čaká ho tam jeho milovaná ruža, ktorá je preňho taká jedinečná ako len niečo jedinečné môže pre niekoho byť.

Svoju planétku však opúšťa a na svojej neuveriteľnej ceste vesmírom vidí všetky tie čudesné veci, o akých sa mu ani len nesnívalo. Skutočných priateľov, čo v ďalekom vesmíre tak zúfalo hľadá, však nájde iba na našej Zemi.

Líšku, letca i hada, čo sa ponúkne, že ho vezme domov za jeho milovanou ružou a kopec krásnych myšlienok, čo by ani v dnešnom modernom svete nemali byť iba prázdnymi frázami – to všetko a ešte oveľa viac dopĺňajú autorové ilustrácie, ktoré jednoducho treba len vidieť.

Malý princ, inak načítanejšia kniha 20. storočia vo Francúzsku, je vraj knihou, ktorú treba čítať dvakrát za život. Raz ako dieťa, raz ako dospelý. Ja som ju ako dieťa nestihla, mám veru čo robiť, nemyslíte?

A ešte čosi:

Je dojemné ako sa letec stará o malého princa, ktorého pozná len pár dní. Myslím že je to jeden nádherný príklad lásky k drobcom, z ktorého by sme si mali my dospelí brať príklad. Aj preto je slávny Malý princ nielen pre malých, ale aj pre veľkých, ktorí nič tak jasne nevidia a aj keď vidia, tak len očami.

Lebo akoby povedal šťastný malý princ – „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.

Krásny zážitok
vaša Juli

Tak trochu veselá príhoda na apríl

Veľký knižný hit a ja

Správny knihomoľ by mal mať oči na stopkách vždy a za každých okolností. Nič, čo sa deje v knižnom svete, by mu ujsť nemalo. Mal by sledovať knižný trh a vedieť o každej knihe, ktorá je vopred predurčená stať sa bestellerom. A ak už nie o každej, tak aspoň o takej, čo by mohla byť jeho šálka kávy.
Aj takto by mohol vyzerať správny knihomoľ, čo má nos večné strčený v knihe. Mal by sa riadiť celkom jednoduchým heslom: Nestačí len čítať jeden titul za druhým, ale knihy treba aj sledovať, aby sme nebodaj o nejaký ten knižný bombónik neprišli.
Mať oči na stopkách vyzerať síce jednoducho, no jednoduché to nie je. To by človek hádam už knihám musel venovať svoj profesijný život a hoci by to možno nejeden knihomoľ uvítal, nie každému sa to aj podarí a z času na čas mu nejaký ten knižný titul aj unikne. Tak ako sa to stalo aj mne.
Bola som ešte na výške, akurát v druhom ročníku. Nebol to veru ľahký ročník. Predmetov bolo viac ako dosť, na každom chceli seminárku a navyše jeden ťažký predmet zo zimy striedal ešte ťažší z leta. Naozaj toho bolo viac než dosť a každá z nás mala roboty vyše hlavy.
Na čítanie kníh som nemala ani pomyslenie. Aj to povinné, kedy sme mali na každý týždeň  zdolať jedného slovenského klasika, sa čítalo len tak, aby bolo. Mrzelo ma to síce, lebo našich majstrov pera fakt môžem, ale nedalo sa nič robiť. Jednoducho nebol čas.  

Najťažšia skúška sa blížila a ja som fakt sedela od rána do večera nad zadaniami. Večery som trávila väčšinou pri telke. Vtedy som konečne vypla a dokonale si oddýchla. A vtedy to prišlo.

Sobota večer, pol deviatej a televíznu premiéru mal film, nakrútený podľa svetového bestelleru posledných mesiacov. Už som o ňom niečo začula, no riešila som kopu iných vecí, tak som ho jednoducho prehliadla. Teraz prišla tá chvíľa, kedy som si mohla tento verím, že ešte dlho nesmrteľný príbeh naplno vychutnať.

Čo vám poviem, dostal ma. Jednoducho ma dostal presne tak, ako milióny knihomoľov po celom svete. Tento príbeh veľkej lásky sa mi dostal po prvých minútach hlboko pod kožu a ja som hltala doslova každú jednu scénku, čo sa mi zjavila pred očami.

Musela som ho pochváliť aj na facebooku, inak som nemohla. A tam ma kamoška podpichla, že kniha je ešte krajšia. Neváhala som ani chvíľu a už som si ju aj objednávala.

Prišla a hoci by bolo krásne pustiť sa do nej hneď, čakala som. Juli, až keď urobíš poslednú a najťažšiu skúšku, sľúbila som svojej knihomoľskej duši. Mala som skvelú motiváciu, učila som sa ostošesť.

Skúšku som zvládla a hneď na druhý deň som si sadla k knihe. Kamoška mala pravdu. Kniha bola oveľa krajšia ako film. V tie prázdniny som prečítala všetky tri jej pokračovania a nemohla som z toho príbehu. Bol úplne nádherný a doteraz mi spomienka naň vyčarí úsmev na tvári.

Nečudujte sa, bol to Twilight a nesmrteľná láska Belly a jej upíra Edwarda, ktorá mi takmer unikla. mi z toho leta spravila leto, na ktoré nezabudnem nikdy.

Súmrak, Nov, Zatmenie a Úsvit mám v knižnici ešte stále a upíria láska v nich mi raz a navždy ukázala, že aj magický svet nadprirodzených bytostí a ich ľúbostný život majú čosi do seba.

Vaša Juli

Večný život, či večná láska?

Jana Pronská: 

Kliatba

Ruku na srdce, chceli by ste žiť večne? Nehovorím teraz o mesiacov, či rokoch, ktoré neraz žiadame pre seba, alebo pre svojich najbližších, aby sme s nimi mohli byť o čosi dlhšie. Reč je o storočiach, ba až tisícročiach života na tejto zemi navyše.
Jasné, kto by tu nechcel byť večne, odpovedáme často bez rozmyslu a nerozvážne. Veď sa o to ľudia pokúšajú odkedy je svet svetom. Jeden hľadá večný prameň života, druhý prameň večnej krásy, ďalší sa zase ženie za účinným nástrojom proti starnutiu. No vždy sa táto neskonalá túžba po večnom živote končí akosi rovnako, veľkým neúspechom.
Veď proti prírode sa ísť nedá. Jej prísny zákon, čo sa raz začne, musí sa raz aj skončiť, nik neoklame. A keby aj predsa, sám si na seba uvalí trest. Pamätám sa na jeden film, o ktorom mi rozprával ocko. 
Hrdina v ňom získal nesmrteľnosť, no šťastný rozhodne nebol. Prežil každého, koho miloval a hoci trpel, on sám si zomrieť len tak nemohol. Dosť smutné, čo?
Niečím podobným si prešiel aj Markus, syn slávneho náčelníka starého keltského kmeňa. Práve jeho tajomný životný príbeh sa stal motívom ďalšieho románu Jany Pronskej Kliatba, ktorý stihol vyjsť už v tomto roku, roku 2017.

Mladý keltský bojovník po nesmrteľnom živote na večné veky netúžil, ba ani o neho svojich bohov nežiadal. Iba sa zamiloval do krásnej čarodejnice, ktorej v čase najväčšieho ohrozenia neváhal obetovať tú, ktorá sa mala stať jeho manželkou. Len vďaka tomu sa stane veľkým bojovníkom a svoj kmeň zachráni.

Avšak po veľkom víťazstve prichádza na rad veľký trest. Zúfala matka sa nevie zmieri s nie veľmi spravodlivou smrťou svojej jedinej dcéry a na neverného mladíka uvrhne strašnú kliatbu, kde len krv zmyje krv!

Kliatbu, ktorá ho odsúdi nielen na život na večné časy, ale na život v ohni pekelnom, v bolesti a trýzni až na veky vekov.

Hrdina si spočiatku z kliatby nič nerobí  Akoby žiť večne bolo iba nejakou hračkou  pre malé dieťa. Ešteže má pri sebe svoju krásnu čarodejnicu Solvieg, ktorá to až tak ružovo nevidí. Kliatbu zlomiť nedokáže ani ona, no aspoň zariadi, aby sa o to nikdy neprestali pokúšať strážkyne, ženy z jej lona.

Tie sú s Markusom, ktorý až po jej smrti zistí, aké peklo ho čaká, zviazané pevným putom a hoci robia, čo len vedia, nedarí sa im.

Roky idú, svet sa mení, strážkyne sa rodia i umierajú, len Markus je ešte stále na žive. Nešťastný, zúfalý, frustrovaný, nevrlý na celý svet, ktorý vždy akosi prežije.

Keď ho počas jednej daždivej noci prichádza poprosiť o prístrešie pre svoju rodinu krásna, no smutná Verena, už ani neverí, že sa jeho strašná kliatba raz zlomí. Je z neho vydesená a vo chvíli, keď ju on prinúti prosiť na kolená, ešte ani jeden z nich netuší ako sa im život prevráti naruby…

Čo dodať na záver? Nuž len to, že najnovšia kniha od Jany Pronskej Vás od túžby po večnom živote raz a navždy vylieči. Dá vám spoznať, že jediná, ktorá nárok na večný život naozaj má, je láska. Láska a jej sila, ktorá je nekonečná…

Vaša Juli

Obraz, spomienkami lásky naplnený

Jojo Moyesová: 

Dievča, ktoré si tu zanechal

Jeden obraz. Čo všetko môže spôsobiť v živote dvoch žien, ktoré delí takmer celé jedno storočie? Ako môže mať obyčajná kresba až taký vplyv, že ich osudy prevráti doslova naruby? Môžu mať vôbec ťahy štetcom takú neobyčajnú moc?
Výtvarné umenie nie je veľmi moja šálka kávy. Obrazy sú pre moje oko väčšinou celkom pekné a keď už sa na scéne objaví nie celkom podarený kúsok i tak sa snaha cení. Príbehy, ktoré skrývajú ťahy štetca ani nehľadám a už vôbec o nich ani nesnívam. No po tom, čo som sa zahryzla do tohto románu už asi budem.
Sú v tom dve silné ženy spojené skrz jeden obraz. Delí ich takmer sto rokov, no spája silná túžba po manželoch, ktorých im krutý osud vzal. Jedna sa ho s neľahkým srdcom neváha vzdať, len aby mohla byť so svojím milovaným. Tá druhá je odhodlaná oň bojovať stoj čo stoj a uchovať si ho i napriek morálnej dileme jednoducho preto, že jej ho daroval práve ten, ktorý už viac za ňou nepríde…
Keď Liv, hrdinka románu Jojo Moyesovej Dievča, ktoré si tu zanechal z roku 2014 (ang. The Girl You left Behind, Londýn 2012, 350 strán), zistí, že sa musí vzdať obrazu, ktorý jej daroval zosnulý manžel, je rozhodnutá ísť hlavou proti múru a bojovať o obraz, ktorý je tou najkrajšou spomienkou na jej stratené šťastie.
Vtedy do života tejto osudom porazenej ženy vstúpi iná utrápená žena, žena z portrétu s názvom Dievča, ktoré si tu zanechal, ktorý jej ešte aj po rokoch pyšne visí v spálni.

Ide o ženu francúzskeho maliara Sophie, ktorej milovaný Edouard pred odchodom na front zanechal ako najcennejšiu spomienku práve jej vlastný portrét. Ich príbeh sa odohráva v čase prvej svetovej vojny a obraz má pre mladú ženu priam neuveriteľnú hodnotu.

Veď ho maľovali milované ruky toho, kto sa už vrátiť do jej náručia nemusí. Nanešťastie tak drahý obraz má vysokú hodnotu aj pre kohosi tretieho.

Technika, ktorá na plátne vytvára priam nadčasové dielko, zaujme aj jedného skutočného znalca umenia, ktorým akurát musí byť nenávidený Kommandant v Nemcami okupovanej rodnej dedinke Sophie.

Nemecký dôstojník si robí zálusk na majstrovský obraz a Sophie, ktorej muž sa ocitol v tom najhoršom zajateckom tábore, by urobila čokoľvek, aby mohla opäť cítiť jeho láskyplnú náruč. Nečudo, že práve teraz musí ukázať, aká silná je jej láska…

Liv však o osude tejto silnej ženy vôbec nič nevie. Nevie ani to kde a za akých okolností jej milovaný obraz vznikol, tobôž nie akú neuveriteľnú cestu musel prejsť. Ba ani len netuší akú veľkú hodnotu má obraz, ktorý je pre ňu len vzácnou spomienkou na drahého manžela.

Keď jej však príde list, že ho má vrátiť potomkom francúzskeho maliara, je zmätená. Nechápe, ako by jej nemal patriť obraz dievčaťa, ktoré tu ktosi zanechal. Jediné, čo vie je, že vzdať sa ho len tak ľahko nemôže.

Začína sa súdny proces, v ktorom je tá zlá práve ona. V očiach verejnosti je vnímaná dobreže nie ako striga na metle, ktorá nechce aby sa pôvodným majiteľom vrátilo to, čo im v krutých časoch prvej svetovej vojny tak nehanebne ukradli.

A tak sa zo ženy v domácnosti stáva detektívka, ktorá sa stoj čo stoj rozhodne dokázať pravý opak.

No možno by sa do toho tak dravo nezahryzla, keby nestál proti nej skúsený pátrač po umeleckých skvostov Paul, ktorý jej nielenže chce milovaný obraz vziať, ale chtiac nechtiac si už stihol vziať aj jej ubolené srdce…

Mať na vzácneho človeka výnimočnú spomienku je fajn. Je to akoby sme ho mali na dosah ruky, aj keď je od nás na míle ďaleko. No môže prísť deň, kedy sa aj tejto hmatateľnej spomienke budeme musieť vzdať. Bude nám potom obyčajná spomienka hlboko v srdci stačiť?

Prečítajte si Dievča, ktoré si zanechal od Jojo Moyesovej a na odpoveď možno prídete aj Vy…

Vaša Juli 😍

Krutá hra osudu na moste lásky v Paríži

Tamara McKinley:

Most lásky v Paríži

Asi každý z nás, teda pokiaľ má romantické srdce, aspoň raz v živote túži po veľkej láske, na ktorú do smrti nezabudne. Chce spoznať to čaro, ktoré ho spúta doslova od hlavy až po päty a zaryje sa mu do toho najhlbšieho kúta duše. A ak ho ten nádherný pocit zasiahne, je mu úplne jedno, na ktorom mieste našej krásnej zeme ho ten povestný amorov šíp prebodne. Ale taký Paríž by zlý nebol, čo poviete?
Mladá hrdá zdravotná sestrička po takejto láske nielenže netúžila, ale ani o nej nesnívala. Keď odchádzala zo svojej milovanej vlasti mala veru dosť problémov s vlastným otcom, hotovým tyranom. Jeho žena, milujúca matka, posiela svoju jedinú dcéru k sestre, ktorá je umelkyňou v slávnom Paríži.
Presne takto začína svoj príbeh anglická spisovateľka Tamara McKinley a dáva mu priam výstižný názov Most lásky v Paríži, ktorý sa na pultoch našich kníhkupectiev zjavil v roku 2016 (ang. Echoes from Afar, rok 2015, 301 strán).
Možno ste zvedaví, čo znamená tento romantický názov a pátrate v pamäti, ktorý most cez Seinu Parížania nazývajú mostom lásky. Vraví sa, že ak niekoho v novom meste stretneme ako prvého, musíme si strážiť svoje srdce, lebo je dosť možné, že nám ho ukradne. Nuž, to čo sa stalo mladej anglickej sestričke Annabelle na moste zvanom Pont Neuf by mohlo dať tejto romantickej legende za pravdu.

Keď Annabele stretne maliara Henriho je to láska na prvý pohľad. Každému v dome jej tety je jasné, že mladé srdcia bijú iba jedno pre druhé. Jediný, kto sa na šťastných zaľúbencov krivo pozerá je Etiene, Henriho najlepší priateľ, ktorý by najradšej Annabel nasadil na prvý vlak do Londýna, pretože s ňou nie je už nič také, ako predtým.

Ani vojna, od ktorej si sľubuje, že ich tejto drzej votrelkyne zbaví, mu vôbec nepomôže a dievča ich nasleduje do Španielska, kde v roku 1936 zúri pravá občianska vojna. Po ťažkej ceste, ktorá trojicu poriadne preverí, predsa len parížskych milencov čaká trpká rozlúčka.

On ide dobrovoľne bojovať za správnu vec, ona, teraz už jeho snúbenica sa hlási ako dobrovoľná zdravotná sestra a je len vo hviezdach kedy, v akom stave a či vôbec ho ešte niekedy uvidí…

Vo vojne to už tak býva. Osud sa s milencami vie pekne kruto zahrať a odsúdiť ich aj na dvadsať rokov bez akýchkoľvek správ o tom druhom. A tak Annabelle s Hernym, ktorého kedysi tak veľmi milovala, prežijú aj druhú svetovú vojnu bez toho, aby o sebe čokoľvek vedeli.

Ona sa vydá za starého priateľa, on sa zase stane slávnym umelcom, ktorého umeleckú prezývku Bask poznajú na celom svete. Obaja by mohli byť s životom spokojní, až kým sa v roku 1956 na ich moste lásky nezjaví krásna dievčina, nápadne podobná obom dávnym milencom a všetko neprevráti hore nohami…

Príbeh veľkej nesmrteľnej lásky z veľkého nesmrteľného mesta lásky, ktorý prežívajú až dve generácie je krutou hrou osudu. Hrou, ktorá poznačí nejeden ľudský život. Krutou hrou, ktorá jednu veľkú lásku vyzvala na trpký súboj času. Hrou, ktorá je rozohraná tak dokonale, že chytí za srdce aj vás.

Ak teda máte chuť prežiť veľkú vášnivú lásku, ktorá ďaleko presahuje hrôzy španielskej občianskej vojny, spoznať jej ľúbostné čaro, ako aj odhaliť dojemný, no tragický osud milencov z mosta Pont Neuf, určite si tento príbeh nenechajte ujsť. Verte, či nie, naozaj za to stojí….

Vaša Juli

Jednoduchý príbeh plný výnimočných myšlienok

Paulo Coelho – Alchymista

Nie nadarmo sa hovorí, že v tých najjednoduchších vetách objavíme tie najkrajšie veci, tie najkrajšie myšlienky. Jednoduchý príbeh, ktorý nepotrebuje všelijaké komplikované súvetia, aby vyjadril to, čo je naozaj dôležité, nás očarí svojou krásou a našu myseľ privedie do celkom iného sveta. Sveta, v ktorom aj tie najjednoduchšie vety nám dávajú možnosť uvidieť mnohé veci celkom novými očami.
Určite poznáte príbeh pastiera oviec, ktorý kňazský seminár neváha vymeniť za toto slobodné povolanie. Aj keď jeho rodičia celý život pracovali len preto, aby mohol študovať, príde deň, kedy si vezme pastiersku kapsu, kúpi si ovce a prechodí s nimi vari celú Andalúziu. 
K prostému životu mu celkom stačí, ak má aj s ovcami čo jesť, kde spať a ak ho v dedine, do ktorej práve mieri, čaká dievčina, s ktorou sa chce oženiť. S svojím tak trochu tuláckym životom je spokojný. Neprekáža mu nepohodlie, práve naopak, páči sa mu sloboda a voľnosť, ktorú si naplno užíva.
Ak ste v týchto vetách spoznali svetoznámy román, medzinárodný besteller brazílskeho majstra pera Paula Coelha Alchymista z roku 1988 (portugalsky O Alquimista, u nás 1996, 192 strán), nemýlili ste sa. 
Tento román ma lákal už od roku 2009, no až teraz pred Vianocami som si konečne i ja prečítala inšpiratívny príbeh mladíka Santiaga, jeho múdrej ženy púšte Fatimy a Alchymistu, múdreho učiteľa, ktorý v tomto obyčajom chalanovi objaví čosi neobyčajné.

Príbeh o hľadaní pokladu pri egyptských pyramídach, ktoré chlapcovi ukázal záhadný sen, je dnes známy na celom šírom svete. Kto ho čítal, určite mi dá za pravdu, že ide o úplne jednoduchý príbeh, podobný takmer rozprávke pre deti.

Avšak rozprávkou nie je ani zďaleka, pretože Paulo Coelho práve cez svoje prosté vety vlieva do duše svojich čitateľov nádherné myšlienky o živote a svete vôkol nás.

Voľnosť, sloboda, obyčajná múdrosť jednoduchého človeka, láska ku tej pravej polovici nášho JA a napokon napĺňanie Osobného príbehu, ktorý napokon nie je ničím iným ako našimi snami, našimi túžbami – to je celé posolstvo románu, ktorý si získal srdcia na celom svete.

Veľa o ňom nepoviem, načo aj. Veď 192 strán tohto múdreho a magického príbehu hovorí samo za seba. Ak ste ho čítali, viete o čom hovorím a možno vás zaujal až natoľko, že neváhate po ňom siahnuť znova a znova. A ak vám doteraz unikol, tak vedzte, máte sa na čo tešiť, lebo v osude túlavého pastiera oviec, si každé srdce nájde celkom isto to svoje.

Je zbytočné opisovať jeho obsah, poviem vám len pár slov o jeho hrdinoch, ktorí tomuto príbehu dodávajú to čaro, tú mágiu, vďaka ktorej je tento román taký výnimočný. Sú to tri postavy, ktoré mi utkveli v pamäti azda najviac.

Zdanlivo obyčajný pastier oviec Santiago svoj Osobný príbeh začal napĺňať ešte skôr, než vôbec vedel o čo ide. Kňazské rúcho vymieňa za pastiersku kapsu, čím necháva zvíťaziť svojho slobodného ducha. No zachádza ešte ďalej, keď celý svoj doterajší život opúšťa a nasleduje veru čudný sen. Už aj to si pýta veľkú odvahu a tej má tento chlapec, ktorého na ceste nezastaví ani krádež či pravá láska, viac než dosť.

Fatima je pravou ženou púšte, ktorá mladíkovi ukáže, čo znamená pravá láska a čo dokáže jej sila nechať svojho milovaného odísť, aby mohol naplniť svoj Osobný príbeh. Jej údelom je čakať na svojho muža a veriť, že sa jej jedného dňa vráti. Pretože taká je sila skutočnej lásky..,

Múdry alchymista raz dva pochopí, že chlapec, ktorý prichádza do jeho oázy, je pripravený stať sa jeho učňom. No niet je ho čo naučiť, pretože chlapec je dosť vyspelý na to, aby určité veci pochopil aj sám od seba. Alchymista sa stáva len sprievodcom na jeho osudnej ceste za pokladom, radí mu a tým mu pomôže lepšie pochopiť aj vlastné srdce, v ktorom sú všetky múdrosti už dávno ukryté.

Pochopenie Duši sveta, porozumenie jej Reči, ako aj naplnenie svojho Osobného príbehu – to všetko čaká mladého pastiera oviec na záhadnej ceste, ktorá sa začína krádežou a končí nájdením veľkého pokladu.

No táto dobrodružná cesta, na ktorej je každý jeden krok novou lekciou, dáva omnoho viac…

Vaša Juli

Dve duše, jeden osudný skarabeus a päť ľúbostných príbehov medzi nebom a zemou

C. C. Bergius – Osudný medailón

Existuje legenda, podľa ktorej na druhom svete nás predošlý život je súdený. Súdi ho sám osud, ktorý na svojej bárke vynáša často nemilosrdné, ale zato spravodlivé rozsudky. Ak sa mu niečo znevidí, tak nás pošle raz dva naspäť aj s vymazanou pamäťou, aby sme sa pokúsili svoje omyly napraviť…
To je aspoň jedna z mnohých teórií o tom, čo nás čaká po tomto živote. A tak ako všetky ostatné, aj táto má už od počiatku sveta kopu zástancov. Neobchádza ani spisovateľov, ktorých sa snaží nalákať, aby ju zvečnili vo svojich románových dielach. Veď láska dvoch duší, ktorých príbeh sa odohráva nie v jednej, ale hneď vo viacerých epochách, by pokojne mohla byť medzi čitateľmi hitom.

A predsa, som sa s touto dychvyražujúcou témou stretla zatiaľ len jeden jediný raz. Stalo sa to len prednedávnom, keď som sa opäť raz hrabala v knižnici svojej starkej. Našla som knihu, čo sa volá Osudný medailón, hlási sa ku nej C. C. Bergius a u nás vyšla v roku 1980 (nem. Das Medilon, 1971).
Čo by ste možno v jednej knihe ani len nečakali je, to je v Osudnom medailóne. Predstavte si, že na 466 stranách románu sa skrýva až päť životných príbehov zamilovaných dvojíc, ktorých mená sa na seba až nápadne ponášajú.
Všetko sa to začína v momente, keď mladý nemecký študent psychológie Phill požiada svoju priateľku Isu o ruku. Na oslavu tohto významného dňa ju vezme do starožitníctva, kde jej chce kúpiť nejaký darček.

Keď však jeho snúbenica zbadá medailón so skarabeusom dostane šok. Je presvedčená, že medailón posvätného chrobáka už niekedy videla, lenže si nevie spomenúť kde. No a mená, ktoré vznešené zviera skrýva – Izis a Fiops – ju raz dva presvedčia, že to nemôže byť náhoda. To musí byť jedine osud…

Dostávame sa do čias starovekého Egypta, do čias, kedy vládne Achnaton a s ním aj jediný boh Atón. V Neho verí aj kapitán telesnej stráže Fiops, ktorý práve našiel v rukách zavraždeného posla medailón skarabea, aký nosia len faraónoví vojaci. No náš kapitán je smutný z nešťastnej lásky.
Kvôli svojej viere prišiel o svoju milú Izis, dcéru veľkňaza Atóma. Teraz ju musí nájsť, prehovoriť ju, že ich šťastie od viery nezávisí a keď mu ju nedajú aj uniesť. Lenže človek je tvor omylný a ani v láske nie je nikdy bez chýb, čo Izis a Fiops pocítia na svojej koži.
Medailón skarabea na krku krásnej sochárovej ženy nás vedie do Nerovho Ríma, kde je senátor Philippus poverený byť cisárovým poradcom pre veci umenia. Mladý senátor sa do manželky sochára Izidory zaľúbi na prvý pohľad, akoby cítil, že k sebe patria odjakživa.
Ani tá, hoci je už matkou dvoch detí, si pomôcť nevie a vrhá sa do osídiel lásky. Len čo v Ríme vypukne požiar a Nero začína vymýšľať a robiť jedno šialenstvo za druhým, Phillipus zanecháva všetko tak a svoju milovanú Izidoru si z Ríma odvedie. Či nechať zvíťaziť ich lásku bolo až také šťastné riešenie, to im napovie už osud na svojej bárke.
Skarabeus putuje ďalej a okolo roku 1500 sa dostáva do rúk starca, ktorý ho na španielskom vidieku predáva chudobnému šľachticovi Felipemu, aby sa vzápätí ocitol na krku jeho snúbenice bohatej statkárky Isabel. Hrdinovia tohto tretieho príbehu žijú v silne kresťanskom Španielsku, v čase inkvizície, ktorej už nestačí pokrstený človek, ale prenasledujú ľudí, čo prijali kresťanstvo len nedávno.
Takto sa do väzenia dostáva aj Isabellin šafár. Cieľom však nie je jeho „nepravá“ viera, ale statok jeho panej. Mladá statkárka so svojím snúbencom, ktorý sa pre záchranu jej majetku medzičasom stáva kňazom, musia postúpiť súdny proces inkvizície, pri ktorom je však milencom osudný medailón ako pohanský symbol naozaj osudným.
Skarabeus sa dostáva aj do Francúzska a to v čase Veľkej francúzskej revolúcie, aj keď už nepatrí finančnému žralokovi Philippemu a jeho milovanej žene Isabelle, matke jeho dvoch detí. Mladá rodinka sa dostáva do Paríža potom, čo sa podarilo Philippemu vďaka svojím neuveriteľným schopnostiam zbohatnúť na burze.
Paríž však už bezpečný nie je, rodí sa v ňom totiž revolúcia proti kráľovskej rodine, ktorú finančný žralok zmeškať nechce. Veď, čo keby na nej opäť zbohatol? Isabelle však má z každodenného násilia strach a chce ísť do bezpečia. Nuž, keby jej muž čo i len tušil, čo sa stane, neváhal by a iste by ju poslúchol.
Osudný medailón si prešiel naozaj všeličím. Či už to bol Egypt, v ktorom usvedčuje z vraždy a tak spečatí osud Fiopsa a Izis. V Nerovom Ríme sa ho ako aj svojich detí musí Izidora vzdať, aby mohla byť so svojím Philipusom. Počas inkvizícii sa stane prekliatím španielskych milencov Isabely a Felipeho, aby sa počas Veľkej Francúzskej Revolúcie poškodil priamo pred očami Isabelle a Philippeho.
Každá z týchto dvoch dvojíc stojí v blízkosti veľkých udalostí svetových dejín, na ktoré hľadí vždy z inej pozície. V Egypte je to vojak a jeho pohľad, v Ríme spoznávame príbeh cez umenie, aby sme mohli v Španielsku naňho hľadieť cez jeho kresťanský rozmer. Paríž nás zasa privádza do sveta bankovníctva a finančných špekulácii. No a vzácny medailón, ktorý sa objavuje vo všetkých príbehoch, sa napokon nájde v nemeckom starožitníctve, aby priniesol šťastie čerstvým snúbencom.
Ale je osudný skarabeus naozaj to jediné, čo týchto päť ľúbostných príbehov spája? Nebude za tým naozaj ten osud?

Vaša Juli