Tri prefíkané myši a jeden bezmocný kocúr

Len preč s romantikou!!!

Hej, aj vy už máte plné zuby tých romantických drístov? Občas by ste si prečítali aj čosi z iného súdka, no márne hľadáte nejakú fakt bohovskú knihu, ktorá by vám zasvietila do nejakej tej vraždičky? 
Milujete krimi a svet zločinu a bojíte sa, že by vám niečo z tohto kúta svetovej knižnice mohlo uniknúť? Alebo si len chcete potrápiť trochu mozgové závity a precvičiť si ich pri odhaľovaní dokonalého zločinu?
No problem! Kniha, čo sa mi pred časom dostala do rúk, a opäť z knižnice starej mamy, ponúka dokonalé zločiny hneď tri. Nie, nie je to krimi román, na aký sme zvyknutí napríklad u Dominika Dána. Sú to skôr tri samostatné krimi poviedky z pera jedného autora, ktoré spája iba policajné oddelenie, čo tieto tri fakt ťažké oriešky musí rozlúsknuť.
Za všetkým stojí ako inak muž, spisovateľ Hillary Waugh, ktorý detektívovi Fellowsovi a jeho policajnému oddeleniu sídliacemu v relatívne pokojnej oblasti dáva poriadne zabrať. U nás sa táto krimi zbierka objavila v roku 1979.

Nezvestný

Mohol to byť pekný koniec letných prázdnin, keby sa len na najvzdialenejšom konci pláže nezjavila tá ženská. Bola bez dokladov, bez nohavičiek a bola mŕtva. Zaškrtili ju povrazom. Nik ju nepozná, nik o nej vôbec nič nevie.
Čo sa spočiatku zdá ako nemožné sa stáva možným a keď odhalia jej totožnosť a jej dôveryhodnú bájku o zamilovanom družbovi k tomu, šéf Fellows si naraz myslí, že prípad je už takmer vyriešený. Stačí len nájsť vraha a na všetko môžu raz dva zabudnúť.

Lenže čo ak si obeť navymýšľala samé bájky, aby niečo alebo niekoho kryla? Čo keď si v dovolenkovom raji žila pod úplne falošným menom? A čo ak vôbec nie je vdovou, ako o sebe všetkým tvrdila???

Skladačka

Tento vrah jednoducho urobil chybu, fatálnu chybu, ktorá ho bude stáť pár rôčkov slobody. Mohol spáchať dokonalú vraždu a na jeho zločiny by sa ešte veľmi dlho prísť nemuselo. Keby aspoň trochu pohol rozumom a nevlámal sa tam, kde sa vlámal a neukradol to, čo ukradnúť ani nemal.

Fellowsová mašinéria sa naplno dá do pohybu, keď z realitky zmiznú nájomné zmluvy na rodinné domčeky. Zistiť, ktorý dom sa má týmto činom akože utajiť je malina a tak netrvá dlho a polícia vstupuje na miesto činu, kde to dosť nepríjemne zapácha.

V biednom domci nájdu torzo ženy, ostatné časti tela sú úplne na popol a absolútne nič im nenapovedá s kým majú tú česť. Susedia poukazujú na druha ženy, ktorá domec obývala. No nájsť ho bude fakt dosť ťažké, lebo okrem realitného agenta, ktorý mu domec na mesiac prenajal, ho nikto nikdy nevidel…

Smrť a okolnosti

Ani tento hrdina, či skôr anti-hrdina múdrosťou veľmi nevynikal. Kebyže áno, odsedí  si tých šesť mesiacov, čo dostal za vlámanie a má pokoj svätý. Môže začať celkom od nuly a viesť normálny život vzorného amerického občana, ale on nie!

Vo väzení sa spozná s prešibaným lupičom a celý šťastný, že má aspoň raz v živote ozajstného priateľa, s ním utečie. A keďže ozajstného priateľa treba počúvať na slovo, dá sa nahovoriť nielen na jeden odporný vzťah s majetníckou mužatkou, ale aj na oveľa horšie zločiny, pri ktorých sa sám stáva vrahom.

No skutočne dokonalý zločin, ktorý vymyslí práve jeho kráska, ho ešte len čaká. Únos dcéry najbohatšieho podnikateľa v okolí by im mal vraj hodiť kopec prachov, mladý Allie pod vplyvom priateľstva na život a smrť sa opäť raz podvolí a Fellows so svojím tímom má opäť o robotu postarané…

Prešibaný vrah, ktorému vražda takmer prešla. Vrah, ktorý sa odhalil skôr než stihol narátať do tri. Mladý únosca, ktorému je priateľstvo nadovšetko, i nad zákon. A všetko to zastrešuje Fellows so svojím tímom, ktorý ich má zastaviť a klepnúť ich raz a navždy po prstoch.

Nebude to veru taká jednoduchá úloha, ako by ste po prečítaní prvých stránok zrejme čakali a Waugh tu rozprúdi dokonalú psychologickú hru na mačku a myš, akú by ste v detektívnych príbehov zo šesťdesiatych rokov možno ani len nečakali…

Vaša Juli

Štvorlístok silných, nezlomných, milujúcich žien

Aj z románov sa človek veľa naučí

Blbosť, úplná somarina, ktorá môže byť len a len na smiech, vravíte si. Čo by už reálne zmýšľajúceho človeka mohol naučiť pochabý román, nedajbože ešte aj o láske? Veď ten svet v knihách reálny ani nie je a so skutočným životom môže mať spoločnú akurát tak figu borovú.
Knihy sa na skutočný život len hrajú, niektoré síce dosť šikovné, no nájdu sa aj také, ktorým sa to až tak príliš nedarí. Nech je to už tak alebo onak, knihy nám do života nič nedajú, len nám popletú hlavy ako kedysi pred rokmi našim mamám i starým mamám.
Možno, že je to pravda pravdúca a možno ani nie. Bolo to pred rokmi, keď som čítala román, na ktorom som si všimla čosi nezvyčajné. Bol to román o žene a mužovi, už neviem presne, čo sa v ňom dialo, ale pri ňom som si prvýkrát povedala, že aj z románov sa človek môže veľa naučiť, o živote, o vzťahoch.

Teraz som si to povedala opäť! Naozaj. Len čo som dočítala štyri romány z starkinej knižnice. Ja viem, sú to už staré knihy, ale majú čo povedať i dnes. Našla som v nich štyri hrdinky – silné, nezlomné milujúce ženy, ktoré sú hodné mužskej lásky.

Eugene Fromentin: Dominik (1863)

Madeleine, pôvabná sesternica najlepšieho priateľa nášho úbohého hrdinu. Keď ju uvidí, nezamiluje sa do nej a táto o rok staršia kráska nechá jeho srdce na pokoji, aspoň na chvíľu. Láska, ktorá prichádza pomaly, prichádza však veľmi neskoro.

Vydáva sa a ako inak za niekoho úplne iného. O jeho vrúcnej a osudovej láske sa dozvedá oveľa neskôr, keď je z nej úplne chorý. Sama sa podujme zachrániť toho, kto je jej najlepším priateľom, no je zase neskoro a sama sa zamiluje až po uši.

Jej trpký príbeh lásky je jednou veľkou ódou platonickej lásky, ktorá ani po rokoch nevyschýna. Madeleine a jej odvážny pokus vyliečiť svojho priateľa z pazúrov nešťastnej lásky vás raz dva presvedčí, že nie na každú lásku má liek práve nami milovaná osoba.

Thomas Mayne Reid: Krásna otrokyňa (1964)

Aurora, krásna čierna otrokyňa na americkej plantáži. Tak ako milióny iných sa narodila do krutých časoch, kedy farební sú iba čímsi majetkom a ich údelom je bič a ťažká robota od svitu do mrku. Čierni na Americkom kontinente nemajú práva ani len udrieť svojich tyranov, nie to ešte veriť, že so svojimi blízkymi zostanú až do smrti.

Ona je však iná. Mala šťastie. Dobrý pán jej dal vzdelanie, ktoré však nič nemení na tom, že dievčina je skromná duša. Zamiluje sa do nej mladý  Angličan, ktorý ani len netuší ako tvrdo bude musieť o ňu bojovať, lebo na krásnu otrokyňu si robí zálusk aj nebezpečný protivník.

O lásku treba bojovať vždy a za každých okolnosť. I keď na prvý pohľad vyzerá ako niečo nereálne, vždy je o čo bojovať. Presne to vám napovie aj román Krásna otrokyňa.

Antoine Francoise Prevost: Manon Lescautová (1731)

Manon, mladé dievča, o ktorom by ste na prvý pohľad nič dobré nepovedali. Ak by ste ju poznali, hovorili by ste o nej, ako o tej, ktorá má rada peniaze, pohodlie a kvôli tomu je ochotná poblázniť každého vplyvného muža v parížskej spoločnosti a jej okolí.

Veď len kvôli nej sa jeden mladík z dobrej rodiny dostal na šikmú plochu. Zamiloval sa do nej až tak šialene, že odpúšťa domov, rodinu i všetky svojej povinnosti a stáva sa zločincom, len aby jej poskytol to, čo miluje najviac, peniaze a pohodlie.

No ak je niekto milovaný tak veľmi ako naša Manon, láskou sa raz dva nakazí. Keď ju raz v srdci máte, peniaze a pohodlie vám už nikdy chýbať nebudú. A je vám úplne jedno, či ste vyhnancom vlastnej spoločnosti alebo nie.

Theodor Dreiser: Jennie Gerhadtová (1946)

A napokon Jennie, dievča, ktoré napriek čistej duši ľahký osud nemala. Ako najstaršia dcéra chudobného Nemca musí rodine pomáhať ako len vie. V práci si ju všimne sám americký senátor, zvedie ju, no zomiera bez toho, aby vedel, že mladá deva s ním čaká dieťa.

Slobodná matka sa pretĺka životom, ako len vie a miesto komornej pokladá za hotové šťastie. No aj tu upúta pozornosť bohatého muža z dobrej rodiny a tu sa spečatí jej trpký osud. Nepovie mu, že má malú dcérku a predsa sa s ním rozhodne žiť. Obrovskej chyby sa však dopustí aj on. Žije s ňou, no za ženu si slúžku vziať akosi váha a to je vo vtedajšej americkej spoločnosti predsa len obrovský hriech.

Hoci úprimnosť je vždy nadovšetko, tu skôr platí, že nie vždy si človek môže robiť, čo sa mu zachce, Niekedy sa treba aj riadiť zákonmi spoločnosti. Ale i tak je tu najkrajšia obeta milujúcej ženy, z ktorej príklad si treba brať i dnes.

Platonicky zamilovaná Madeleine, skromná a múdra otrokyňa Aurora, láskou zmenená Manon, či silná obeta Jenny. Sú to dávne literárne hrdinky, ktorých príbehy možno už dávno zapadli prachom Skutočný štvorlístok silných, nezlomných, milujúcich žien, ktoré treba len spoznať.

Ak sa do toho dáte, každá vám do života prinesie nejaký nádherný odkaz. Verte, aj z ich príbehov sa dá veľa naučiť.

Vaša Juli

Ako chutí slávny Hollywood?

Herečky a ich ťažké začiatky

Hollywood, dokonalá továreň na sny. Ak Amerika je už raz tou krajnou neobmedzených možností, tak Hollywood tou dokonalou továrňou na sny jednoducho musí byť. Presne na toto magické miesto dennodenne prichádzajú stovky mladých dievčat a chlapcov, ktorí sa túžia stať zo dňa na deň miláčikmi celej Ameriky.
Avšak presadiť sa v tvrdej konkurencii jednoduché vôbec nebude. Bude to oveľa tvrdší boj, akoby tí chlapci a tie dievčatá čakali. Byť hercom, či herečkou nie je len tak. Je to drina, ktorú nedá len tak hocikto a ten, kto utrpí porážkou, sa veľmi rád uspokojí aj s miestom v nejakom bare, len aby v Hollywoode mohol ostať.
Týmto trom dámam sa to akýmsi zázrakom podarilo. No ani jedna to nemala len tak zadarmo a miláčikom Ameriky sa z večera do rána nestala ľavou zadnou. Mali šťastie? Neviem. No je šťastím prinášať tie najkrutejšie obete, len aby sme slávili úspech? 

Marlene Diertichová: Berte len môj život

Túto knihu som dočítala len pred nedávnom. Dovtedy som o tejto slávnej herečke minulého storočia veľa nevedela, ba ani zďaleka som jej filmy nepoznala a ešte stále ich nepoznám. Ale jej životopis ma predsa len niečím dostal. Píše si ho sama, svojou vlastnou rukou a to z veľmi jednoduchého dôvodu: jej životopisci ju podľa vlastných slov sklamali, keď si o nej vymýšľali len samé klamstvá a nepravdivosti.

Šťastím jej kariéry možno bolo, že nezačínala v Hollywoode ako jej slávne kolegyne, ale v rodnom Nemecku. Avšak ani tu nemá mladá herečka na ružiach ustlané. V divadle sa neujme a kým nepríde film, čo ju vystrelí do nebies, nakrúca jeden film za druhým. Príde však Hollywood, kde začína svoju slávnu púť, ale musí sa zaobísť bez svojej dcérky, ktorá matke veľmi chýba.

Sidney Sheldon: Cudzia tvár v zrkadle

A teraz pozor, pretože prichádza strhujúci príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú slávnu továreň na sny dobyť stoj čo stoj, hlavne ona. Komik Toby Temple, ktorému sa to podarí a preslávi sa v celej Amerike a jeho žena Jill, ktorá sa až takému úspechu tešiť nemôže.

Jej sny o kariére slávnej hereckej ikony sa rozplývajú, len čo vstúpi do Hollywoodu. Je nútená začínať s filmom nie práve najvhodnejším pre detského diváka a na vrchol sa dostáva len postupne. Tobby ju spoznáva ako malú hviezdičku, ktorá vstúpila do jeho programu, ona ho však berie jednoducho ako šancu, ktorú dosiaľ nikdy nemala.

Danielle Stell: Hviezda – tŕnistá cesta za šťastie

Opäť sa dostávame k knihe, ktorú sme tu už mali, ale nedá mi a jednoducho ju musím spomenúť aj teraz. Jej hrdinka Crystal má v Hollywoode na málo. Namiesto splneného sna, ktorý by si za svoj neľahký osud celkom iste zaslúžila, ju čaká len ďalšie peklo a ďalšia tvrdá skúška ohňom, ktorou si musí nežné dievčatko prejsť, aby sa dočkalo vytúženého šťastia.

Crystal sa v továrni na sny stane doslova otrokyňou jedného chlípneho a veru aj dosť pochybného producenta. Sladké rečičky plné nesplnených sľubov sa čoskoro menia na krutú reťaz, ktorá môže raz a navždy spútať láskavú dušu mladého dievčaťa.

Viem, viem, vzala som vám ilúzie o americkej továrne na sny. No tieto tri príbehy sú ako život sám. Byť hercom nie je ľahké a stať sa ním je o to ťažšie. Možno aj preto je toto povolanie také sladké. Lebo je za ním tvrdá drina, ktorá je napokon za každým jedným snom, čo sa nám rodí v duši. Nebojme sa ísť za ním..

Vaša Juli

Aj tie americké majú čosi do seba…

Vladimír Stuchl:

Prériou cvála kôň… 

Iný kraj, iný mrav – vraví jedna stará múdrosť, ktorú poznali už aj naše staré mamy. A predsa! Každý kraj sa pýši tým istým, tým jedinečným, čo ho líši od najbližšieho suseda, ako aj od celého zvyšného sveta. Sú to práve mýty a legendy, pozostatky tých, ktorí kráčali na tejto Zemi tak dávno pred nami.
Sú dušou kraja i srdce života v ňom. Sú ako učebnica reálneho života, čo hlceme v blízkej i vzdialenej Zemi. Krása prírody, čo nás zaskočí na rôznych potulkách. Úchvatné dielach pracovitých rúk tých, čo žili, pracovali a zaiste aj milovali kedysi dávno, nám neraz vyrazia dych, že máme čo robiť, aby sme to pri toľkej kráse vôbec predýchali.
Sorry, že som dnes taká poetická, ale ináč to nejde. Fakt, krásy sveta sú jedinečné a zaslúžia si obdiv i dnes. To je holá pravda. Cestovanie a spoznávanie je hotový podklad. Pravá hodnota, ktorú vám nik nikdy nebude môcť vziať. A jej čerešničkou na torte sú práve mýty a legendy o tých, ktorým vďačíme za to, že naša Zem je presne taká krásna, aká je.
Cestujem veľa, priznávam, no americký kontinent mi uniká a ešte asi dlho bude, ak nie navždy. Nesmútim, lebo starká má knižnicu a v nej jedinečnú zbierku amerického folklóru od českého autora Vladimíra Stuchla Prériou cvála kôň… (Prérií padí kuň…, 1975, 248 s.)

Žiadny román s komplikovaným príbehom v tom nehľadajte! Ide naozaj o mýty a legendy zozbierané českým autorom na americkom území. Sú to krátke, smiešne, ale i krásne príbehy, ktoré sa udiali v zasľúbenej zemi od čias starých indiánov až kým v tejto zemi nenašli domov bieli farmári so svojou ťažkou každodennou drinou.

Vladimír Stuchl naozaj myslel na všetko, na každú epochu tohto kúta zeme za veľkou mlákou. Svoju zbierku začína naozaj kdesi na počiatku sveta Vzdáva hold už tým najstarším obyvateľom tohto krája, Indiánom, od ktorých sa vďaka krátkym príbehom dozvedáme ako vznikol svet a ako veselo bolo v krajine červených skál bez bielych tvárí.

Čiernou škvŕňou krajiny za veľkou mlákou sú rozhodne aj otroci, preto je dnes Amerika taká rôznorodá. Možno ich ľutovať, poviete si jedným dychom pri myšlienke na túto čiernu pracovnú silu, ktorá v krajine neobmedzení možností nepoznala nič iné, len bič a ťažkú drinu. No že to boli pekné čísla, ktoré si na pánov povymýšľali kadejaké huncútstva, to ste celkom iste nevedeli.

To, že Amík je poriadny huncút, vie každý. Preto v jeho folklóre nesmie chýbať ani taká lavica klamárov plná neuveriteľných príbehov, o ktorých rozhodnúť či sú pravdou alebo klamstvom je niekedy poriadna fuška. A jedna taká lavica klamárov nechýba ani v tejto knihe…

Na americkú prériou rozhodne patria aj smiešne, nie vždy uveriteľné historky zo života farmárov, či pútnikov. Siahajú až do čias nie až tak dávno minulých a sú mozaikou života amerických osadníkov. Niektoré vyvolajú úsmev na tvári, iné husiu kožu, ba nejeden i mráz po chrbte. Kto sa do nich zahryzne, má sa veru na čo tešiť.

Amerika, krajina za veľkou mlákou – je od nás na míle ďaleko, tak ďaleko, že ju obdivovať na vlastné oči nie je ľahké. A predsa sa to jednému Čechovi podarilo až tak, že sa jej dostal hlboko pod kožu. Spoznal jej folklór, spísal mýty a legendy americkej zeme a priniesol ich až do našich končín. A to všetko v zbierke, ktorá má stále čo povedať…

Vaša Juli

Temný zbojnícky folklór od Huculov

Hnat Chotkevyč: Kamenné srdce

Folklór a jeho hrdinovia. Kto by si z času na času nespomenul na tie prastaré príbehy, ktorým dnešný človek ani veriť nechce? Ten náš ospevuje hádam najznámejšieho zbojníka všetkých čias, ktorého meno dobre poznajú ešte aj dnešné decká. V nejednej detskej knižke sa ešte i dnes dočítate, že slávny zbojník Juraj Jánošík bohatým brával a chudobným dával. Teda vraj.
Málokto však vie, že nie ani tak ďaleko od našich hraníc vznikol príbeh, ktorý práve týmto hôrnym chlapcom veľmi nelichotí a stavia ich veru do nie príliš priaznivého svetla. Odohráva sa v kraji hrdých Huculov a to v čase, kedy je ľudová slovesnosť ešte stále živá a zvyky či tradície sa v dome každého Hucula doslova a do písmena dodržiavajú.
Takéto krásne ľudové prostredie vytvoril ešte v roku 1970 aj ukrajinsky autor Hnat Chotkevyč v románe s názvom Kamenné srdce (ukr. Kaminna duša, u nás 1981, 266 s.)
Ľudové prostredie, ktoré sa už v dnešných románoch nezjavuje tak často. Huculská ľudová kultúra, ktorú mnohí ani veľmi nepoznáme, no predsa môže byť zaujímavá a iste aj veľmi bohatá. Zbojníci, tí chalani z hôr, ktorí trestali krivdy páchané na chudobe a sami sa neraz stávali štvancami vo vlastných domovinách. 
A keď sa ešte do toho zamotá aj krásna mladá žienka Popu (farára), ktorá sa do jedného takého huculského zbojníka zahľadí – z toho nemôže vzniknúť nič iné ako jeden nádherný ľúbostný príbeh.

Nejako takto si to vysnívala aj naša Popovka Marusia, hrdinka románu Kamenné srdce. Napriek tomu, že je to už čerstvo vydatá žena, je to ešte len mladé naivné dievčatko, ktoré život s nudným manželom a jeho prehnane starostlivou matkou nemôže poriadne uspokojiť.

Preto niet ani divu, že keď jej cestu skríži Marusiak, slávny huculsky zbojník, aj napriek mnohým varovaniam raz dva uverí jeho sladkým rečiam a podľahne priam magickému čaru švárneho šuhaja.

Netrvá dlho a mladučká žena svojho popa a pohodlie jeho domu opúšťa a nasleduje svoju lásku do drsných hôr bez toho, aby vôbec vedela do čoho sa vlastne púšťa.

Začiatky bývajú vždy krásne a mladá popovka je zbojníkom doslova očarená. V tie prvé dni v nehostinnom prostredí verí, že aj napriek trpkému osudu má ešte stále čisté a dobré srdce. Veď aj on trpel, keď musel opustiť svoju milú v tom najhoršom, čo ju ako sirotu mohlo postretnúť a Marusia si ho idealizuje naďalej.

Čas však letí ako voda a mladé dievča pomaličky prichádza na to, čo je jej milovaný zbojník zač. Jeho brutálne zločiny jej otvoria oči zalepené slepou a veľmi naivnou láskou a mladá popovka by rada všetko vrátila späť. No na útek je už príliš neskoro a Marusiak sa prestížnej frajerky vzdať nechce. A tak sa z romantického hrdinu zo dňa na deň stáva surový tyran.

Príbeh zbojníkov z huculského kraja nie je krásnou romantikou pri mesiačiku, ako by sme po prečítaní prvých stránok čakali. I keď sa môže pýšiť krásnymi obrazmi huculskej slovesnosti, drsné prostredie, krutosť a brutalita tých, pre ktorých by mala byť česť nadovšetko, núti rozmýšľať, ako to vlastne s tými zbojníkmi bolo.

Boli skutočne takí dobrí, čestní a spravodliví, ako sa o nich povravia? Ale boli krutí, bezohľadní a takí bezcitní, že bez mihnutia oka využívali naivitu mladých dievčat, okúzlili ich svojím neodolateľným čarom a potom zmenili ich život na hotové peklo, presne ako sa to stalo popovke?

Nuž, je to hotový príbeh na zamyslenie, ktorý som opäť objavila u starkej v knižnici. Zase raz jeden predchodca dnešných temných príbehov, ktoré si našli svojich milovníkov aj u nás. No nezľaknite sa. Ak máte radi folklór a veci s ním spojené, spoznať túto jeho temnú stránku nie je nikdy na škodu.

Skúste a uvidíte
Vaša Juli 😁

Dve duše, jeden osudný skarabeus a päť ľúbostných príbehov medzi nebom a zemou

C. C. Bergius – Osudný medailón

Existuje legenda, podľa ktorej na druhom svete nás predošlý život je súdený. Súdi ho sám osud, ktorý na svojej bárke vynáša často nemilosrdné, ale zato spravodlivé rozsudky. Ak sa mu niečo znevidí, tak nás pošle raz dva naspäť aj s vymazanou pamäťou, aby sme sa pokúsili svoje omyly napraviť…
To je aspoň jedna z mnohých teórií o tom, čo nás čaká po tomto živote. A tak ako všetky ostatné, aj táto má už od počiatku sveta kopu zástancov. Neobchádza ani spisovateľov, ktorých sa snaží nalákať, aby ju zvečnili vo svojich románových dielach. Veď láska dvoch duší, ktorých príbeh sa odohráva nie v jednej, ale hneď vo viacerých epochách, by pokojne mohla byť medzi čitateľmi hitom.

A predsa, som sa s touto dychvyražujúcou témou stretla zatiaľ len jeden jediný raz. Stalo sa to len prednedávnom, keď som sa opäť raz hrabala v knižnici svojej starkej. Našla som knihu, čo sa volá Osudný medailón, hlási sa ku nej C. C. Bergius a u nás vyšla v roku 1980 (nem. Das Medilon, 1971).
Čo by ste možno v jednej knihe ani len nečakali je, to je v Osudnom medailóne. Predstavte si, že na 466 stranách románu sa skrýva až päť životných príbehov zamilovaných dvojíc, ktorých mená sa na seba až nápadne ponášajú.
Všetko sa to začína v momente, keď mladý nemecký študent psychológie Phill požiada svoju priateľku Isu o ruku. Na oslavu tohto významného dňa ju vezme do starožitníctva, kde jej chce kúpiť nejaký darček.

Keď však jeho snúbenica zbadá medailón so skarabeusom dostane šok. Je presvedčená, že medailón posvätného chrobáka už niekedy videla, lenže si nevie spomenúť kde. No a mená, ktoré vznešené zviera skrýva – Izis a Fiops – ju raz dva presvedčia, že to nemôže byť náhoda. To musí byť jedine osud…

Dostávame sa do čias starovekého Egypta, do čias, kedy vládne Achnaton a s ním aj jediný boh Atón. V Neho verí aj kapitán telesnej stráže Fiops, ktorý práve našiel v rukách zavraždeného posla medailón skarabea, aký nosia len faraónoví vojaci. No náš kapitán je smutný z nešťastnej lásky.
Kvôli svojej viere prišiel o svoju milú Izis, dcéru veľkňaza Atóma. Teraz ju musí nájsť, prehovoriť ju, že ich šťastie od viery nezávisí a keď mu ju nedajú aj uniesť. Lenže človek je tvor omylný a ani v láske nie je nikdy bez chýb, čo Izis a Fiops pocítia na svojej koži.
Medailón skarabea na krku krásnej sochárovej ženy nás vedie do Nerovho Ríma, kde je senátor Philippus poverený byť cisárovým poradcom pre veci umenia. Mladý senátor sa do manželky sochára Izidory zaľúbi na prvý pohľad, akoby cítil, že k sebe patria odjakživa.
Ani tá, hoci je už matkou dvoch detí, si pomôcť nevie a vrhá sa do osídiel lásky. Len čo v Ríme vypukne požiar a Nero začína vymýšľať a robiť jedno šialenstvo za druhým, Phillipus zanecháva všetko tak a svoju milovanú Izidoru si z Ríma odvedie. Či nechať zvíťaziť ich lásku bolo až také šťastné riešenie, to im napovie už osud na svojej bárke.
Skarabeus putuje ďalej a okolo roku 1500 sa dostáva do rúk starca, ktorý ho na španielskom vidieku predáva chudobnému šľachticovi Felipemu, aby sa vzápätí ocitol na krku jeho snúbenice bohatej statkárky Isabel. Hrdinovia tohto tretieho príbehu žijú v silne kresťanskom Španielsku, v čase inkvizície, ktorej už nestačí pokrstený človek, ale prenasledujú ľudí, čo prijali kresťanstvo len nedávno.
Takto sa do väzenia dostáva aj Isabellin šafár. Cieľom však nie je jeho „nepravá“ viera, ale statok jeho panej. Mladá statkárka so svojím snúbencom, ktorý sa pre záchranu jej majetku medzičasom stáva kňazom, musia postúpiť súdny proces inkvizície, pri ktorom je však milencom osudný medailón ako pohanský symbol naozaj osudným.
Skarabeus sa dostáva aj do Francúzska a to v čase Veľkej francúzskej revolúcie, aj keď už nepatrí finančnému žralokovi Philippemu a jeho milovanej žene Isabelle, matke jeho dvoch detí. Mladá rodinka sa dostáva do Paríža potom, čo sa podarilo Philippemu vďaka svojím neuveriteľným schopnostiam zbohatnúť na burze.
Paríž však už bezpečný nie je, rodí sa v ňom totiž revolúcia proti kráľovskej rodine, ktorú finančný žralok zmeškať nechce. Veď, čo keby na nej opäť zbohatol? Isabelle však má z každodenného násilia strach a chce ísť do bezpečia. Nuž, keby jej muž čo i len tušil, čo sa stane, neváhal by a iste by ju poslúchol.
Osudný medailón si prešiel naozaj všeličím. Či už to bol Egypt, v ktorom usvedčuje z vraždy a tak spečatí osud Fiopsa a Izis. V Nerovom Ríme sa ho ako aj svojich detí musí Izidora vzdať, aby mohla byť so svojím Philipusom. Počas inkvizícii sa stane prekliatím španielskych milencov Isabely a Felipeho, aby sa počas Veľkej Francúzskej Revolúcie poškodil priamo pred očami Isabelle a Philippeho.
Každá z týchto dvoch dvojíc stojí v blízkosti veľkých udalostí svetových dejín, na ktoré hľadí vždy z inej pozície. V Egypte je to vojak a jeho pohľad, v Ríme spoznávame príbeh cez umenie, aby sme mohli v Španielsku naňho hľadieť cez jeho kresťanský rozmer. Paríž nás zasa privádza do sveta bankovníctva a finančných špekulácii. No a vzácny medailón, ktorý sa objavuje vo všetkých príbehoch, sa napokon nájde v nemeckom starožitníctve, aby priniesol šťastie čerstvým snúbencom.
Ale je osudný skarabeus naozaj to jediné, čo týchto päť ľúbostných príbehov spája? Nebude za tým naozaj ten osud?

Vaša Juli 

Zakliaty slovenský klenot u mňa na polici

Peter Jaroš – Tisícročná včela

Sú knihy, ktoré prečítate doslova za pár dní. Zaujmú vás svojím príbehom a niet tej sily, ktorá by vás dokázala od nich odtrhnúť. Potom sú knihy, do ktorých sa možno dostávate trošku ťažšie, no len čo príde ten moment, ktorý vás chytí za srdce, neľutujete, že ste sa do nich vôbec začítali.

A potom sú knihy, do ktorých sa pustíte možno aj viac ráz a ani raz sa vám nepodarí prečítať sa až na koniec. Presne tak to bolo aj v mojom príbehu s knihou Tisícročná včela od Petra Jaroša z roku 1979, ktorá mi pekných pár rokov poriadne žrala nervy.

Toto dielo zlatej slovenskej klasiky ani netreba nijako zvlášť predstavovať. Je to známy príbeh z Hýb, malebnej dedinky pod Tatrami. Ešte zo školských lavíc si ho môžeme spájať so slovným spojením generačný román, pretože príbeh Tisícročnej včely je síce príbehom jednej rodiny, ale až troch generácii. S našimi hrdinami sa stretávame na prelome 19. a 20. storočia, v čase tak významnom pre našu malú krajinu.

Každý maturant už iste počul meno Martina Pichandu, meno hlavy rodiny, členov ktorej Jaroš urobil hrdinov svojho veľkého románu. Je to veľmi múdry, už starší človek, ktorý v malej dedinke vychoval svoje tri deti – Sama, Kristínu a Valenta. Práve oni a ich deti sa budú musieť popasovať s obdobím plným veľkých zmien.

Najstarší Samo, zvaný Včela je členom murárskej partie, ktorá chodí za robotou po celej krajine. Ako otec mnohopočetnej rodiny sa musí poriadne obracať a aj do politiky sa chytať, ak chce, aby sa jeho deti mali o čosi lepšie, ako ich rojčivý ocko.

Jeho sestra Kristína sa po desiatich rokoch šťastného manželstva stáva vdovou, no smrťou jej drahého muža sa život mladej ženy ešte nekončí a jej srdce svoje posledné slovo ešte ani zďaleka nepovie…

Mladučký študent Valent, ktorému to páli z rodiny najviac, sa jednoducho musí rozhodnúť. Buď pôjde za hlasom svojho srdca a prepasie tak jedinečnú príležitosť dostať sa medzi elitou, alebo sa ožení s bohatou devou, zradí svoju lásku a nechá ju na milosť a nemilosť neľahkému osudu.

Všetko toto sa deje od deväťdesiatich rokoch 19. storočia až po koniec prvej svetovej vojny, a teda až do prvých dní Československej republiky. Máme to aj s politickými komentármi dedinských komentátorov, no nechýbajú ani obrázky neľahkého života slovenskej dedinky z tohto obdobia.

No nie je to len tragické, pretože smiech je soľou života aj v Jarošových Hybach, a teda veselých príhôd je viac než dosť. Možno aj preto Tisícročná včela patrí nielen k výkvetu slovenskej literatúry, ale aj sme sa o nej dosť napočúvali na hodinách sloviny a mali sme o nej čo to vedieť povedať aj na mature.

Priznám sa, so mnou si toto zlaté románové čudo robilo, čo chcelo. Už viac krát som sa začítala do časti, kde Samovi zabehla rybia kosti, no prečítať si poslednú vetu na 443. strane sa mi podarilo až prednedávnom. Nie, nebolo to na mňa príliš, veď je aj viac strán a žiadny ani ten najmenší problém na obzore.

A tak úctyhodný počet strán za to rozhodne nemôže, Keby sa mi ho zachcelo viniť ho za to, že Jarošov román bol pre mňa dlhý čas akoby zakliaty, vyhovárala by som sa. A to si žiadna kniha nezaslúži, tobôž nie zlatý bonbón národného dezertu.

Skôr si myslím, že som ho vždy začala čítať v tom nesprávnom čase, lebo keď som naposledy naň dostala chuť, prišlo to celkom samé od seba. Raz mi len tak napadlo, čo keby som to skúsila opäť.

Možno som predtým na taký veľký príbeh nebola dosť dospelá, aby som ho prekusla. Alebo nemala som vtedy toľko času, koľko som potrebovala. Akoby som ho teraz mala, veď sme o pár dní zase niekam odchádzali 😀

No i napriek tomu som si opäť prečítala epizódu s veľrybou v Hyboch, či o Jožkovej nešťastnej láske k židovskej krčmárovej dcére Marte. Nie, tentoraz ma od príbehu obyvateľov dedinky pod Tatrami v pohnutých časoch nik nedostal a ja som ho prečítala doslova na jeden šup,

Sama som sa čudovala, aký krásny a zaujímavý príbeh sa ukrýval v našej knižnici a dnes je jedným naj, aké som kedy čítala. Tak ma dostalo čaro príbehu, ktorý dostal aj širokú slovenskú verejnosť, i tú odbornú.

Tam kde som predtým videla len nudu, objavila som len pred nedávnom priam magický príbeh, ktorý mi dal riadnu príučku, to vám teda poviem, milí moji. Naučil ma, že žiadnu knihu netreba odsúdiť za nudnú, len preto, že nie a nie ju dočítať. V každej jednej sa môže skrývať nielen magický realizmus, ale aj nejaké iné podmanivé čaro…

Vaša Juli 😊

Kam sa hrabú dnešní romantickí upíri? Skúste českú Bielu pani

Zděnka Bezděková – Biela pani

Dnes je to už v knižnej móde – sympatický upír či vlkolak sa zamiluje do smrteľníčky a ich láska sa pohybuje na hranici života a smrti. Všetci to poznáme a ak niekto náhodou nečítal, tak aspoň videl prostredníctvom telky príbeh, kde ruka v ruke vedľa seba kráča smrť a láska, horor i romantika.

Niekto ich zbožňuje, niekto má z nich strach a nájdu sa aj takí, ktorí temným ľúbostným príbehom nevedia prísť na chuť. Ak ich milujete, táto kniha vás záujme, A ak to nie je vaša šálka kávy, nebojte sa. Román Biela pani nie je fantasy v dnešnom slova zmysle a ak znesiete trochu temnejší príbeh, dajte tomu šancu.

Tento príbeh sa neodohráva v dnešnej Amerike, ale v 15. storočí v Čechách. Berta ani Ján sa nepohybujú na hranici života a smrti. Berta smrteľníčkou síce je, avšak Ján nie je žiadny upír, čo sa ju rozhodol vycicať. Je to obyčajný človek, ktorý by svojej panej zniesol aj modré z neba, keby mohol, lenže nemôže. Hoci obaja sú smrteľníci, no klasika. Ona je bohatá a vydatá, on jej chudobný sluha. Ich lásku v drsnom prostredí českej šľachty opisuje na 319 stranách román českej autorky Zděnky Bezděkovej Bíla paní z roku 1979.

Príbeh sa odohráva po Husitskom odboji, keď u našich susedov tlie plameň náboženskej nenávisti, aby sa opäť naplno rozhorel v požiar, ktorý zachváti celú krajinu. Ale vojna katolíkov a Jiřího z Podebrad je ešte v nedohľadne, keď Oldřich Rozenberg svoju mladučkú dcéru Bertu zo zištných dôvodov vydá za Nemca Hansa z Lichtenštanjska, ktorý najlepšiu povesť práve nemá (prezývajú ho totiž Divočiak, čo hovorí za všetko).

Mladá nevesta z Českého Krumlova v dome svojho čerstvého manžela len trpí. Švagriné sa jej vysmievajú, že sa nechce baviť tak ako ony, svokra ňou opovrhuje, lebo prišla z prostredia nenávidených husitov, no a situáciu jej neuľahčuje ani jej manžel – Divočák. Lásky vo vynútenom manželstve niet, iba ak urážky a násilie. Mladej žene nepomáha ani otec, ktorý nemá z čoho vyplatiť veno nenásytnému zaťovi.

A aby to nebolo málo, Divočák chce byť voľný a aby sa naplno mohol venovať svojej nádhernej sesternici, a tak teda neváha použiť všetky možné i nemožné prostriedky ako sa nechcenej manželky zbaviť. No aj keď ju i jej verné komorné necháva poriadne trpieť a svojím bezohľadným cieľom neváha obetovať ani svoje ratolesti, zbaviť sa drahej ženušky také jednoduché veru nebude.

Z utrpenie Berta z Ruže nielen bledne, ale otrasné zaobchádzanie s krehkou dušičkou šľachetnej hrdinky nezostáva bez následkov. Mladá žena v noci vychádza zo svojich komnát a blúdi po hrade, za čo si od poddaných vyslúži jednoznačnú prezývku – Biela pani.

Predaná nevesta, vynútené manželstvo, trpké postavenie v mužovom dome, ponižovanie na dennom poriadku, surové týranie, bezmocnosť strápenej matky a nakoniec aj strach o holý život – to všetko si musí mladá Berta pri svojom divokom manželovi vytrpieť. Nechýba vám v tomto príbehu ešte niečo? V každom utrpení sa musí predsa nachádzať aspoň malý ostrovček šťastia z veľkej lásky a tento príbeh ťažko skúšanej ženy z 15. storočia si veľkú lásku priam pýta.

Tá prichádza v podobe panoša jej muža Jána z Hartmanic, ktorý ju ako jeden z mála v znepriatelenom svete pokladá za svoju pani, z ktorej zaraz urobí aj pani svojho srdca. Ľúbostná romanca nešťastnej pani z vysokej šľachty a obyčajného chudobného sluhu, ktorý sa len má stať rytierom, sa rozvíja presne tak ako láska ich dvoch milovaných hrdinov – Tristana a Izoldy.

Ale splní veľká láska Bielej pani túžbu po šťastnom živote naozaj? Neskončí sa jej zakázaná láska tak trpko ako v slávnom príbehu? Neprinesie namiesto šťastného života po boku milovaného len ďalší ťažký hriech, ktorý ešte zhorší jej už i tak krehké zdravie?

To sa už dozviete, ak stiahnete po tomto strastiplnom ľúbostnom príbehu, ktorý jasne dokazuje, že ani bohatstvo ženy v 15. storočí nie je zárukou šťastného a láskyplného života. Práve naopak, bohatá žena, ktorej život sa podobá peklu, musí tvrdo bojovať o lásku, ktorá sa nakoniec ukazuje len ako ďalšie prekliatie.

Pozor, Biela pani je v češtine, ale určite tento tak trochu temný ľúbostný román skúste.
Vaša Juli

Príbeh kráľovnej, kde neplatí jeden za všetkých – všetci za jedného…

Alexander Dumas – Kráľovnin náhrdelník

Dnes mám pre vás pripravenú skutočnú lahôdku, ktorá na prvý pohľad možno ako skutočná lahôdka ani nevyzerá, ale verte, či nie, skutočne to stojí za to. Neblufujem a ani nekecám.
Romantizmus ako jeden z mnohých literárnych smerov sa preberal v školských laviciach. Vždy mi príde na um slovko titanizmus, keď sa jeden jediný silný človiečik postavil zoči voči presile hoc aj celého sveta. Najlepšie sa to dialo v niektorom z minulých období, alebo ak už nie tam, tak na nejakom exotickom mieste určite. Alexander Dumas, jeden z francúzskych romantikov, ktorého meno ste už celkom iste počuli, si pre román, o ktorom bude reč, žiadnu exotiku nezvolil..
Vybral si totiž druhú možnosť, a tak sa román Kráľovnin náhrdelník z rokov 1849 – 1850 (po francúzsky Le collier de la reine), odohráva v čase Marie Antoinetty a Ľudovíta XVI. Tento francúzsky kráľovsky pár stretávame v čase pred Veľkou francúzskou revolúciou, kedy ešte síce sedia na kráľovskom tróne, no ten sa začína pod nimi pomaly ale isto kývať, hlavne pod dcérou Marie Terézie.

Ak bola reč o titanizme a silnom človiečiku, ktorý sa musí postaviť proti celému svetu, aby sa zachránil, tak Dumas túto úlohu nedáva nikomu inému ako kráľovnej samotnej. A to aj napriek tomu, že by sa mohlo zdať, že na francúzsku kráľovnú by si nemal dovoľovať nik, a ak náhodou áno, tak na dcéru Marie Terézie už vôbec nie. Žiaľ, opak je pravdou a táto nielen mocná, ale i dobrá žena musí o svoju česť tvrdo bojovať.

Za všetko môže jej náhrdelník, ktorý najprv pre svoju veľkodušnosť odmietla a potom pre ženskú márnivosť sa naňho dala nalákať. Kebyže ho odmietne, nič zlé by sa veru nestalo, alebo žeby áno? Nuž, závistlivá grófka Jean De La Motte, inak potomok starého kráľovského rodu Valois, ktorá sa chce z chudoby dostať práve krádežou spomenutého náhrdelníka, to má rozohrané veľmi dobre…

Najprv sa zapletie s dobráckym kardinálom de Rohan, ktorý je do kráľovnej už dávno hlboko zamilovaný a len čo ho obalamúti, milá grófka všetkými masťami zmazaná naivného zaľúbenca dostane do pekelnej pasce. Ak sa ešte aj na scéne zjaví krásna Oliva, verná kópia Marie Antoinetty, jej plán, ktorému praje aj tajná láska francúzskej kráľovnej, jej priam diabolsky plán má zelenú…

Príbeh plných zvratov, odhalení a nie vždy milých prekvapení, ktorý vrcholí veľkým kráľovským procesom, kde sa aj samotná kráľovná musí brániť proti nejednému vážnemu obvineniu, je taký rozsiahly, že má až dve časti. Kým jedna má 380 strán, tá druhá ich má až 396. No tie sa vďaka zaujímavému príbehu, kde hrá prim najmä napätie od začiatku do konca, v rukách prevracajú jedna radosť. Obe časti vyšli aj u nás v roku 1973.

A keďže rok 1973 je už dávno minulosťou, knihu som opäť raz našla u starkej, v jej knižnici. Len čo som si spojila autora s názvom, hneď sa stal omyl. Myslela som, že sa začítam do slávneho príbehu o troch mušketieroch, kde tiež išlo o kráľovnin náhrdelník. Darmo som však hľadala d´Artagnana, Athosa, Prothosa, či Aramisa. Namiesto nich som našla príbeh silnej ženy, ktorá nakoniec boj o svoju kráľovskú česť vyhráva, no platí za ňu stratou svojej veľkej lásky…

Krásny historický zážitok
praje Juli 😊

Veľké americké dobrodružstvo potomka milovníka všetkých čias…

Eric Linklater – Juan v Amerike

Keď som brala túto knihu do rúk, rátala som s hrdinom Mexičanom, ktorý si z svojej vlasti len tak odskočil vybaviť nejaké účty na divoký Západ, ktorým Amerika minulých storočí v mysli aj dnešných knihomoľov, či filmových nadšencov ešte stále je. Aspoň tak mi napovedal jej prostý názov Juan v Amerike (angl. Juan in America). No nie všetko je na prvý pohľad také jasné, ako sa zdá a tak je to aj s týmto románom, ktorý ma nie raz prekvapil…
Aj toto je jedna z mnohých kníh, ktoré na polici starkej ležali veľmi dlho a aj s ostatnými titulmi čakala na to, kým sa opäť raz nájde niekto, kto opäť otvorí jej stránky a nanovo prežije jej príbeh z roku 1932, (u nás 2. vydanie z roku 1971) z pera škótskeho spisovateľa Erica Linklatera. No ako každá dobrá kniha, každý jeden román má svoj čas, aj Juan – jeho hrdina sa dočkal a mohol opäť raz odhaliť svoje veľké americké dobrodružstvo…

Žiadneho Mexičana na divokom  Západe na 419 stranách románu však nehľadajte. Juan nie je ani len Španiel, či iný Latino, ale veľkým prekvapeným románu je práve jeho anglická národnosť. Za svoje meno vďačí matke, ktorá mala už plné zuby anglickej suchej rezervovanosti a dala mu menom po dávnom predkovi, slávnom Donovi Juanovi. Ak chcela, aby jej syn nebol len ďalším suchopárnym Angličanom, tak sa jej to podarilo dokonale…

Za svoju povahu, ktorú zdedil po svojom praprapradedovi – najväčšiemu milovníkovi žien všetkých čias – no aj za milostné „zločiny“, ktoré vyviedol na starom kontinente ho otec posiela najskôr do austrálskeho vyhnanstvá a potom aj do Ameriky, kde má študovať na univerzite. Nuž, to aký z neho bude študent uvidíte už počas plavby do Nového sveta, kde sa jeho veľké americké dobrodružstvo začína…

Samozrejme, Juan na tej univerzite, kde bol aj tak viac na ihrisku ako na prednáškach, dlho nevydrží. Čoskoro víťazí jeho neposedná, dobrodružná duša a radšej sa túla po celých Spojených Štátov Amerických. Ak si vezmete jeho príbeh do rúk, bez toho, aby ste si obuli túlavé topánky, náš cestovateľ vás prevedie Amerikou 20. rokoch 20. storočia a zavedie vás do tých najrôznejších kútov krajiny, kde je možné i nemožné, ako sa veľakrát presvedčí na vlastnej koži…

Juan v Amerike nie je iba cestopis o geografických a prírodných možností Ameriky minulého storočia. Situovaný do času, keď sa USA aj pre mnohých našincov stávajú krajinou neobmedzených možnosti, odkrýva všetky možné kultúrne i spoločenské okamihy tejto vysnenej krajiny.

Spolu s Juanom nielen prežívame všetky jeho americké milostné dobrodružstva s viacerými ženami, ale aj sa stretávame s rôznymi ľuďmi, ktorí nie vždy hrajú fér. Spoznávame Ameriku v čase prohibície, či celkom obyčajný život bohatých, či tých chudobných, bielych ale i čiernych Američanov. Dosť veľa sa dozvedáme tiež o americkom umení, ktorého plusy vyvažujú ako všade inde na svete  jeho mínusy…

A čím dostal sympatický mladý Juan s dobráckym srdcom mňa? Práve tou svojou neposednou dušou rebela, prítomnej nielen v anglickej, ale aj v americkej spoločnosti, ktorá mu ani na konci príbehu nedáva pokoj a predsa mu nedovolí ešte usadiť sa.

Možno aj vo vás drieme presne taká duša rebela a ako aj šibalský Angličan, čo prežíva v Amerike poriadne krušné chvíle, aj vy túžite prekročiť hranice vášho bytia a vyskúšať niečo nové, niečo vzrušujúce…

Nebojte sa a dajte sa do toho tak ako náš hrdina s veľkým srdcom a širokou búrlivou dušou. Možno to bude práve on so svojím veselým príbehom, kto vás motivuje k činom…

Veselú cestu naprieč Amerikou
praje Juli 🙂