Prvý slovenský prezident očami dievčiny s detskou dušou

Silvester Lavrík: 

Nedeľné šachy s Tisom

Je to jedinečný príbeh o tých najkrutších časoch, aké kedy táto krajina zažila.
Je to silný príbeh o človeku, ktorý veľkú lásku národa odplatil slzami a biedou.
Je to historický príbeh, historický román inšpirovaný historickými udalosťami a príbehmi ľudí, ktorí ich museli žiť – ako sa dočítate, len čo otvoríte jeho prvé stránky.

Je to krásny príbeh podaný očami jednoduchej dievčiny, ktorej osud nedoprial vysoké IQ.
Je to výnimočný príbeh o sile priateľstva dvoch sesterníc, slaboduchej kresťanke a silnej židovke, do ktorých životov zasiahne druhá svetová vojna.

Je to smutný príbeh o jednom malom slovenskom mestečku, ale aj o prostej dievčine, ktorá nechápe, čo sa deje.

Je to pravdivý príbeh o najväčšom zle v slovenských dejinách, príbeh, ktorý by mal spoznať každý Slovák, ktorému by sa chcelo súdiť našu minulosť, či miešať karty v budúcnosti.

Aj týchto pár viet si zaslúži príbeh slovenského autora Silvestra Lavríka, ktorý spracoval v románe Nedeľné šachy s Tisom (2016, 395 strán) situáciu v malom slovenskom mestečku v tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia.

Nuž, nie je to práve najľahšia téma, ale keďže román vyšiel iba minulý rok vidno, že aj po mnohých rokoch je stále aktuálna a je potrebné, aby sa o nej hovorilo i dnes.

Vraví sa, že najúprimnejší sú detí a blázni. Oni neklamú. Nemôžu. Ich rozumček to nedokáže. Nielenže vidia veci aké sú, ale oni o nich hovoria a často nepovedia len to, čo sami nevedia. Svedectvá z ich úst neklamú a udalosti pravdivo vykreslia do najmenších detailov. Presne také, aké sú a presne také, aké boli.

Možno aj preto si Lavrík za rozprávačku svojho príbehu vybral dievčinu s vynikajúcou pamäťou, no predsa len s detskou dušou. Je ňou Anička Žitňanská, Icíková Anička, ktorú v rodnom mestečku Bánovciach nad Bebravou prezývali vystrkovská hviezdička.

Hoci jej dušička zostala detskou aj v dospelom veku, pani lekárniková, dobrá priateľka jej chladnej mamy jej vybaví miesto pisárky u miestneho farára Jozefa Tisa, ktorý sa v tých časoch ešte len vrhá do vĺn slovenskej politiky.

Práve ona má zapisovať jeho často kontroverzné prejavy, ktoré sa úbohému dievčaťu vryjú do pamäti až príliš hlboko.

V časoch, kedy sa jej príbeh začína, Židia ešte nie sú nepriateľmi Slovenského štátu číslo jeden a tak nič nebráni tomu, aby sa jej najlepšou priateľkou stala Alica, jedna z jej židovských sesterníc, ktoré už stihli stratiť mamu i otca a jediná, kto ich dokáže ako tak brániť je ich teta, Aničkina mama.

A práve Alica je tá, ktorá zamotá príbeh svojou nešťastnou ľúbostnou story. Je celkom iná ako jej uzavreté sestry, krajčírky. Po otcovi zdedila slobodného ducha a odvaha jej teda rozhodne nechýba. Zamiluje sa do nemeckého doktora, no jej romantické predstavy narazia na krutú realitu. Zosilnie, zocelí sa po drsných udalostiach a len teraz ukáže, čo sa v nej skrýva.

Nechýbajú ani nedeľné šachy s Tisom. Tie sa konajú u lekárnika, ktorý má Aničku veľmi rád a vždy jej všetko po lopate vysvetľuje. Tvrdý súboj sa však neodohráva len na šachovnici, ale aj v rečiach.

Lekárnik je totiž zarytým odporcom Tisových skutkov a neváha sa kvôli tomu pohádať aj s vlastnou ženou, ktorá prezidenta Tisa ako aj všetci navôkol priam zbožňuje.

Drsný súboj dvoch mužov, ktorých má rada, nepochopiteľný osud jej milovaných sesterníc, na ktorých priam visí, nemenej chápaný osud ostatných Židov, krutý rozpad jej vlastnej rodiny. To všetko má na našu rozprávačku neblahý vplyv.

Popletie ju ešte viac a skutočný význam Tisových slov, ktoré má dávno navždy vyryté v pamäti, začína chápať len teraz.

Vraví sa, že musíme spoznať minulosť, aby sme pochopili budúcnosť. Tento román je na to priam ako stvorený. Nie je to iba bohatá foto dokumentácia, čo zachytáva Bánovce v tridsiatich a štyridsiatich rokoch minulého storočia, ba ani bohaté prejavy prvého slovenského prezidenta, čo príbeh malého mestečka vhodné dopĺňajú.

Je to predovšetkým osud dospelého dieťaťa, čo len pomaly začína chápať. Tak pomaly, ako len rodáci Jozefa Tisa začínajú chápať neblahé dôsledky činov tohto posluhovača Tretej Ríše

Iste aj pre krutý osud Icíkovej Aničky, vystrkovskej hviezdičky sa román Nedeľné šachy s Tisom stal jedným z finalistov tohto ročníka Anasoft Litery. A poviem vám skutočne za to stojí…

Vaša Juli

Osudová láska, zrodená v jeden svadobný deň

Danielle Stell: 

Hviezda – Tŕnistá cesta za slávou

Láska prichádza skoro vždy, keď ju ani len nečakáme. Bolo to na svadbe jej sestry a vojaka z jeho oddielu z druhej svetovej vojny. Bol už pokoj zbraniam, keď prišiel na ich ranč poblahoželať mladému vojakovi, s ktorým slúžiť v Tichomorí. Našiel tam však ju. 
Mala štrnásť, on dvadsaťosem. Bola krásna, inteligentná, mala dušu širšiu ako oceán a snívala o kariére herečky. A hoci ho zaujala na prvý pohľad, ani vo sne mu nenapadlo, že by toto dievčatko mohlo byť jeho osudovou láskou…
Vyzerá to ako ďalší z osudových príbehov veľkej lásky, a veruže aj je. Do rúk sa mi dostal už pred pár mesiacmi, no úplne ma chytil za srdce. Dnes by sa asi hlavný hrdina dostal do veru poriadnych problémov za lásku ku mladistvej, ale na sklonku štyridsiatich rokov minulého storočia na jednom z typických amerických rančov a s hlavne primeranou dávkou ľúbostnej rojčivosti, to vyznelo celkom nevinne.

Za takým príbehom veľkej osudovej lásky, by mal stáť aj veľký majster pera, poviete si. Možno vás ani veľmi neprekvapí, že ide o ďalšie dielo slávnej americkej spisovateľky a znalkyni ženských sŕdc, Danielle Stell. Reč je o jej románu Star, čiže Hviezda – Tŕnistá cesta za slávou z roku 1990 (román má 287 strán).

Keď sa mladá Crystal v deň svadby svojej sestry zobudí, ešte netuší, že to bude aj jej veľký deň, že spozná svoju veľkú lásku a že sa všetko rázom zmení. Netuší to veru ani Spencer, keď si k tejto nádejnej herečke, ktorej sa mimochodom zapáči, prisadne a v rozhovore s ňou zabudne vari na celý svet.

Načo však zabudnúť nemôže, je práve ten rozhovor, tá chvíľa s dievčaťom, ktoré je primladé na to, aby sa o ňu mohol uchádzať. Navyše aj keby mohol, nemal by to veru ľahké. Jednoduché, rojčivé dievča s nie príliš jednoduchým osudom, by asi veľmi nezapadlo do úlohy elegantnej nevesty, akú si po jeho boku vždy predstavovala jeho rodina.

Na túto úlohu sa skôr hodí Elizabeth, dcéra z dobrej a slušnej rodiny, ktorej vplyv siaha až na najvyššie miesta. Práve ju sa rozhodne Spencer požiadať o ruku, no len čo ešte pred svadbou stretne svoju sladkú už dospelú Crystal, pochopí, že nerobí dobre. No ambiciózni kamoši radia, aby na svoju lásku zabudol.

Úbohá Crystal si od ich posledného stretnutia dosť vytrpela a to, že sa Spencer do jej života vracia, jej pripadá ako krásny sen. Stane sa jeho milenkou, no po krátkej ľúbostnej romanci ho opäť kvôli Vietmanu stráca.

Tu prichádza na rad jej veľký sen a mladé dievča odchádza do Hollywodu, aby si ho splnila. V tejto veľkolepej továrni na sny ju však nič dobré nečaká a dievčina len teraz bude musieť poriadne zabojovať, aby aj ona mala dôvod na úsmev.

Je to veru cesta plná tŕňov, ktoré na hrdinov číhajú doslova na každom kroku. Jej herecké sny sa nie vždy prekrývajú s politickými ambiciámi jeho rodiny, ktorých terčom sa ako naschvál stáva práve on.

Niekde v strede je však ich veľká osudová láska, zrodená v jeden svadobný deň, aby priniesla bolesť, žiaľ i smútok, ale i nesmierne šťastie v tak zriedkavých ukradnutých chvíľkach…

Vaša Juli

Temný zbojnícky folklór od Huculov

Hnat Chotkevyč: Kamenné srdce

Folklór a jeho hrdinovia. Kto by si z času na času nespomenul na tie prastaré príbehy, ktorým dnešný človek ani veriť nechce? Ten náš ospevuje hádam najznámejšieho zbojníka všetkých čias, ktorého meno dobre poznajú ešte aj dnešné decká. V nejednej detskej knižke sa ešte i dnes dočítate, že slávny zbojník Juraj Jánošík bohatým brával a chudobným dával. Teda vraj.
Málokto však vie, že nie ani tak ďaleko od našich hraníc vznikol príbeh, ktorý práve týmto hôrnym chlapcom veľmi nelichotí a stavia ich veru do nie príliš priaznivého svetla. Odohráva sa v kraji hrdých Huculov a to v čase, kedy je ľudová slovesnosť ešte stále živá a zvyky či tradície sa v dome každého Hucula doslova a do písmena dodržiavajú.
Takéto krásne ľudové prostredie vytvoril ešte v roku 1970 aj ukrajinsky autor Hnat Chotkevyč v románe s názvom Kamenné srdce (ukr. Kaminna duša, u nás 1981, 266 s.)
Ľudové prostredie, ktoré sa už v dnešných románoch nezjavuje tak často. Huculská ľudová kultúra, ktorú mnohí ani veľmi nepoznáme, no predsa môže byť zaujímavá a iste aj veľmi bohatá. Zbojníci, tí chalani z hôr, ktorí trestali krivdy páchané na chudobe a sami sa neraz stávali štvancami vo vlastných domovinách. 
A keď sa ešte do toho zamotá aj krásna mladá žienka Popu (farára), ktorá sa do jedného takého huculského zbojníka zahľadí – z toho nemôže vzniknúť nič iné ako jeden nádherný ľúbostný príbeh.

Nejako takto si to vysnívala aj naša Popovka Marusia, hrdinka románu Kamenné srdce. Napriek tomu, že je to už čerstvo vydatá žena, je to ešte len mladé naivné dievčatko, ktoré život s nudným manželom a jeho prehnane starostlivou matkou nemôže poriadne uspokojiť.

Preto niet ani divu, že keď jej cestu skríži Marusiak, slávny huculsky zbojník, aj napriek mnohým varovaniam raz dva uverí jeho sladkým rečiam a podľahne priam magickému čaru švárneho šuhaja.

Netrvá dlho a mladučká žena svojho popa a pohodlie jeho domu opúšťa a nasleduje svoju lásku do drsných hôr bez toho, aby vôbec vedela do čoho sa vlastne púšťa.

Začiatky bývajú vždy krásne a mladá popovka je zbojníkom doslova očarená. V tie prvé dni v nehostinnom prostredí verí, že aj napriek trpkému osudu má ešte stále čisté a dobré srdce. Veď aj on trpel, keď musel opustiť svoju milú v tom najhoršom, čo ju ako sirotu mohlo postretnúť a Marusia si ho idealizuje naďalej.

Čas však letí ako voda a mladé dievča pomaličky prichádza na to, čo je jej milovaný zbojník zač. Jeho brutálne zločiny jej otvoria oči zalepené slepou a veľmi naivnou láskou a mladá popovka by rada všetko vrátila späť. No na útek je už príliš neskoro a Marusiak sa prestížnej frajerky vzdať nechce. A tak sa z romantického hrdinu zo dňa na deň stáva surový tyran.

Príbeh zbojníkov z huculského kraja nie je krásnou romantikou pri mesiačiku, ako by sme po prečítaní prvých stránok čakali. I keď sa môže pýšiť krásnymi obrazmi huculskej slovesnosti, drsné prostredie, krutosť a brutalita tých, pre ktorých by mala byť česť nadovšetko, núti rozmýšľať, ako to vlastne s tými zbojníkmi bolo.

Boli skutočne takí dobrí, čestní a spravodliví, ako sa o nich povravia? Ale boli krutí, bezohľadní a takí bezcitní, že bez mihnutia oka využívali naivitu mladých dievčat, okúzlili ich svojím neodolateľným čarom a potom zmenili ich život na hotové peklo, presne ako sa to stalo popovke?

Nuž, je to hotový príbeh na zamyslenie, ktorý som opäť objavila u starkej v knižnici. Zase raz jeden predchodca dnešných temných príbehov, ktoré si našli svojich milovníkov aj u nás. No nezľaknite sa. Ak máte radi folklór a veci s ním spojené, spoznať túto jeho temnú stránku nie je nikdy na škodu.

Skúste a uvidíte
Vaša Juli 😁

Krutá hra osudu na moste lásky v Paríži

Tamara McKinley:

Most lásky v Paríži

Asi každý z nás, teda pokiaľ má romantické srdce, aspoň raz v živote túži po veľkej láske, na ktorú do smrti nezabudne. Chce spoznať to čaro, ktoré ho spúta doslova od hlavy až po päty a zaryje sa mu do toho najhlbšieho kúta duše. A ak ho ten nádherný pocit zasiahne, je mu úplne jedno, na ktorom mieste našej krásnej zeme ho ten povestný amorov šíp prebodne. Ale taký Paríž by zlý nebol, čo poviete?
Mladá hrdá zdravotná sestrička po takejto láske nielenže netúžila, ale ani o nej nesnívala. Keď odchádzala zo svojej milovanej vlasti mala veru dosť problémov s vlastným otcom, hotovým tyranom. Jeho žena, milujúca matka, posiela svoju jedinú dcéru k sestre, ktorá je umelkyňou v slávnom Paríži.
Presne takto začína svoj príbeh anglická spisovateľka Tamara McKinley a dáva mu priam výstižný názov Most lásky v Paríži, ktorý sa na pultoch našich kníhkupectiev zjavil v roku 2016 (ang. Echoes from Afar, rok 2015, 301 strán).
Možno ste zvedaví, čo znamená tento romantický názov a pátrate v pamäti, ktorý most cez Seinu Parížania nazývajú mostom lásky. Vraví sa, že ak niekoho v novom meste stretneme ako prvého, musíme si strážiť svoje srdce, lebo je dosť možné, že nám ho ukradne. Nuž, to čo sa stalo mladej anglickej sestričke Annabelle na moste zvanom Pont Neuf by mohlo dať tejto romantickej legende za pravdu.

Keď Annabele stretne maliara Henriho je to láska na prvý pohľad. Každému v dome jej tety je jasné, že mladé srdcia bijú iba jedno pre druhé. Jediný, kto sa na šťastných zaľúbencov krivo pozerá je Etiene, Henriho najlepší priateľ, ktorý by najradšej Annabel nasadil na prvý vlak do Londýna, pretože s ňou nie je už nič také, ako predtým.

Ani vojna, od ktorej si sľubuje, že ich tejto drzej votrelkyne zbaví, mu vôbec nepomôže a dievča ich nasleduje do Španielska, kde v roku 1936 zúri pravá občianska vojna. Po ťažkej ceste, ktorá trojicu poriadne preverí, predsa len parížskych milencov čaká trpká rozlúčka.

On ide dobrovoľne bojovať za správnu vec, ona, teraz už jeho snúbenica sa hlási ako dobrovoľná zdravotná sestra a je len vo hviezdach kedy, v akom stave a či vôbec ho ešte niekedy uvidí…

Vo vojne to už tak býva. Osud sa s milencami vie pekne kruto zahrať a odsúdiť ich aj na dvadsať rokov bez akýchkoľvek správ o tom druhom. A tak Annabelle s Hernym, ktorého kedysi tak veľmi milovala, prežijú aj druhú svetovú vojnu bez toho, aby o sebe čokoľvek vedeli.

Ona sa vydá za starého priateľa, on sa zase stane slávnym umelcom, ktorého umeleckú prezývku Bask poznajú na celom svete. Obaja by mohli byť s životom spokojní, až kým sa v roku 1956 na ich moste lásky nezjaví krásna dievčina, nápadne podobná obom dávnym milencom a všetko neprevráti hore nohami…

Príbeh veľkej nesmrteľnej lásky z veľkého nesmrteľného mesta lásky, ktorý prežívajú až dve generácie je krutou hrou osudu. Hrou, ktorá poznačí nejeden ľudský život. Krutou hrou, ktorá jednu veľkú lásku vyzvala na trpký súboj času. Hrou, ktorá je rozohraná tak dokonale, že chytí za srdce aj vás.

Ak teda máte chuť prežiť veľkú vášnivú lásku, ktorá ďaleko presahuje hrôzy španielskej občianskej vojny, spoznať jej ľúbostné čaro, ako aj odhaliť dojemný, no tragický osud milencov z mosta Pont Neuf, určite si tento príbeh nenechajte ujsť. Verte, či nie, naozaj za to stojí….

Vaša Juli

Ako na horskej dráhe…

Meagan Mckinneyova – Krajšia ako ruža

Čo vám prvé napadne, ak sa povie divoký západ? Možno pravé Winnetou a zápas dobra so zlom medzi Apačmi a bielymi mužmi o vzácny kus zeme. Ten sa nachádza v ďalekej Amerike a jeho sláva kvitne v čase, kedy ešte préria vyzerala ako púšť a právo muža sa nevybojovalo zápalistými rečami na súde, ale rovno so zbraňou v ruke. 
Čuduj sa svetu, aj v tomto zmätku, kde vládne vždy nabitá zbraň a chlapi sa hrajú na hrdinov jedna radosť, nájde sa ťažko skúšaná žena, ktorej boj o vlastné šťastie nezačína inak než romantickým únosom…
Vzrušujúci príbeh Chrystal van Aleyovej a Macaulaya Caina sa odohráva v roku 1875. Je z pera opäť mne neznámej autorky Meagan Mckinneyovej, ktorá svoj príbeh z roku 1993 nazvala priam poeticky. Jeho názov znie totiž Krajšia ako ruža (ang. Fair Is the Rose, u nás v roku 1997, 294 strán).

Predstavte si toto – dostavník s niekoľko cestujúcimi si ide prériou. Sedí v ňom aj záhadná žena. Je oblečená v vdovských šatách, ruky si skrýva v rukavičkách a áno, ako inak, je krásna. Pokojnú jazdu naruší prepad pod vedením nebezpečne krásneho banditu. Tomu však nie je dvakrát príjemné, že medzi rukojemníkmi, ktorých odváža obávanému vodcovi bandy, je aj krásna žena.

Chrystal ako jediná žena na opustenom mieste vo Falling Water, kam zločinecká banda sídli, to ľahké vôbec nemá. Banditi si z nej raz dva urobia kuchárku a slúžku v jednom. A ako to už v takých prípadoch býva, aj ona musí čeliť oplzlým rečiam zbojníkov, ktorí sa ani po desiatich rokoch nevedia zmieriť s prehrou v občianskej vojne Sever proti Juhu.

Sama sa má čo čudovať, že ostane iba pri nie príliš vyberavých rečiach, ale v nepriateľskej pevnosti má silného ochrancu. Je ním Macaulay, inak ten nebezpečne krásny bandita, ktorý ju do tejto šlamastiky dostal. Mladá žena postupne zisťuje, že jej únosca nie je až taký krutý, ako sa javil a jediné, čo jej môže naozaj ukradnúť, je jej vlastné srdce.

Ale deň oslobodenia a hlavne zúčtovania so zločineckou bandou sa zblíži a mladá žena namiesto úľavy cíti len strach, strach o milovaného muža. Dobre vie, čo ho čaká a neminie a že za jeho zločiny ho odsúdia na trest smrti. O úteku počuť nechce a tak žene, ktorá sama skrýva priam desivú minulosť, nezostáva nič iné, len triasť sa o svoje práve objavené šťastie.

No čo keď je všetko úplne inak a Macaulau nepadne do rúk mužov zákona, pretože on sám je jeden z nich? Čo by povedala Chrystal na to, keby jej milovaný bol so surovými banditmi len preto, aby ich ako maršal odovzdal tam, kam aj patria, do rúk spravodlivosti?

Za normálnych okolností by sa všetko skončilo ako v nejakej rozprávke: On by si ju odviedol niekam veľmi ďaleko, ako aj pôvodne chce, a žili by šťastne až do smrti, ale aj tu je nejaké ale a mladých milencov čaká ešte veľa skúšok, kým si budú môcť konečne vydýchnuť, a to nielen od banditov.

Lebo hoci „mladá dáma sa nemá čo zamilovať do banditu, žena stíhaná newyorským zatykačom však nesmie o muža zákona ani okom zavadiť.

Je to ľúbostný príbeh ako na horskej dráhe. Nie že by sa hrdinovia každú chvíľu hádali, aby sa vzápätí udobrovali, ale problém je v tom kto si koho zaslúži alebo nezaslúži.

Raz je to mladá dáma, ktorá by sa nemala zamilovať do banditu a predsa sa stalo.

Inokedy zasa muž, hajiaci zákon celým srdcom, ktorý miluje ženu zákonom stíhanú a predsa ju hľadá naprieč celou prériou.

A do tretice má chudobný maršal z juhu vôbec právo na bohatú dedičku obrovského majetku?

Ponorte sa do tohto ľúbostného príbehu z divokého západu a uvidíte.

Vaša Juli 😍

Zakliaty slovenský klenot u mňa na polici

Peter Jaroš – Tisícročná včela

Sú knihy, ktoré prečítate doslova za pár dní. Zaujmú vás svojím príbehom a niet tej sily, ktorá by vás dokázala od nich odtrhnúť. Potom sú knihy, do ktorých sa možno dostávate trošku ťažšie, no len čo príde ten moment, ktorý vás chytí za srdce, neľutujete, že ste sa do nich vôbec začítali.

A potom sú knihy, do ktorých sa pustíte možno aj viac ráz a ani raz sa vám nepodarí prečítať sa až na koniec. Presne tak to bolo aj v mojom príbehu s knihou Tisícročná včela od Petra Jaroša z roku 1979, ktorá mi pekných pár rokov poriadne žrala nervy.

Toto dielo zlatej slovenskej klasiky ani netreba nijako zvlášť predstavovať. Je to známy príbeh z Hýb, malebnej dedinky pod Tatrami. Ešte zo školských lavíc si ho môžeme spájať so slovným spojením generačný román, pretože príbeh Tisícročnej včely je síce príbehom jednej rodiny, ale až troch generácii. S našimi hrdinami sa stretávame na prelome 19. a 20. storočia, v čase tak významnom pre našu malú krajinu.

Každý maturant už iste počul meno Martina Pichandu, meno hlavy rodiny, členov ktorej Jaroš urobil hrdinov svojho veľkého románu. Je to veľmi múdry, už starší človek, ktorý v malej dedinke vychoval svoje tri deti – Sama, Kristínu a Valenta. Práve oni a ich deti sa budú musieť popasovať s obdobím plným veľkých zmien.

Najstarší Samo, zvaný Včela je členom murárskej partie, ktorá chodí za robotou po celej krajine. Ako otec mnohopočetnej rodiny sa musí poriadne obracať a aj do politiky sa chytať, ak chce, aby sa jeho deti mali o čosi lepšie, ako ich rojčivý ocko.

Jeho sestra Kristína sa po desiatich rokoch šťastného manželstva stáva vdovou, no smrťou jej drahého muža sa život mladej ženy ešte nekončí a jej srdce svoje posledné slovo ešte ani zďaleka nepovie…

Mladučký študent Valent, ktorému to páli z rodiny najviac, sa jednoducho musí rozhodnúť. Buď pôjde za hlasom svojho srdca a prepasie tak jedinečnú príležitosť dostať sa medzi elitou, alebo sa ožení s bohatou devou, zradí svoju lásku a nechá ju na milosť a nemilosť neľahkému osudu.

Všetko toto sa deje od deväťdesiatich rokoch 19. storočia až po koniec prvej svetovej vojny, a teda až do prvých dní Československej republiky. Máme to aj s politickými komentármi dedinských komentátorov, no nechýbajú ani obrázky neľahkého života slovenskej dedinky z tohto obdobia.

No nie je to len tragické, pretože smiech je soľou života aj v Jarošových Hybach, a teda veselých príhôd je viac než dosť. Možno aj preto Tisícročná včela patrí nielen k výkvetu slovenskej literatúry, ale aj sme sa o nej dosť napočúvali na hodinách sloviny a mali sme o nej čo to vedieť povedať aj na mature.

Priznám sa, so mnou si toto zlaté románové čudo robilo, čo chcelo. Už viac krát som sa začítala do časti, kde Samovi zabehla rybia kosti, no prečítať si poslednú vetu na 443. strane sa mi podarilo až prednedávnom. Nie, nebolo to na mňa príliš, veď je aj viac strán a žiadny ani ten najmenší problém na obzore.

A tak úctyhodný počet strán za to rozhodne nemôže, Keby sa mi ho zachcelo viniť ho za to, že Jarošov román bol pre mňa dlhý čas akoby zakliaty, vyhovárala by som sa. A to si žiadna kniha nezaslúži, tobôž nie zlatý bonbón národného dezertu.

Skôr si myslím, že som ho vždy začala čítať v tom nesprávnom čase, lebo keď som naposledy naň dostala chuť, prišlo to celkom samé od seba. Raz mi len tak napadlo, čo keby som to skúsila opäť.

Možno som predtým na taký veľký príbeh nebola dosť dospelá, aby som ho prekusla. Alebo nemala som vtedy toľko času, koľko som potrebovala. Akoby som ho teraz mala, veď sme o pár dní zase niekam odchádzali 😀

No i napriek tomu som si opäť prečítala epizódu s veľrybou v Hyboch, či o Jožkovej nešťastnej láske k židovskej krčmárovej dcére Marte. Nie, tentoraz ma od príbehu obyvateľov dedinky pod Tatrami v pohnutých časoch nik nedostal a ja som ho prečítala doslova na jeden šup,

Sama som sa čudovala, aký krásny a zaujímavý príbeh sa ukrýval v našej knižnici a dnes je jedným naj, aké som kedy čítala. Tak ma dostalo čaro príbehu, ktorý dostal aj širokú slovenskú verejnosť, i tú odbornú.

Tam kde som predtým videla len nudu, objavila som len pred nedávnom priam magický príbeh, ktorý mi dal riadnu príučku, to vám teda poviem, milí moji. Naučil ma, že žiadnu knihu netreba odsúdiť za nudnú, len preto, že nie a nie ju dočítať. V každej jednej sa môže skrývať nielen magický realizmus, ale aj nejaké iné podmanivé čaro…

Vaša Juli 😊

Má žena moc svoje srdce oklamať? Tu sú dva dôkazy, že nie…

Dvakrát milovaná & Jediná noc

Vzťahy. Sú komplikované, sú trpké, prinášajú dilemy a nakoniec človeka vedia aj poriadne potrápiť. Hlavne, ak sú v tom vzťahu nie dvaja, ale až traja, to je vám hotová katastrofa a je úplne jedno, či sú v tom dve ženy a jeden muž alebo jednu ženu trápia až dvaja muži tak ako aj v dvoch jedinečných historických románoch. Čo keby sa niečo také stalo práve vám?
Čo keby ste tak boli ženou, ktorej snúbenec zahynul na vojnovom poli? Cítite sa naozajstnou vdovou, dvere svojej komnaty na bratovom zámku zatvárate pred svetom a jediné po čom túžite, je zostať celý život v ústraní. Len horko – ťažko vás vytiahnu na akýsi bál, kde už čaká kamarát z detstva, aby vám raz a navždy ukázal, kto je pánom vášho srdca. Ako sa potom zvítate s vaším domnele zosnulým snúbencom, ktorý sa jedného dňa vo vašom salóne zjaví živý a v celkom dobre kondícii?

A teraz z vás je hrdinka románu, ktorý veľmi milo prekvapuje. Ste teda ženou, ktorá po dlhých mesiacoch konečne uverila, že je vdovou. Svojho manžela, ktorého ste milovali dobreže nie od detských čias, ste stratili na mori. Zostalo po ňom malé bábo a kamarát, ktorého pomoc vám uľahčuje život. Keď vás požiada o ruku, neváhate ani chvíľu a skôr z vďačnosti ako z lásky po druhý raz si dáte nasadiť čepiec. Lenže naozaj je pravda, že váš manžel, vaša jediná láska, zahynul? Nestal sa len hrozný omyl, ktorý vo vašom živote spôsobí jeden obrovský zmätok?

Smrť milovaného, či smrť toho, komu je deva z vlastnej vôle sľúbená – to si na vlastnej koži prežili aj hrdinky dvoch dojemných historických románov.

Jedna svoj smútok prežíva v blízkosti londýnskej spoločnosti, tá druhá na malebnom ostrove menom Nantucket, kde sa život obyvateľov točí najmä okolo velerýb.

Jedna je sestrou divokých veľmožov a jej domovom je zámok, tá druhá s päťročným synčekom býva v malom domčeku.

Tá prvá smúti, presvedčená, že jej mladý život už skončil. Tá druhá sa stane ženou iného, no milovať ho tak ako svojho prvého muža predsa len nedokáže.

V oboch prípadoch by bolo čo dychtivo sledovať aj keby ich autorky ešte viac nezamotali. No Tracy Ann Warrenová v románe Jediná noc z roku 2014 (ang. Wicked Delights of a Bridal Bed z roku 2010 – 256 strán) svoju hrdinku krásnu Mallory dostáva do delikátnej situácie s dlhoročným priateľom Adamom Greshom, aby jej tak pomohla uvedomiť si, kto je jej pravou láskou.

Úplne inak to rieši Lavryne Spencerová v románe Dvakrát milovaná z roku 1997 (ang. Twice Lowed z roku 1984 – 316 strán).  Z pokojného manželstva s kamarátom Danom svoju hrdinku Lauru vyruší príchodom Ryea, jej manžela, o ktorom si myslela, že zahynul. Nezahynul však, len stroskotal. Teraz sa vracia a milovanú manželku nachádza vydatú za svojho najlepšieho priateľa. Milovanej ženy sa však vzdať nechce a Laura, ktorej synček za svojho otca pokladá Dana, sa jednoducho musí rozhodnúť. No nech porovnáva ako porovnáva, Dan Ryea v jej srdci tak ako ani v detstve, ani teraz tromfnúť nedokáže…

O románe Jediná noc, no i o románe Dvakrát milovaná by sa dalo popísať ešte strašne veľa. Sú to dva naozaj veľmi zaujímavé a aj napínavé príbehy, v ktorých láska a rozum zvádzajú vášnivé súboje. Čím sú také výnimočné? Azda tým, že i napriek rovnakému osudu hlavných hrdiniek, dokážu byť také rozdielne, až sa budete čudovať…

V čom? Skúste si nájsť čas vyhľadať a prečítať si ich oba a uvidíte, že práva láska sa môže skrývať naozaj kdekoľvek a ani žena nemá moc svoje srdce oklamať 😊

Krásne zážitky s knihou
vaša Juli

Ako sa z dcéry diplomata lietajúca lekárka v austrálskej buši stala…

Barbara Bickmorová – Lietajúca lekárka

Povolanie lekára je isto jedno z najťažších na svete, a to ani zďaleka nie preto, že sa chudáci medici  musia naučiť celú anatómiu tela, či ovládať jeho dokonalý mechanizmus. Niekedy ešte oveľa horšie je zvládať priam nezvládnuteľné situácie, ktoré so sebou toto neľahké povolanie prináša.

Možno si ešte mnohí dobre pamätáte na seriál Medicoptér 117, ktorý bežal pred pred pár rokmi. Sympatickí leteckí záchranári z nemeckých Alp dostali aj mňa. Až tu som pochopila, čím je lekár  aj so svojou obetavou pracou pre celkom obyčajných ľudí, svojich pacientov.

Môže byť pre diváka ešte niečo napínavejšie ako dramatický letecký zásah v nedostupných Alpách? Román úspešnej autorky Barbary Bickmorovej vás raz dva presvedčí, že v práci lekára sú možné aj oveľa vzrušujúcejšie pôsobiská než nebotyčné Alpy.

Predstavte si takú Austráliu, síce najmenší, no i tak dosť rozsiahly a v prvej polovici 20. storočia ešte pomerne dosť neprebádaný kontinent. A teraz si predstavte Casandru, dcéru diplomata, ktorej detstvo sa odohrávalo v amerických, či európskych mestách. Čo môžu mať spoločné?

Aj vám sa zdá, že pre dcéru diplomata je drsné austrálske prostredie dosť nezvyklé? Román Lietajúca lekárka z roku 2012 (po angl. The Back of Beyond, 1994) vám ukáže, že toto na prvý pohľad nezmyselné spojenie, funguje priam dokonale a Casandra sa v tomto nehostinnom prostredí naozaj môže udomácniť. Neveríte a pýtate sa, ako je to možné?

Úplne jednoducho. Za jej osud môže celkom obyčajný príbeh, ktorý poznajú vari v každom kúte sveta. Casandra ako mladá lekárka sa snaží presadiť v austrálskom Sydney. Sľubnú kariéru jej však naruší milostný románik s príťažlivým, no ženatým kolegom. Samozrejme po čase sa milenka zunuje a keďže by bolo nevhodné pracovať v jednej nemocnici s ex, šéfstvo ju posiela do mestečka Augusta Springs, pôvodne len na dva roky.

V tomto malom zabudnutom mestečku niekde v austrálskom vnútrozemí ju čaká nejedno prekvapenie. No prvé z nich je určite frajerský pilot Leteckej lekárskej služby Sam aj so svojou mašinou – lietadlom.

Práve s ním má Casandra nielen prvý krát zaletieť k oblakom, ale aj pravidelne lietať za svojimi pacientmi, roztrúsených po rozsiahlej austrálske buši. No ak sa ešte k tomu pridajú výhrady Sama, ktorý ešte nikdy nepracoval so ženou, ich podarené začiatky si vieme veľmi ľahko predstaviť.

Len čo sa naša lietajúca lekárka aj vďaka novým priateľom v drsnom vnútrozemí udomácni a spolupráca so Samom sa stane nenahraditeľnou súčasťou neľahkého povolania, o slovo sa prihlási druhá svetová vojna.

Tá na potvoru vypukne práve v momente, keď mladá lekárka prežíva ľúbostný románik s bohatým farmárom Jackom. Ten však narukuje a Casandra stojí pred azda najťažším rozhodnutím ženy. Navyše, keď narukuje ešte aj Sam, lietajúca lekárka dostáva nového pilota, na ktorého si nie a nie zvyknúť…

Jasné, príde ničivá druhá svetová vojna, naši hrdinovia prežijú poriadne krušné chvíle a s vytúžením koncom vojny sa končí aj ich príbeh, poviete si. No s posledným výstrelom sa príbeh hrdinov Leteckej lekárskej služby neskončí ani zďaleka, lebo vojna všetko od základov zmení…

Osudy hrdinov z Augusta Springs a jeho vzdialenejšieho okolia – to je 484 strán napätých okamihov, dobrodružných lekárskych zásahov, nejeden zachránený ľudský život, či drsné životné podmienky Austrálie v prvej polovici minulého storočia. No predovšetkým sú to aj ľudské príbehy obyvateľov austrálskeho buša, do ktorých zasiahla napríklad aj taká veľká vojna…

Barbara Bickmorová v románe Lietajúca lekárka však zachytáva aj cestu dcéry diplomata do drsnej služby v zabudnutom kraji, kde sa neraz ocitá v kritických situáciach. Okrem svojich pacientov si musí riešiť aj svoje srdce, do ktorého sa dostanú až traja muži, avšak aj tu ten pravý môže byť len jeden…

Nechajte sa uniesť pôvabom krásnej neznámej krajiny, dobrodružným životom jej rôznorodých obyvateľov, no hlavne silným príbehom ženy, ktorá pohodlie vymenila za drsné, no predsa len nádherné prostredie buša, ktoré jej nakoniec prinieslo obyčajné ľudské šťastie…

Veselú cestu napínavým príbehom
praje Juli 😊

Príbeh kráľovnej, kde neplatí jeden za všetkých – všetci za jedného…

Alexander Dumas – Kráľovnin náhrdelník

Dnes mám pre vás pripravenú skutočnú lahôdku, ktorá na prvý pohľad možno ako skutočná lahôdka ani nevyzerá, ale verte, či nie, skutočne to stojí za to. Neblufujem a ani nekecám.
Romantizmus ako jeden z mnohých literárnych smerov sa preberal v školských laviciach. Vždy mi príde na um slovko titanizmus, keď sa jeden jediný silný človiečik postavil zoči voči presile hoc aj celého sveta. Najlepšie sa to dialo v niektorom z minulých období, alebo ak už nie tam, tak na nejakom exotickom mieste určite. Alexander Dumas, jeden z francúzskych romantikov, ktorého meno ste už celkom iste počuli, si pre román, o ktorom bude reč, žiadnu exotiku nezvolil..
Vybral si totiž druhú možnosť, a tak sa román Kráľovnin náhrdelník z rokov 1849 – 1850 (po francúzsky Le collier de la reine), odohráva v čase Marie Antoinetty a Ľudovíta XVI. Tento francúzsky kráľovsky pár stretávame v čase pred Veľkou francúzskou revolúciou, kedy ešte síce sedia na kráľovskom tróne, no ten sa začína pod nimi pomaly ale isto kývať, hlavne pod dcérou Marie Terézie.

Ak bola reč o titanizme a silnom človiečiku, ktorý sa musí postaviť proti celému svetu, aby sa zachránil, tak Dumas túto úlohu nedáva nikomu inému ako kráľovnej samotnej. A to aj napriek tomu, že by sa mohlo zdať, že na francúzsku kráľovnú by si nemal dovoľovať nik, a ak náhodou áno, tak na dcéru Marie Terézie už vôbec nie. Žiaľ, opak je pravdou a táto nielen mocná, ale i dobrá žena musí o svoju česť tvrdo bojovať.

Za všetko môže jej náhrdelník, ktorý najprv pre svoju veľkodušnosť odmietla a potom pre ženskú márnivosť sa naňho dala nalákať. Kebyže ho odmietne, nič zlé by sa veru nestalo, alebo žeby áno? Nuž, závistlivá grófka Jean De La Motte, inak potomok starého kráľovského rodu Valois, ktorá sa chce z chudoby dostať práve krádežou spomenutého náhrdelníka, to má rozohrané veľmi dobre…

Najprv sa zapletie s dobráckym kardinálom de Rohan, ktorý je do kráľovnej už dávno hlboko zamilovaný a len čo ho obalamúti, milá grófka všetkými masťami zmazaná naivného zaľúbenca dostane do pekelnej pasce. Ak sa ešte aj na scéne zjaví krásna Oliva, verná kópia Marie Antoinetty, jej plán, ktorému praje aj tajná láska francúzskej kráľovnej, jej priam diabolsky plán má zelenú…

Príbeh plných zvratov, odhalení a nie vždy milých prekvapení, ktorý vrcholí veľkým kráľovským procesom, kde sa aj samotná kráľovná musí brániť proti nejednému vážnemu obvineniu, je taký rozsiahly, že má až dve časti. Kým jedna má 380 strán, tá druhá ich má až 396. No tie sa vďaka zaujímavému príbehu, kde hrá prim najmä napätie od začiatku do konca, v rukách prevracajú jedna radosť. Obe časti vyšli aj u nás v roku 1973.

A keďže rok 1973 je už dávno minulosťou, knihu som opäť raz našla u starkej, v jej knižnici. Len čo som si spojila autora s názvom, hneď sa stal omyl. Myslela som, že sa začítam do slávneho príbehu o troch mušketieroch, kde tiež išlo o kráľovnin náhrdelník. Darmo som však hľadala d´Artagnana, Athosa, Prothosa, či Aramisa. Namiesto nich som našla príbeh silnej ženy, ktorá nakoniec boj o svoju kráľovskú česť vyhráva, no platí za ňu stratou svojej veľkej lásky…

Krásny historický zážitok
praje Juli 😊