Letom svetom, literatúrou svetom smer Austrália

Mladucha knižnej mapy

Aj vás láka objavovať vždy nové a nové kúty našej krásnej zemegule a radi by ste sa niekedy zatúlali na jej opačný koniec zeme? Čo poviete na takú Austráliu, ten najmenší kontinent na našej planéte? Išli by ste? Ja hneď. No asi sa zo dňa na deň vybrať na opačný koniec zemegule nie je len tak. Ale taká dobrá literárna prechádzka austrálskym knižným svetom by mohla byť aspoň takou mini náhradou, čo vy na to? Tak sa pohodlne usaďte a poďte na ňu so mnou…
Ísť kedysi za starých čias do Austrálie neznamenalo užívať si báječné austrálske pláže, či pozrieť sa na to ako kengura nosí to svoje mladé vo vaku. Ísť do Austrálie znamenalo ísť navždy do vyhnanstva. Len čo by ste sa nedajbože dopustili nejakého zločinu, za ktorý by ste už nemohli byť členom vtedajšej spoločnosti, vyhnali by vás na opustený kontinent menom Austrália, kde by ste si mali aj s ostatnými trestancami odpykávať svoj trest…

Ale nebojte sa, nuda by vám iste nehrozila. Mohli by ste sa realizovať napríklad na takom literárnom poli. Povedali by ste, že austrálsky knižný príbeh má svoje korene práve v trestaneckých kolóniách? Naozaj.

Tunajšia literatúra sa vyvinula v prvej polovici 19. storočia práve z písomných pokladov úbohých vydedencov našej spoločnosti. Boli to rôzne úradne správy, opisy z objaviteľských ciest, pamäti väzňov, ich básne, či romány o živote vo vyhnanstve.

Od päťdesiatich rokov 19. storočia tu máme dokonca aj umeleckú prózu C. H. Spenceovej, či H. Kingsley, ktorí podľahli vplyvom anglickej literatúry.

Také osídľovanie vnútrozemia prialo najmä ľudovým výtvorom a prinieslo napríklad aj takú ľudovú baladu z buša. A ako ja u nás ľudová tvorba inšpirovala diela nejedného nášho autora, ľudová slovesnosť sa stala inšpiráciu pre spisovateľov aj na opačnom konci zeme. Práve táto ľudová balada z buša ovplyvnila poéziu austrálskych básnikov Gordona a Kendalla, neskôr si svojím čarom podmanila aj tvorcov austrálskej národnej literatúry 19. storočia Patersona a Lawsona.

Poviedky toho druhého menovaného ovplyvnili napríklad aj príbehy prvých farmárov (squatterov), ale i tiež dobrodružné romány R. Boldrewooda, inšpirované zasa životom zlatokopov. Osudy trestancov, či už plné dobrodružstva alebo romantiky, neboli ľahostajné zasa románom M. Clarka.

Niekde, v tomto období sa v Austrálii rozvíja aj literárna kritika, ktorá sa usiluje o svojbytnosť austrálskej literatúry, či o väčší kontakt so svetovou literatúrou.

Život na vidieku v jeho reálnej podobe si môžete predstaviť aj v humornej či tragickej próze J. Furpyho. Psychológia postáv, či postupy románovej kroniky sa zase do prózy tohto národa dostali v prvej polovici 20. storočia a to cez tvorbu Richadsonovej. Poéziu v tomto období reprezentoval Brennan, ovplyvnený najmä francúzskym symbolizmom.

Po druhej svetovej vojne sa v austrálskej poézii čoraz viac objavujú vlastenecké básne a to vďaka hnutiu Jindyworobak, no väčšina básnikov sa ešte stále spolieha na starú dobrú európsku tradíciu a hľadá miesto austrálskej kultúry v modernom svete.

Úspechy žne aj próza, najmä romány P. Whitea, ktoré cit pre austrálsku krajinu a jej obyvateľstva spájajú s mytologickou symbolikou cesty ku koreňom ľudstva. Zaujali aj básnické prózy D. Maloufa. Romány Steadovej zase pútali pozornosť svojou psychologickou analýzou, zatiaľ čo satirický obraz odcudzenej spoločnosti nájdete v tvorbe Hazzardovej.

Tam kde je poézia s prózou, vždy hľadáme aj drámu. Nechýba ani na najmenšom kontinente sveta, kde ju nájdeme v diele J. Hibberda, na ktorého vplýval opäť európsky dramatik B. Brecht aj so svojím absurdným divadlom. Stredobodom tu však bol všedný život obyčajných Austrálčanov.

Šesťdesiate roky so sebou okrem autobiografii prinášajú aj spoločenskokritické diela, ktoré zasa nájdeme v tvorbe domorodcov tzv. austrálskych černochov (C. Johnson), Papuáncov (V. Eri), či tých, čo hľadajú svoje dávno stratené korene ako napríklad S. Morganová.

Celkom slušný príbeh na takú mladuchu ako je austrálska literatúra, ktorej príbeh sa začal písať až v prvej polovici 19. storočia niekde v trestaneckých kolóniach, to sa teda musí uznať. Túto mladuchu by sa patrilo vystriedať nejakou staršou skúsenejšou dámou v rokoch a ja neviem o ničom lepšom ako o príbehu tej najstaršej spomedzi európskych knižných príbehov. No schválne, či uhádnete, ktorú myslím 😉 Snáď len napoviem, že jej domovom je krajina, ktorá býva cieľom dovoleniek mnohých z nás…

Letom svetom, literatúrou svetom aj o týždeň
vaša Juli 😊

Z krajiny do krajiny spoznávajme literatúry – dnes tú českú…

Príbeh našej sesterskej literatúry

Blog Radosť z knižiek to nie sú len príbehy skvelých kníh, či naše zážitky s knižným svetom, poprípade naše dojmy z neho. Sú to aj zaujímavosti, pikošky, infošky, o ktorých ste možno nevedeli, no ani netušili. A sú to aj výlety z krajiny do krajiny, bláznivá cesta svetom kníh, ktoré aj popri mnohým prírodným krásam majú čo povedať aj nám, obyčajným turistom. Vydajte sa na cestu z krajiny do krajiny a spoznajte príbehy knižných pokladov sveta, hoci už aj dnes…
Priznám sa, trošku ťažšie sa mi hľadalo krajinu, ktorou by som chcela našu cestu knihami svetom začať. Chcela som jednu, potom zase druhú, hneď na to tretiu. Hľadala som vo vzdialených zemiach a vôbec ma nenapadlo ísť k naším susedom sťa rodným bratom. No len čo som si spomenula na jednu blízku a určite aj nádhernú krajinu, bolo rozhodnuté o našej prvej zástavke na ceste svetom kníh. Ktorá iná krajina by to mala byť, ak nie to nám dobre známe Česko…

Kto si ešte zo školských lavíc spomenie na Veľkú Moravu a na staroslovienčinu, inak prvý jazyk aj našich predkov? Jazyk je z 9. storočia a nevznikali v ňom iba prvé písomné pamiatky na našom území, ale aj na tom českom. Už  v 10. storočí tu máme latinčinu a už v storočí 13, čoraz viac diel je písaných v domácom, čiže českom jazyku, to je vec čo? Pravdaže medzinárodná latina sa svojho postavenia nevzdáva, čoho dôkazom sú napríklad také rôzne odborné diela.

A opäť trochu dejepisu – čo by to boli za české dejiny bez slávneho obdobia majstra Jána Husa? Aj tu boli významné literárne pamiatky, ktoré si ešte aj dnes môžete prečítať v Budyšinskom rukopise, či v Jistebnickom kancionáli.

Keď pán Gutenberg vynašiel kníhtlač, o slovo sa tu čoraz viac hlási zábavná literatúra určená aj pre mešťana, či remeselníka A viete, ktorá česká kníhtlač sa môže pýšiť svojím prvenstvom? No predsa Trojanská kronika z roku 1468.

Počuli ste už o Kralickej biblii? Ide o prvý preklad knihy kníh do češtiny, ktorá spolu s jednotou bratskou má rozhodujúci vplyv na ustálenie jednotného spisovného jazyka.

Taká bitka na Bielej hore nemá pre českú literatúru práve najšťastnejší koniec. Do exilu po nej odchádzajú také mená českého písomníctva ako Komenský, Skála, Stránsky.

A sme v barokovom 17. storočí, kde vrcholné diela svetu dávajú páni Komenský, Bridel, Kadlický. Inak tu je badať i úsilie o katolícky preklad biblie.

Aby sa písomníctvo mohlo naplno rozvíjať, je potrebný jazyk, najlepšie ten uzákonený. No a ako sa základom slovenčiny stalo stredoslovenské nárečie, základ češtiny možno hľadať v tzv. veleslavínskej češtiny.

Vedeli ste, že českým romantickým majstrom pera je najmä K. H. Macha, ktorého vrcholné romantické diela ako napríklad Máj opúšťajú od vlasteneckej literatúry a stávajú sa základom už modernej českej poézie? Na tú dobu, poriadna revolta v českej poézii, to vám poviem 😊

Obdobie po roku 1849, ktoré u nás zaznamenalo mierny útlm našich literárnych počinov, v Česku, kde sú snahy o emancipáciu krajiny výraznejšie, praje hlavne žurnalistike, ktorá tiež prispieva k ďalšiemu vývoju českej literatúry. Tú už tvoria Erben, Němcová, či Borovský, na ktorých nadväzuje kritickorealistická generácia májovcov, zastúpená napríklad Nerudom.

A počuli ste už názvy ako Lumír a Ruch? Ide o dva najvýznamnejšie literárne časopisy vtedajšej doby, okolo ktorých sa združujú spisovatelia ako J. Čech, J. V. Sládek, J. Vrchlický. Ich cieľom je povýšiť literatúru svojho národa na európsku úroveň.

Určite si spomínate ešte na tie všelijaké izmy z prelomu storočí, ktoré sme sa drvili na hodiny litiky. Nebojte, bratia Česi sú na tom podobne a majú ten istý guláš izmov ako my. Tiež sa môžu chváliť takým realizmom, naturalizmom, alebo takou modernou, či symbolizmom. Skrátka nájdete tu všetko, z každého rožka troška, stačí len nazrieť do rozsiahlej českej svetovej knižnice.

To, že sa aj česká literatúra môže pýšiť prívlastkom SVETOVÁ, majú na svedomí Hašek, Čapek, Nezval ale aj iní páni, ktorých diela poznajú po celom svete. No pozor, Česi majú aj nobelovú cenu za literatúru. V roku 1984 ju získal J. Seitfert.

Úspechmi je ovenčené aj obdobie medzi dvoma svetovými vojnami. Básnici ako Jiří Wolker. J. Hora, F. Halas, prozaici Vančura, Poláček, Benešová, ale i mladšia generácia, zastúpená Havlíčkom, Benešom, ale i Hostovským sa niektorým vás určite vybavujú v pamäti.

I napriek literárnemu monopolu, ktorý aj tu na trón zasadol spolu s komunizmom sa českým bratom aj po roku 1948 darí nadviazať na rôznorodosť medzivojnovej tvorby, ktorá podnietila tých starších, ale aj novších autorov.

Samozrejme s rokom 1968 prišla aj normalizácia, vývoj umenia sa brzdil a majstri pera, nielen u nás, ale aj v Česku sa museli deliť na oficiálnych a exilových, ktorých vydávali iba za hranicami vlasti. Toto obdobie trvá až do roku 1989, kedy ako dobre vieme prišla nežná revolúcia.

Možno ste postrehli, že česká literatúra je sťaby sestrou tej našej, slovenskej. Ich príbehy sú si miestami podobné, miestami odlišné. Hádam je dobre, že sa stala našou prvou zastávkou na ceste svetom kníh…

Tak čo by ste povedali, keby sme si nabudúce pre zmenu zašli na úplne opačný koniec sveta 🙂

Tak teda o týždeň piatok Austrália, teším sa
vaša Juli 🙂