Sirôtka bez rodičov v drsnom Anglicku: Aká zložitá môže byť láska temného princa?

Klasika. Malé dievčatko bez rodičov. Tak skoro muselo vyletieť z ochranného hniezda lásky a bezpečia. Tak skoro sa muselo stavať na vlastné nohy, lebo nemalo už nikoho. Nikoho, kto by ju chytil za malú rúčku a viedol ju na ceste životom…

Dnes by plákať nemuselo, vtedy si však dievčatko bez rodičov zažilo svoje

Keby žilo dnes, malo by aspoň nádej. Nádej na rodinu a domov, Nádej, že si ju niekto zoberie, osvojí a dá jej lásku, nehu. Postarajú sa o ňu hoc cudzí, ale predsa len dobrí ľudia s náručou plnou lásky. Vychovajú z nej skvelú bytosť, o ktorú sa život už báť nemusí 🙂

Lenže ona takých ľudí nenájde a čo na tom? Dnes jej už ani v detskom domove nemusí byť zle. Bude si tam žiť ako v takej väčšej rodine. Veď je krásne mať kopu bratov a sestier, s ktorými sa dá pekne zahrať a dobré tety ju naučia všetko to, čo potrebuje, aby sa vyrovnala s osudom.

Dievčatko však v dnešných časoch nežije. Žila už dávno a keby sa jej osud odvíjal v našich dedinách, zaiste by bola na všetko sama. Sirôtka bez rodičov musí drieť od svitu do mrku. Robí slúžku v dome svojho „dobrodinca“ a má nárok akurát tak na suchú kôrku chleba a slamennú posteľ.

Nežila však v našich dedinách, ale v neľútostnom Anglicku. Londýnskych sirotiniec sa kedysi bálo každé jedno dieťa. Namiesto pohodia a bezpečia ich tam čakala iba tvrdá drina, lebo pobyt v decáku si bolo treba predsa odrobiť, no nie?

Ona však mala kúsok šťastia v nešťastí a do londýnskeho sirotinca nemusela. No šťastie v nešťastí, ako sa to vezme. Prichýli ju neľútostná teta, ktorá jej dáva patrične pocítiť kde je jej miesto. V zámožnej rodine ťahá dievčatko bez rodičov za kratší koniec a nakoniec aj tak končí ako slúžka.

Mala šťastie v nešťastí a teta sa jej radšej vzdala 🙂

Jana Eyrová v románe Charlotte Brontë z roku 1847 (ang. Jana Eyre,2011, 518 strán) má opäť raz to povestné šťastie v nešťastí. Teta ju už viac vo vlastnom dome nestrpí a posiela ju do veľmi zanedbanej katolíckej školy, kde po počiatočnom trápení konečné aj ona zažíva veselé študentské roky 🙂

A opäť raz klasika. Chudobná sirota má iba jednu jedinú možnosť ako sa pretĺcť životom. Jana sa stáva učiteľkou a hoci by si mohla spokojne nažívať vo svojom bývalom domove a učiť svoje bývalé spolužiačky, rozhodne sa inak a z tohto bezpečného prístavu navždy odchádza.

Určite to viete, ten inzerát jej mení život, raz a navždy. Nestáva sa len učiteľkou a vychovávateľkou, ale aj po prvý raz v živote milovanou bytosťou. Kapitolu, kde sa pán Rochester osudovo zamiluje do svojej zamestnankyne, som prvýkrát čítala len pred pár rokmi a hneď na to som si dopriala aj film 🙂

Príbeh najznámejšej popolušky v drsnom prostredí anglického vidieka mi však popolušku z našich dedín pripomína len povrchne. Neviem čím to je. Predsa dráha osudu je tá istá a ani jedna ani druhá na ružiach ustlané nemá. To je predsa jasné ako facka. Klasika nad klasiky.

Nepochybne aj Charlotte Brontëová vychádza zo starého známeho koloritu. Trpké detstvo plné ťažkej práce a odriekania. Zlá ženská, macocha, čo jej nedáva dýcha a namiesto toho, aby jej pomohla, hádže jej polená pod nohy kedy sa len dá.

So strachom prichádza do jeho sídla sťa popoluška na svoj veľký bál

Prakticky nulová štartovacia čiara do života, kde sa musí dievčina sama o seba postarať. Ba aj jej prvé slobodné rozhodnutie naznačuje vzburu a jej cesta je poznačená strachom. Strachom z toho, čo príde a bude nasledovať.

Stretáva však svojho princa, svojho záhadného a trošku aj temného princa. Princa, čo je opradený riadnym závojom tajomstvá. Sťa tá popoluška na bále vyhráva nad silnou konkurenciu a získava srdce svojho temného princa, ktorý sa rozhodol žiť iba pre ňu.

Avšak akási macochina moc zostáva silná aj tu a ani Janina láska nad ňou nevyhráva. Všade prítomný zlý duch sídla ju prinúti odísť a skry sa svojmu temnému princovi, ktorý ju pri sebe udržať nevie…

Je to zlá moc, čo je silnejšia než krehký ľúbostný cit menom láska? Alebo iba dobový kolorit, ktorý žiadne iné riešenie ani nepripustil?

Dočká sa svojho víťazstva lásky i ona???

V rozprávke dobro víťazí a zlo je potrestané. Táto prastará obyčaj platí aj v popoluške, v každej jednej na svete. Platí to však aj v tomto temnom príbehu, kde navonok niet šance na víťazstvo lásky? Možno, lebo aj tu Vám správna vec víťazí nad nesprávnou a je úplne fuk, či sa nám to páči alebo nie.

Toto je presne to, čím sa mi Jana Eyrová líši od sirôtky u nás na dedine. Ona nemusí prekonať len svoj trpký osud, vyhrať nad zlou macochou a koniec koncov zvíťaziť aj sama nad sebou. Ona musí ešte aj žiť s prísne zakázanou láskou v srdci…

A to je aj na sirôtku priveľa,

Vaša Juli

https://ro.wikipedia.org/wiki/List%C4%83_de_pictori_rom%C3%A2ni

https://pixabay.com/sk/ko%C4%8D-die%C5%A5a-princezn%C3%A1-novorodenca-1489822/ň

https://pxhere.com/cs/photo/476896

https://pixabay.com/sk/hr%C3%B4za-stra%C5%A1ideln%C3%A9-desiv%C3%BD-skladanie-2580597/

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*