Čo sa medzi ovcami na salašoch povráva o páde nepremožiteľného Babylonu?

Ubehli roky, storočia, ba i tisícročia sa preliali tým naším dedinským potokom. Ľudia už dávno zabudli, mladí nevedia, starší si nepamätajú a starci rozprávajú úplne iné báchorky, oveľa veselšie story svojho ľudu.

Už celé tisícročia sa preliali naším potokom, že sa naň jednoducho zabudlo

Zabudlo sa už i na školách. Dnes sa už iba máločo z toho príbehu vypráva v triedach. Nik od teba nechce, aby si sa postavil pred tabuľu a rozpovedal si ho celý celučičký do poslednej bodky. Nik sa z neho nechce poučiť. Nik sa z neho nepotrebuje poučiť, načo aj?

Aj jej to mohli rozpovedať len a len ovce. Len ony si ho veľmi dobre pamätajú, na počudovanie sveta až príliš dobre. Traduje sa z pokolenie na pokolenie, z generácie na generáciu. Tak ako sa u ľudských bytostí tradujú z pokolenia na pokolenie poučné ľudové rozprávky dávnych vekov 🙂

Ten príbeh nemá nohy a predsa pochodil kus sveta. Vedia o ňom na každom jednom salaši a je úplne jedno, či na slovenskom, ale na tom americkom. Na našej Zemi niet ani kúska trávy, kam by ten príbeh bez nôh nezašiel.

Ovce nezabúdajú tak ako ľudia a ona to dobre vedela. Žila už veľmi dávno pradávno a predsa sa postarala, aby prežil. Prežil celé nasledujúce generácie a čakal. Nie na princeznú, čo by ju mal prebudiť bozkom svojej večnej lásky ako v nejakej rozprávke.

Chodil od ovečky k ovečke, pchal sa im do uší, dral do sŕdc a zarýval do hĺbky duší. To všetko ticho a nenútene. sťaby bol ozaj tým tichým, nenápadným poslom pravdy. A čakal na svoju veľkú chvíľu. Chvíľu, keď tým čudným, ľudským tvorom otvorí oči a oni sa konečne spamätajú.

Poznajú ho len ovečky, len ony ho smú vyzradiť ľudom, čo chcú počúvať…

Múdra ovečka, čo ho do sveta vyslala, vedela, že to nič ľahké a jednoduché nebude. Bolo jej jasné ako facka, že ľudia zvieratkám nerozumejú, teda aspoň im nevedia rozumieť, lebo voči prírode a zveri bývajú nielen slepí, ale často aj hluchí.

Tušila však, že raz si jej tiché posolstvo svetu vypočuje dobré, šľachetné ľudské srdce, čo ho bude šíriť ďalej a ďalej do všetkých končín sveta, hoci to žiadna ľudová rozprávka nie je. Je to skutočný príbeh, príbeh z ďalekých krajov, príbeh zo starodávnych čias…

Príbeh driečnej pastierky oviec Nanai, čo celý život obdivuje a celým svojím dievčenským srdcom miluje veľkého muža, staviteľa veľkej armády. Deva, čo pochádza zo starého urodzeného váženého rodu, ktorý pred rokmi upadol do nemilosti mocných, sa teraz stáva objektom lásky až dvoch šľachetných mužov, z ktorých vybrať si je priam nemožné

Nebuzadar a jeho neľahký osud v službách kráľa, čo v ňom vidí iba ak soka v moci. Je jediným, kto vidí obrovské nebezpečenstvo, čo hrozí jeho milovanej domovine. Vo svojom boji zostáva však osamotený a aj od svojej zákonitej manželky sa dočká len hlúpeho výsmechu. Stáva veľkú armádu a robí, čo len môže, aby zabránil tomu najhoršiemu a v tom obrovskom chaose stretáva lásku svojho života 🙂

Aj on je slimákom, čo pokrok smie hlásiť len pomaly, zrýchli to aspoň láska?

A napokon knieža Ursiga. Muž, čo vstúpi do cudzej zeme, aby jej ľud raz a navždy zbavil otrokárskych praktík jeho panovníka. So svojou suitou chodí tento dobrý muž po dedinách a zúboženým ľudom rozpráva o inom, krajšom, slobodnom svete za hranicami nepremožiteľnej krajiny. Jeho misia je odmenená a on vo svete otrokárskeho kraja spoznáva čistú a slobodnú dušu.

O týchto troch hrdinov, no aj o iných, čo im hádzali polená pod nohy rozpráva ovečka našej Margite Figuli, ktorá jej rozprávanie okamžite využíva. Výsledkom je hneď dvojzväzkové dielo Babylon (1964, 436 + 404 strán), kde tak majstrovsky zobrazila úpadok jednej slávnej ríše sveta.

Zaiste jej k tomu dopomohlo aj zakomponovanie milostného trojuholníka troch najušľachtilejších postáv románu do veľkolepého príbehu. Presne pre lásku sa nemohli spojiť a bojovať v mene dobra o záchranu. Aj preto bola katastrofa, ktorá sa len pomaličky ako slimák blížila k hraniciam večného mesta, neodvratná.

Chod dejín sa nezastavil a pýche prechádzal pád aj v starom „dobrom“ Babylone. A pritom stačilo len veľmi málo a všetko mohlo byť úplne inak. Stačilo len aby panovník aspoň na chvíľu prestal fantazírovať o fiktívnej hrozbe jeho možnej výmeny na tróne.

Keby sa radšej zamyslel na  tou príliš reálnou hrozbou. čo visí nad krajinou, ako to urobil jeho mladý veľmož, no on nie. Kvôli svojej márnomyseľnosti doviedol si vlasť do vojny a vystavil ju záhube, v ktorej ani posolstvo od susedov nie je zárukou šťastnej slobody a spokojného života.

Babylon – na jeho skazu sme síce zabudli, jeho posolstvo je tu však na veky vekov

Príbeh plný zrady, kde najviac trpí nevinná láska troch šľachtených ľudí sa dnes rozpráva iba na salašoch. Čo už ľudia dávno zabudli, to im ovce zo stáda dávnej pastierky vždy vďačne pripomenú…

Aby sa nezabudlo už nikdy viac,

Vaša Juli

 

https://pxhere.com/sk/photo/1162199

https://pixabay.com/sk/ovce-st%C3%A1do-pfrech-st%C3%A1do-oviec-2859011/

https://pixabay.com/sk/slim%C3%A1k-pr%C3%ADroda-pomalos%C5%A5-predn%C3%A9-1599016/

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:The_walls_of_Babylon_and_the_temple_of_Bel.png

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*