O madam záhrade trojlístkov a jednej prekrásnej ruže z tŕňa kliatby pestovanej :-D

Kde bolo, tu bolo.

Pripomínajú trojružu, čo ani jeden koreň spoločný nemá…

Bol raz jeden kaštieľ. Prosto dvorom ho nazvali. Učupený v slovenských krajoch celým generáciám sa domovom stal. Nielen radosť a láska, ale aj smútok s bolesťou v ňom prebývali. Niekto krvavé slzy roní, iný zase strašné tajomstvo života odhaliť túži.

Bolo, nebolo.

Partizán sa v lesoch skrýva a lekár doma v kresle seba rieši. Ženu jeho pri sebe si drží, nevediac, že pod srdcom plod veľkej lásky nosí. Bratia dvaja nevlastní ako jeden. Podobní si a predsa celkom iní. Blízki celkom, no i tak  na míle vzdialení.

Tam, kde sa piesok leje…

Tam sa sudkyňa jedna k svojim koreňom vracia. Je zima, v príbehu sú záveje. Po chrbte behá mráz z pravdy, čo sa núka ako na zlatom podnose. Má odhaliť a hlavne súdiť toho, kto si ju k sebe privinul a sirôtke bez rodičov pocítiť pravú chuť lásky i nenávisti dal.

Tri rozlične príbehy, tri odlišné deje 🙂

A len jedna spisovateľka za ne môže, verte či neverte. Toto si pamätám inak úplne presne. Mali sme akurát lyrizovanú prózu – jednu z mojich naj, čo môže v slovenskej litike byť. Nič ťažké, ak máte aspoň trocha zmysel pre systém. Mne to skôr pripomínalo detskú hru – priraď veci k sebe 🙂

A tak sme sa hrali.

Švanter, Figuli, Chrobák a Hana Zelinová, na ktorú vyšla akurát sága. Dôvod bol jasný ako facka. Jej slávny Alžbetin dvor sme poznali z telky. Všetci dobre vedeli aj o jeho potomkoch Volanie vetra a Kvet hrôzy. My sme tú trilógiu mali dokonca aj doma v knižnici.

Hanka Zelinová – toto je jej verný priateľ 🙂

Zostávalo sa iba tak trochu zoznámiť s pani Zelinovou…

Vedeli ste, že táto prozaička, dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež sa narodila 20.7.1914 vo Vrútkach? Naozaj!

Z domoviny putuje do hlavného mesta, aby sa stala učiteľkou.

Stáva sa však redaktorkou v Prešove a Košiciach, to už boli roky 1937 až 1941. O pár rôčkov neskôr pôsobí aj v košickom Svojvete, či v redakcii detského časopisu Zornička. To je už opäť v Bratislave, kde 16.1.2004 aj zomiera.

Jej prvotinou je Zrkadlový most  z roku 1941.

Kto čítal vie, že ide o zbierku poviedok s témou medziľudských vzťahov. Nájdeme u nej však aj  generačný román o kliatbe osudu z roku 1944 s názvom Prístav Pokoja. Už tu sa ukázalo, kam ďalej bude smerovať jej spisovateľská dráha 🙂

Jasne ide smerom naturizmu.

Doménou sú nielen romantické príbehy s rozprávkovou štylizáciou, ale inšpiruje sa aj severskými prózami. Krásne to vidieť v Anjelskej zemi z roku 1947. Fantastickosť a harmónia, ktorá je tak na míle vzdialená od reality povojnovej doby, vyvoláva Felixom dokonca aj kritickú polemiku ohľadne dobovej slovenskej prózy.

A aj z nej sa stala v roku 1948 trilógia 😀

Postarala sa o to s titulmi  Hora pokušenia Dievočka vstaň. Nič nezostáva dlžná ani košickej rodine Simonidesovcov, ktorej úpadok zobrazila v dielke s názvom Diablov čardáš (1958)

Jej tvorbu by sme mohli nazvať aj tvorba trojlístkov – ten najslávnejší nesmie chýbať

Známy trojlístok uzrel svetlo sveta s rokom 1977.

Zelinovej dramatický obraz rodovej kliatby turčianskej zemianskej rodiny sa vinie od konca 18. storočia až po 70. roky storočia toho minulého. Dobre známy seriál prezrádza osudy iba prvej časti, no ostatné dve sú rovnakou ak nie ešte väčšou lahôdkou 🙂

Skúste sa do nich začítať a pochopíte.

Jej próza sa neobíde ani bez osudov liptovských garbiarov a opäť je z toho trilógia, tentoraz s názvami Hodvábna cesta, Smäď, Kľukatý let motýľa. Aj tu sa podriaďuje čitateľovi, vyniká rozprávačskou zručnosťou, či dramatickým romanticky podfarbeným dejom.

Každý sa s ňou stretol aspoň raz v živote.

Náš úplne prvý kontakt nebol tentoraz v škole, ale v obývačke, keď som sa po prvý raz pustila do sledovania Alžbetinho dvora. Okrem skvelých výkonov starých slovenských hercov ma uchvátil aj dej. Spletitý dej lásky, nenávisti, kliatby ma totálne dostal 😀

Čítala som ho len pred pár rokmi.

Je to ozaj voňavá ruža prózy medzi trojlístkami 🙂

A potom, asi rok na to aj jeho dve časti – Volanie vetra Kvet hrôzy. Šokovali, tak málo a tak veľmi. Presne tak veľmi ako málo spolu súvisia. Tak málo, ako veľmi môžu baviť bystrého ducha, čo v románe nehľadá iba povrchný sentimentálny príbeh.

Toto je ruža medzi trojlístkami!

Toto je madam Zelinová,

Vaša Juli  🙂

https://pxhere.com/sk/photo/500632

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Rosa_arvensis_-_poljska_ru%C5%BEa.jpg

https://pxhere.com/sk/photo/1364608

https://pixabay.com/sk/%C4%8Fatelina-zelen%C3%A1-pr%C3%ADrodn%C3%A9-%C5%A1%C5%A5astie-189151/

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*