Potulky malej snehovej vločky po najkrajších plážach starého kontinentu :-)

Ako to už v našich končinách býva po dlhej a riadne mrazivej zime prichádza z ničoho nič teplá jar. Slnce vyhrieva zamrznutú zem a topí čoraz poddanejší sneh. Deň čo deň je silnejšie a silnejšie a netrvá ani dlho a po snehu niet ani stopy, teda takmer.

Sneh síce mizne, no jedna malá vločka sa rozhodne vyčkať leto 🙂

Zostane akurát len malá snehová vločka, ktorá sa pred teplým slnkom kamsi skryla. Zaumienila si, že tú jar už nejako vo svojom úkryte vydrží a prečká do leta. Ešte nikdy ho nezažila, počula však, že leto je čímsi výnimočné a ona je strašne zvedavá čím 🙂

Lenže trvá to akosi pridlho, aspoň tak sa našej malej snehovej vločke zdá. Raz odkiaľsi začuje, že na lete sú najkrajšie pláže, široké biele pláže na brehu mora, ktorého vlnky obmývajú zlatistý piesok a obohacujú ho krásnymi mušľami od výmyslu sveta.

Všetko by to bolo priam nádherné, keby to všetko bolo rovno tu u nás a nemuselo by sa toľko cestovať, pomyslela si snehová vločka. Keď to však už musí byť,  zaletí si rovno na pláže, o ktorých ľudia vravia, že sú v Európe tie najkrajšie 😀

Cesta na juh starého kontinentu vôbec nebola malina. Slnce pražilo čoraz viac a viac a vločka musela letieť iba v noci. Avšak ani vtedy nebolo až tak chladno, aby jej odvážne putovanie bolo príjemným zážitkom.

Keď dorazila do Portugalska,  krajinky na samom juhozápade Pyrenejí, mlela už z posledného. Takmer už ľutuje, že sa dala na tú strastiplnú cestu, keď vtom zbadá čosi nádherné. Čosi čo ju nabudí a raz dva uistí, že táto odysea bude nakoniec stať za to…

Niekde v diaľke zbadá pláž v trubadúrskom štýle. Neváha a hneď a zaraz je malá vločka na nej. Sladké tušenie ju nesklamalo. Trubadúrska poézia, písaná ešte jednotným galícijsko-portugalským jazykom je jednoducho očarujúca 😀

Nielen mušle, ale aj balvany prózy plné objavila 😀

Bolo to už dávno, ešte v 12. storočí, keď more na breh vyplavilo tri mušle jej spevov. A tak sa snehová vločka mohla kochať Ajudským spevníkom, či tým Vatikánskym.

Len čo sa nadýchala trubadúrskeho vzduchu dosýtosti, zaletela si o kúsok ďalej a zrazu ich zazrela. Tie balvany boli na trochu strohej pláži poukladané sťa vojaci. Niet sa čomu diviť. Próza v nich ukrytá predstavovala preklady už od konca 13. storočia. Našli sa tu dokonca aj didaktické spisy, hlavne tie dejepisné Fernãa Lopesa.

Samozrejme, to, čím je Portugalsko azda najviac známe, na jeho literárnych plážach chýbať nesmie a naša vločka hneď v najbližšej zátoke narazila na ozaj majstrovské mušle.

Nespočetné zámorské objavy ovplyvnili aj portugalskú literatúru. Veď čím by boli jej pláže bez bohatých cestopisov, v ktorých vynikal najmä Fernāo Mendesa Pinta?

Na portugalských plážach ležia ukryté všelijaké literárne skvosty

Hoci cestopisy boli na juhozápade starého kontinentu IN, objavovali sa i mušle a kamienky rytierskeho či pastierskeho románu. Žičilo im hlavne podnebie 15. a 16. storočia. Tu aj more v roku 1554 vyplavilo po španielsky napísaný román Jorgeho de Montemora Diana.

Tam, kde stredoveké pláže odovzdávajú moc svojim renesančným kolegyniam, prichádza ON so svojou drámou. Jeho meno je Gilo Vicent a robí predskokana Mirandovi. Ten do tohto kraja privádza samotnú renesanciu, ktorej vrcholným predstaviteľom sa stáva najväčší básnik Portugalska de Camöes 🙂

Fancisco Manuel de Melo je už najvýznamnejších tvorcom mnohých útvarov na barokovej pláži. Ani tej nemohla naša malá snehová vločka odolať. Uchvátila ju tu aj napríklad taká náboženská mušľa, dobre chraniaca predovšetkým kázne Vieiru.

Zaujímavá pláž ju čakala aj o kúsok ďalej. Čo domáci volajú arkadizmus, všade inde na svete volajú neoklasicizmom. Vytvoril sa v druhej polovici 18. storočia a kraľuje tu mušľa diela Bocagea už s výraznými prvkami romantizmu 🙂

Zaujímavá je napríklad pláž romantizmu

O ďalší kúsok sa už rovno skvie pláž tohto smeru. Snehová vločka si z tabuľky na jej samom okraji mohla prečítať, že jej vznik sa datuje rokom 1825, že obrodila národnú literatúru a že k novému rozkvetu priviedla práve román. Je známa mušľami od Almeidu Garreta, či Castela Branca.

V piesku realizmu, ktorý sa do tohto kúta zeme dostáva až v sedemdesiatych rokoch 19. storočia snehová vločka zase objavuje stopy nielen po dielach Quentala, Braga, ale i tiež románopisca Queirósa.

Jej kedysi chladné telíčko sa čoraz viac na pekelne pražiacom slnku topilo a ozaj už z posledných síl stihla objaviť rozmanitú pláž zo samého začiatku 20. storočia. Všeličo možné tam veru objavila. Parnasizmus sa prelínal s orfizmom, symbolizmus zasa dláždil cestu neskoršieho modernizmu.

Márne prechádzala plážami neorealizmu, čo vznikli na sklonku dvadsiatich rokov minulého storočia, skvostné perly Castra, či Comesa už vnímať nedokázala. Ba dokonca ju neoživili ani nové prúdy literárnych portugalských pláží z pera de Mela.

Na aké potulky sa vydá ďalej???

Cítila,  že je koniec. Bola stále teplejšia a teplejšia. Už nie je ani o nič studenšia od piesku na brehu mora. Ledva sa stihla doplaziť na miesto, kde sa voda so zemou stretá. Kvapkou morskej peny sa stala naozaj v poslednej chvíli.

Ďalej sa však už na juh nevydala. Tentoraz sa radšej vydala do veľkej, oveľa chladnejšej, krajiny na východe.

Do kraja slávnych bylín,

Vaša Juli 🙂

 

https://pxhere.com/sk/photo/1373601

https://pixabay.com/sk/topiaci-sa-sneh-poh%C4%BEad-z-lys%C3%A9-hory-1783063/

https://pixabay.com/sk/faro-portugalsko-algarve-na-pl%C3%A1%C5%BEi-2909391/

https://pixabay.com/sk/portugalsko-algarve-more-skaly-2046351/

https://pixabay.com/sk/more-shell-mu%C5%A1le-oce%C3%A1n-mu%C5%A1%C4%BEami-1162806/

 

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*