Bezmocná Popoluška Jane Austenovej na okraji svetového záujmu

Už čo to o mne viete. Viete, že veľa čítam i to, že kedysi kniha nebola pre mňa práve vášňou číslo jeden. Hrdá na to až tak veľmi nie som, no v tých časoch neexistovalo nič krajšie, ako sadnúť si pred telku a nechať sa zabávať hercami za obrazovkou 🙂

Filmy bežali ako na bežiacom páse a vyskytol sa medzi nimi aj on 🙂

Vždy čosi dávali. Cez týždeň šli seriály dobreže nie od rána do večera a cez víkend? Víkend bol ešte oveľa lepší. To bežali filmy ako na bežiacom a tá čierna bedna sa u nás za tie celé dva dni ani nevypla. Veď čo ak by nám nedajbože ušiel ten najlepší film všetkých čias???

Tento to určite nebol, i keď sa mu podarilo dostať sa mi pod kožu dosť hlboko. Prvýkrát som ho zahliadla úplne náhodou. Nepamätám si na  upútavku, veľká bomba to však zase nebola.

Skôr mi pripadá ako taká filmová Popoluška. Popoluška, čo sa na scéne zjaví úplne nenápadne ako taká sivá myška a zrazu z ničoho nič zažiari v plnej kráse. Áno, presne tak to nejako s touto filmovou lahôdkou aj bolo. Nepotrebovala žiadnu super bombastickú reklamu, aby sa mi vryla do srdca 🙂

Ale pekne po poriadku! Ani ten dej ma na prvý pohľad nechytil. Odohrával sa kdesi v Kalifornii, na strednej škole. Hrdinami mali byť nejaké decká bohatých rodičov, čo mali fakt všetko a riešili akurát tak malicherné problémy večne ťažkej puberty 😀

Fakt som to veľmi nemusela a sadla si k telke viac menej len z nudy. Aj som sa na tú nudu pripravila, keď to zrazu prišlo. Popoluška si zobliekla svoje sivé handry a už sa mi aj ukázala v krásnej plesovej róbe.

Ako sa len na kalifornskej strednej mohol odohrať klasický príbeh z Anglicka?

Všetko bolo. Kalifornia, typicky americká stredná i tie bohaté decká na nej nechýbali. Vôbec nič veľké to nesľubovalo a predsa. Ten príbeh nemal chybu. Ani náhodou nešlo o typickú americkú strednú, kde sa najväčšia hviezda školy zamiluje do obyčajnej lúzerky. Tentoraz to bol vážne o o niečom úplne inom. Malo to nielen gule, ale aj šťavu a poriadnu hĺbku.

Hĺbku, čo som nečakala ani náhodou. Prečo sa stal ten film výnimkou, čo potvrdzuje pravidlo, som sa dozvedela až o pár rokov neskôr, aj to len úplnou náhodou…

Každá o nich hovorila. Každá o nich vedela. Ešte aj na výške o nich baby robili seminárky a každá sa chytala jedna radosť, len ja nie. Ja som bola tá knižná outsiderka, ktorá kvôli telke začala čítať veľmi neskoro. Len preto som ich premeškala a teraz sa na ne ani ako jediná nechytala.

Jane Austenová a Jana Eyrová od Charlotte Brönteovej boli pre mňa na hanbu sveta dve neznáme. V to leto som si ich objednala. Od Jane Austenovej rovno tri tituly. Keď už, tak už 😀

Čítala som ju ako neznámu a predsa sa mi Emma (1815, u nás 1999, 2008, 528 strán), stala dôverne známou už od prvých stránok. Akoby aj nie! Predsa som už predtým niekoľkokrát videla film Bezmocná z roku 1995 so skvelou Aliciou Silverston a Paulom Ruddom.

Anglický vidiek – ako stvorený pre romány Jane Austenovej 🙂

Aj v knižnej predlohe sa hlavná hrdinka Emma Woodhousová podobne ako filmová Cher snaží dáva ľudí dokopy tak, ako by to podľa nej malo byť. Aj tu má svoju chránenkyňu Heather, svoj veľký projekt, a robí všetko preto, aby členka nižších vrstiev do jej spoločnosti čo najlepšie zapadla.

Popri snahe ju čo najvýhodnejšie vydať absolútne zabúda na dievčinine sny a túžby. Zdá sa, že jej opäť raz ide iba o seba a dosiahnute svojho cieľa, čo ani náhodou neunikne bratovi jej švagra pánovi Knightleymu. A ako na potvoru, protivný príbuzný je snáď jediným, koho neoklame svojou sladkou nevinnou tváričkou 😀

Trikrát môžete hádať, čo bude nasledovať. Pokiaľ ste videli ten film, nebude to až také ťažké. Možno teraz sa pýtate, načo sa obťažovať vyše päťsto stranovou knihou, keď je tu film, na ktorom sa dá celkom dobre pobaviť a aj si trochu poplakať?

Fakt som netušila do čoho idem. Kniha bola pre mňa rovnicou o dvoch neznámych. Dešifrovala som to až po prvých kapitolách a bavilo ma to ešte viac. Dalo sa porovnávať a veru bolo čo.

Okrem toho, že som za to poznať popri filmovom spracovaní aj to knižné, Emma Bezmocná sú dva totálne odlišné svety. Realita strednej kdesi v Kalifornii je predsa len úplne odlišná od reality anglického vidieka 18. storočia a iné, totálne iné sú aj podmienky na život. Verte, ak vás baví porovnávať, máte sa veru načo tešiť 😀

Zdá sa, že predloha a adaptácia nemajú toho veľa spoločného, teda až na ten príbeh, ktorý si nemôžete pomýliť. Lenže omyl! Jedna nemá čo závidieť druhej a druhá sa nemá čo na zúfalý osud sťažovať tej prvej.

Obe sú Popoluškami, stačí ich len uvidieť v plnej kráse a už kradnú dušu

Obe sú Popolušky, jedna knižnej, druhá filmovej tvorby. Emma je u Austenovej kdesi na okraji. Nevedno o nej, v záplave klasických titulov anglickej románopisky ju takmer ani nevidno.

Podobne je to aj s Bezmocnou. Sťaby nejakej filmovej Popoluške jej žiadna bombastická reklama nehrozí. Človek si ju musí fakt nájsť, aby si ju mohol z chuti vychutnať.

Čo už? Fakt ako s Popoluškou. Treba ju hľadať v popole, preberať v šošovici, aby po tom, čo nás očarí na plese, sa nám zavŕtala rovno do srdca a už nikdy viac nezostala niekde pod korytom.

Doprajte jej šťastný zvonec

Vaša Juli

https://www.pexels.com/photo/abstract-analog-art-camera-390089/

https://pxhere.com/sk/photo/323632

https://pixabay.com/sk/anglicko-kr%C3%A1sna-dom-anglicky-410557/

https://pixabay.com/sk/%C5%A1aty-svadba-svadobn%C3%A9-%C5%A1aty-biela-2671823/

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*