Dvaja malí morskí vlci na nezabudnuteľných plavbách

Milujem zemepis. No dobre, na škole som ho až tak veľmi nemusela, teraz ho však úplne žeriem. Koniec koncov je mi ešte bližší ako taký dejepis, ktorý som ešte pred pár rokmi doslova zbožňovala. Teraz sa mi to celé nejako obrátilo a všetko je zrazu naruby 🙂

Normálne som sa nevedela dočkať, kedy sa konečne dozviem čo sa tu dialo kedysi 🙂

Ako lovím v pamäti, tak lovím v pamäti, ale deják bol presne to, na čo som sa ako malá z druhého stupňa tešila úplne že najviac. Už som sa nemohla dočkať, kedy aj ja ja budem počúvať o všetkých tých udalostiach, čo tvorili dejiny samého ľudstva.

Okey, možno som čakala  skôr rozprávky, kde vždy dobro zvíťazí nad zlom a v ktorých princovia porážajú drakov jedna radosť. Ako iste tušíte, veľmi rýchlo som prišla na takú maličkosť, že dejiny ľudstva rozprávkami nie sú a ani nikdy nebudú, žiaľ.

Trpké zistenie však až tak trpkým nebolo a ja som si ten svoj vytúžený predmet obľúbila. Aj bez rozprávok o princoch a princeznách ma bavil stále viac a viac. Zemepis ma však nebavil skoro vôbec a vždy som to nejako tam pretrpela a nejako som sa to už naučila. Čo mi iné zostávalo?

Viem asi kde bol pes zakopaný 🙂 Kým na zemepise sme sa bavili iba o miestach, ktoré môžem vidieť a zažiť aj na vlastnej koži, dejepis bol o čomsi inom. Tam to boli veci a skutočnosti, ktoré na vlastnej koži zažiť nikdy nebudem môcť, chvalabohu.

Ten zemák mi totálne počaril ani nejaký čarodej 🙂

Prešlo iba pár rôčkov, začala som trošku viac spoznávať nielen naše malé Slovensko, ale i starú dobrú Európu a zemepis ma dostal do svojich magických osídiel 🙂 Celkom ma omámil ako nejaký starý dobrosrdečný mág a už zo svojej moci nepustil 🙂

Začala som cestovať, spoznávať krajiny vôkol seba, bytostne vnímať toho dobráckeho ujka s menom zemepis. Začala som čítať romány z miest, ktoré majú s týmto dobrým čarodejom čo to dočinenia a nebudete veriť na akú dávno známu pravdu som prišla.

Dejepis a zemepis spolu veľmi úzko súvisia. Jedno nemožno milovať bez toho, aby ste čo i len trochu nemilovali to druhé, decká. Celkom jasne to vidieť aj na  dvoch plavbách, o ktorých som čítala romány len minulý rok. S dvoma malými výmyselníkmi som prežila len samé napínavé príhody a to rovno na dvoch nezabudnuteľných plavbách naprieč oceánom.

Že ktoré plavby sú to??? Nie, nie také ľahké to nebude. Trošku si vás potrápim a schválne… Uhádnete, neuhádnete?

STOPA ČÍSLO 1

Išli ste už niekedy na východ cez západ??? Oni to skúsili…

Cesta k sláve a úspechu je dlhá a namáhavá. Nie každý chce vidieť jej koniec a nie každý sa toho konca chce aj dočkať. Na strane druhej ľudia bažia po úspechu a sláve ako nik a pre večnosť svojho mena sú schopní všetkého i tých najväčších šialenstiev.

O týchto dvoch odvrátených stranách jednej a tej istej mince ľudskej povahy by vám vedeli naši malí hrdinovia rozprávať. Jeden by určite obhajoval skupinku opatrných skúsených morských vlkov, ten druhý zasa kapitána, ktorého všetci považovali iba za rojčivého blázna 🙂

STOPA ČÍSLO 2

Strašne veľa kilometrov čakalo na námorníkov z jednej i druhej lode. Vlastne dĺžky ich trás sa ani veľmi nelíšili. Hoci obe vyplávali z úplne iných končín a mali priplávať do úplne iných prístavov, predsa len. Obe lode mali jeden a ten istý smer plavby.

Znie to tak trochu divne, ale obe posádky mali za úlohu plaviť sa na východ cez západ. Takéto čudné plavby zažívajú aj Ján a Pedro. Jeden ako riadny cestujúci, druhý ako čierny pasažier, ktorý na loď nastupuje iba omylom.

Takmer toľko rokov od seba delí dve výnimočné plavby

STOPA ČÍSLO 3

A teraz trochu matiky. Tieto dve priam historické plavby delí až takmer 420 rokov. Jedna dokonca stojí na prahu významnej historickej epochy ľudských dejín, tá druhá takmer na pokraji jednej z najväčších katastrof v dejinách človeka.

V  dielach o malých morských vlkov Pedra aj Jána sa mená oboch lodí vyskytujú priamo v názve. Friedrich Feld, ba ani András Dékány sa  s tým príliš nehrajú. Zato však doprajú svojim malým hrdinom za priateľov statočných námorníkov, skutočných morských vlkov 🙂

STOPA ČÍSLO 4

Feld svojho Pedra pasuje do pozícii plavčíka na jednej najznámejších lodí všetkých čias. Plavbu na východ cez západ s poriadnou dávkou napätia sa tento Nemec rozhodol zvečniť v roku 1982 a tých 163 strán je teda riadna lahôdka pre malých i veľkých.

Dékány vás dostane ešte viac. S Jánom, ktorý na veľkej lodi cestuje úplne sám, zažijete kopec dobrodružstiev, ale i obrovský strach. Malý chalan očarí nejedného námorníka na veľkolepej pýche mora. 200-stranový príbeh z roku 1984 rozhodne stojí za to 🙂

Trikrát jednou vetou…

Jedna plavba druhú podmienila.

Ľadovec a domorodci sú vždy kameňom úrazu.

O aké výlety naprieč oceánom asi ide?

Bláznivé sny narážajú na drsnú realitu morských míľ.

Viete, či neviete? Dve historické plavby a dvaja malí morskí vlci. Jeden Plavčík zo Santa Márie, druhý SOS Titanic volá neustále. Čo ešte dodať k tomu??? Azda len, že za všetko asi ozaj môže práve on…

Admirál Kolumbus

Vaša Juli 🙂

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cesko-Slovensko#/media/File:Mapa_zem%C3%AD_%C4%8Deskoslovensk%C3%BDch.jpg

http://www.publicdomainpictures.net/view-image.php?image=175689&picture=&jazyk=CS

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:420_black.svg

https://pixabay.com/sk/kompas-sever-na-juh-v%C3%BDchod-z%C3%A1pad-2925824/

https://en.wikipedia.org/wiki/File:Colin_Campbell_Cooper,_Rescue_of_the_Survivors_of_the_Titanic_by_the_Carpathia.jpg

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*