O nezabuditeľnom najjednoduchšom príbehu, ktorý v srdci zostal osamotený

O tejto postavičke som kedysi nevedela vôbec nič.

Jeho meno som mala dlhé roky pred očami. Mnohokrát som sa naňho dívala a mnohokrát som stála pred súborom jeho poviedok. Ja som ho však vôbec nevnímala. Toľko rokov mi titul jeho zbierky unikal. Toľko rokov mi svietil priamo pred očami a predsa mi to meno bolo úplne cudzie.

Bol nemý, až sa mi konečne jedného dňa rázne prihovoril 🙂

A potom sa to stalo 🙂

Na výške som ho vyfasovala. Nekompromisne som ho dostala a mala z neho urobiť umeleckú interpretáciu. Dobre že nie na odbornej úrovni. Vtedy som o ňom počula prvýkrát. Ba ani len vo sne mi nenapadlo, že nebudem musieť utekať do knižnice a tŕpnuť, či ho vôbec dakde zoženiem.

Joj, či som sa len potešila, keď som ho našla.

Bol v starkinej knihovničke. Spokojne si tam hovel dobre ukrytý priamo pred mojím zrakom, akoby sa ani nechumelilo. Okamžite som si ho vzala do rúk. Ani neviem akým zázrakom som sa zmocnila obsahu. Chápete, bola by priveľká smola, keby tam akurát tá moja poviedka nebola 🙂

To by ma už totálne zlomilo…

Šťastie však stálo na mojej strane a Ivan Horváth ma už po druhý raz nedostal. Teda dostal, ale úplne inak. Že ste ešte meno tohto prozaika a významného predstaviteľa slovenskej medzivojnovej prózy nepočuli ani vy???

Tak to treba čím skôr napraviť 🙂

Nám jeho meno omieľali v jednom kuse. Pochádza zo Senice. V kalendári svietilo 26. júla 1904, keď sa prihlásil na tento svet. V rodisku vychodil aj základku, no na gympli je už v Bratislave. Veľa cestuje a okrem Nemecka či Holandska blúdi aj po škandinávskych krajinách.

Právnická fakulta v Blave ho však príliš nebaví.

Paríž sa stáva jeho mestom snov…

Vydrží dva semestre a potom ho zláka diplomatická sekcia parížskej Sorbonny (1924 – 26). Po návrate do nášho hlavného mesta, kde aj ukončuje svoje štúdia, pôsobí v súdnictve a advokácií, stáva sa verejným notárom, no taktiež je z neho aj senický advokát.

Cez vojnu je členom ilegálnej Slovenskej národnej rady.

Ako člen komunistickej strany je zasa povereníkom sociálnej starostlivosti, neskôr aj podpredsedom SNR. Rediguje Kultúrny život. Je veľvyslancom v Maďarsku, avšak už v roku 1950 je protiprávne väznený za protištátnu činnosť. Prepustený je až v roku 1959 a o rok na to dňa 5.9.1960 v Bratislave zomiera.

Možno vám čosi hovorí meno Ivan Olšovský.

Presne pod týmto menom uverejňuje svoje ranné prózy. Najprv je to Vatra, ročník 1919, neskôr Mladé Slovensko, či Svojeť, ročník 1922. Už tu sa prejavuje Horváthová senzitívnosť,  asociatívnosť, no tiež i snovosť. Toto inak sedí aj na poviedkovú prvotinu s názvom Mozaika života a snov (1923).

S rokom 1928 prišla kniha Človek na ulici.

A spolu s ňou aj dve vynikajúce novely. V Bratoch Jurgovcoch tradičné sociálne zaradenie postáv však nehľadajte. Hľadali by ste ho totiž márne. Horváth totiž stavil na emocionálny svet postáv, či na ich pudovosť, najmä vo vzťahu k nežnejším polovičkám 🙂

Bolo to ozaj ako piť zo šálky plnej snov…

Tou „mojou“ sa stala novela Laco a Bratislava

Doslova a dopísmena ma očarila hneď od prvej vety. Nikdy predtým som takú životom nabitú poviedku, v ktorej sa sen a skutočnosť prelína jedna radosť, možnosť čítať nemala. Ak si dobre pamätám, robila som tú interpretáciu z pohľadu hrdinovho vzťahu k umeniu, kde som sa mohla dosýtosti vyhrať. Ten umelecký svet je totiž náramne bohatý 🙂

Najjednoduchší príbeh – tak znie jej podnázov.

Opäť, v jednoduchosti je krása. Vzťah Laca k Bratislavy sa prirodzene prelína s Lacovým vzťahom k žene. Je to majstrovské dielo, v ktorom možno vidieť aj pocity samotného autora, keď sa ocitá v samotnej mekke slovenskej kultúry a stáva sa obyvateľom nášho hlavného mesta.

Novela Strieborný prah z roku 1929 je už o úplne inej láske…

O láske brata k nevlastnej sestre. Ak by ste sa však sťažovali na prílišnú sentimentalitu, potom by ste mali svoju pozornosť skôr upriamiť na pôsobivú obraznosť tohto dielka.

Vízum do Európy (1930) vám naozaj ten pas poskytne 🙂

Päť noviel totiž všetko zariadi. Cez ne sa dostanete do rôznych európskych metropol v 20. rokoch 20 storočia, kde prim hrá láska, alkohol a vychutnávanie si života v podaní hrdinov rozličných národností.

Stať sa živou súčasťou dejín? Pre Horvatha úplná maličkosť 🙂

Tri v jednej, to je už dielko Tak sa to malo stať z roku 1944.

Ide o tri rozsiahlejšie novely. Prvá z nich Peter odíde rozpráva o rodine s adoptívnym synom. Očami milenky tvorí zasa príbeh o vernosti a zrade v španielskej občianskej vojne. A do tretice tu máme príbeh o naivnom úradníkovi, ktorý sa stáva hrdinom proti svojej vôli s názvom Nešťastný hrdina.

Za zmienku stoja určite ešte Návraty do Paríža (1946)

Sú to vlastne eseje, ktoré Horváth napísal ešte pred vojnou. A ide o také brilantné dielko, že je v našej literatúre dokonca považované za najpresvedčivejšie zobrazenie spoločenskej a umeleckej atmosféry tohto jedinečného mesta.

Tak skvelé to dokázal napísať len Ivan Horváth 🙂

Hlási sa k moderným európskym smerom, za čo si od kritiky vyslúžil mnoho lichotivých označení. Impresionista, expresionista, poetista, surrealista, dadaista.

Nezdá sa vám to lákavé?

Mne teda áno! Zavše ma trápi, že sa mi tá zbierka kamsi stratila a ja som z nej stihla ochutnať len jeden jediný kúsok v podobe najjednoduchšieho príbehu Laca a a Bratislavy. Iné mi už nevyšlo, škoda.

Zabudnúť by bol však jednoducho hriech 🙂

Dielko Ivana Horvátha sa zabudnúť jednoducho nedá. Ak môžem, tak ho s ľahkým srdcom nazvem jedným zo svojich najobľúbenejších prozaikov slovenskej literatúry vôbec. Hoci som od tohto chlapíka čítala iba jednu jedinú novelku, jej krásny, netradičný štýl ma celkom pobláznil.

Horvath je hlboko v mojom srdci aj vďaka tým neuveriteľným snom 🙂

Bola to hlboká láska na prvý pohľad 🙂

A aj to, že sa mi kamsi stratil, ma v našom vzťahu určite nejaký význam. Verím, že raz sa opäť stretneme, aby mi zase ukázal niečo zo svojej bombastickej hravosti a ja opäť nebudem vedieť čo je sen a čo skutočnosť. A ktovie, možno mi aj otvori dvere do celkom inej, pre mňa ešte neobjavenej litiky 🙂

Už teraz sa neviem dočkať,

Vaša Juli 🙂

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Bratislava,_Hrad,_Slovensko.jpg

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Paris_-_Eiffelturm_und_Marsfeld2.jpg

https://pixabay.com/sk/kniha-historicky-star%C3%A9-knihy-2005480/

https://pixabay.com/sk/duch-k%C3%B4%C5%88-jazda-na-koni-sen-obloha-579807/

https://pixabay.com/sk/sen-predstavivos%C5%A5-fantasy-cup-noc-1533613/

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*