Tam, kde je nos kráľom a oko cisárom, čo sa rád červená :-)

Po tichej morskej hladine sa plaví loď. Tú vôňu cíti už z diaľky sto morských míľ. Je lepšia ako tá najlepšia mapa sveta, je presnejšia ako ten najlepší kompas sveta. Každý na palube vie, kde je a to aj bez toho ujka na stožiari 🙂

Nie, ostrov nie je voňavý pre ruže, ale pre čosi úplne iné 🙂

Mladý slovenský námorník je na mori prvý krát. Vybral sa do sveta, pretože mu nechceli dať jeho milú. Stará kmotra mu predpovedala cestu do kraja, kde nos bude ešte viac ako bystré oči. A podľa toho čo cíti a čo vidí, nemýlila sa.

Po mori sa šíria rôzne klebety. Vraj ide o voňavý ostrov. Ostrov rôznych podmanivých aróm i tých najpestrejších farieb, aké si len viete predstaviť. Ostrov, z ktorého pobrežia vanie tá najlahodnejšia zmes korenín od výmyslu sveta.

Tá vôňa vraj prerazí aj morský dych. Na jeho vlnách sa nesie až ku námorníkom. Preniká im až do pľúc a oni zaraz vedia, že sa ocitli v blízkosti voňavého ostrova menom India. Ich nosy už neklamú Santa Máriu, ktorá tú opojnú zmes korenín necítila a preto sa vo svojich domnienkach zmýlila 🙂

Kotvia, páni idú na rokovania, námorníci porobia, čo treba a až potom ich pustia na ten opojný breh metafory a exotiky. Ba i náš mladý šuhaj sa tam ponáhľa. Túži spoznať všetky tie opojné koreniny, aké jeho nos jakživ nezacítil. Spoznať všetky tie farby, aké jeho oko ešte ani len nevidelo.

Aj on zatúžil spoznať príbeh tohto voňavého miesta…

Túži spoznať všetky tie opojné zmesi indických stránok kníh, to zmysluplné čaro indickej literatúry, o ktorom ucho dosiaľ neslýchalo.

Najskôr si zájde na slávny anglický trh Indie. Jeho vône rozvoniavajú už zo široko-zďaleka. Tie úplne prvé sa na voňavom ostrove rozvoňali koncom 18. storočia, kedy prvé korenisté skvosty so sebou prináša rozvoj britského školstva a žurnalistiky.

Svojou vôňou vábila najmä poézia, ale nos námorníka neraz pošteklila i táká dobrá dráma. Bola druhá polovica 19. storočia, kedy vôňu čierneho korenia vzduchom niesol aj slávny indický román 🙂

Len o čosi neskôr to Briti konečne pochopili a pokorne šli za hlasom svojho konzervatívneho nosíka. Vôňa korenistej zmesi indickej knihy ich totiž až tak očarila, že neváhali ani chvíľu a začali ju pripravovať na veľkolepý európsky trh.

Svetoznáme koreniny, či neznáme opojné esencie anglickej Indie lákajú i dnes

Mladý námorník tu nenašiel len slávne kari korenie od Gándhiho, či Nehrú, ktoré až do ďaleka voňalo svojou typickou zmesou autobiografie, memoárov, či esejí.

Objavil tu aj originálnu esenciu románu, ktorý sa sťaby horčicové semiačka preslávil na celom celučičkom svete. Tá teda hovorila za všetko, za ten celý voňavý ostrov.

Útočila doslova na všetky zmysli a bolo z nej jasne cítiť sociálne, náboženské a kultúrne otázky, ako ich v tom čase prezentoval Ánrad, či Narayan.

Stačilo mu prejsť len pár krokov a zrazu sa objavilo korenie bez britskej ochrannej známky. Okamžite si pár zrniečok kúpil a šup do úst. Bol strašne zvedavý ako len tento rýdzo domáci produkt môže chutiť, pretože tá jeho opojná vôňa bola presne tá istá, ako všetky ostatné vône na trhu.

Ba aj ten koriander chutí akosi rovnako. Veru tak. Briti odišli, ich myslenie však v koreninách voňavého ostrova zostalo. Indovia totiž stavia na tradičné receptúry a je im úplne jedno, či ide o tie koloniálne alebo domáce. Nuž čo, tradícia je tradícia aj v takej Indii 🙂

Rushdí by vám vedel rozprávať. Jeho prozaické kukurmy absolútne popierajú spojenie s domácou tradíciou, či kultúrou, ba i s tou európskou.

Trh látok starých indických literatúr má tiež čosi do seba 🙂

Slovenský mladík si zašiel i na iný trh, ktorý nemal  už počariť čuchu. Zato však úplne očaril zrak. Bol to trh s látkami, kde chcel svojej milej nájsť tú najkrajšiu čipku a obmäkčiť tak starého gazdu, aby mu ju dal za ženu.

Na tom trhu videl čosi dovtedy nevídané. Toľko látok a toľko rôznych farieb tam bolo, že aj on, taký tvrdý chlap spod Tatier, ich jednoducho musel obdivovať. Tie úplne najstaršie boli až zo starovekej Indie a ako sa na ne tak díva, dozvedá sa veru veľmi čudné veci. Sú až z druhej polovice tisícročia pred Kristom.

V období vzniku novoindických literatúr ich utkali jedinečným spojením náboženstvá a mýtov. Za všetko môže písmo zvané sanskrit. To z neho utkali aj prvé literárne védy.

Tkáči budhizmu a tkáči džinizmu až potom vytvorili krásne epické plátna známe ako Mahábhárata a Rámájana. Krosná budhistov preslávili všelijakými farbami hyriace rozprávačské cykly z drobných príbehov a bájok.

No aj džinisti, či hinduisti sa činili, aby nám tu zanechali čosi zo svojho majstrovského umenia. Sinddháta, súbor 45 náboženských diel a Bhagavadgíta určite stoja za to, aby sa pri obidvoch nádherne farebných látkach mladý námorník zastavil a obdivoval tú majstrovskú zručnosť 🙂

Aj takúto farbu nájdete v knižnici indického ostrova 🙂

Oči sa mu opájali nádhernou farebnou kompozíciou. Hladila mu smutnú dušu, tešila neradostné srdce a zrazu to prišlo.

Uvidel ju. Jasne žiarivú červenú farbu látky zvanej Kámasútra, ktorá bola ale že taká červená, že takú červenú jakživ ani nevidel.

Celkom spokojne si tam stála medzi zlatým atlasom dvorskej literatúry a zeleným hodvábom prírodnej epiky, spoza ktorej vykúkala Kalidása, ale i tiež taká Amaru, či Bilhana.

Hnedý satén epickej poézie tvorila zväčša mytológia, plátno tradičnej epiky začína však dýchať oranžovým leskom zábavnej poviedky a postupne naberá až ružovkastý nádych erotiky.

Slovenský námorník sa mal veru čo červenať, keď mu núkali také sýte čipky. Boli to ozaj krásne kúsky. Odolať nemohol, jednu hneď a zaraz kúpil svojej milej a skôr než by ho mohlo čosi iné zlanáriť, stavil na istotu.

Čo sa dá robiť, keď ťa more zavolá domov k milovaným???

Vrátil sa na svoju loď a zostal na jej palube až kým opäť nenabrala kurz starý kontinent a neodviezla ho späť do malej krajinky. Do malej krajinky, z ktorej už mnoho moreplavcov na svoje dobrodružstva vyplávalo. On však už medzi nimi nebol, lebo ako sa vraví…..

 

Všade dobre, doma najlepšie

Vaša Juli 🙂

 

https://pixabay.com/sk/farby-korenie-%C5%A1afran-pr%C3%A1%C5%A1ok-ta%C5%A1ky-1028713/

https://pixabay.com/sk/oh%C4%BEadu-na-to-farebn%C3%A9-farebn%C3%BD-vzor-43354/

https://pixabay.com/sk/okvetn%C3%A9-l%C3%ADstky-ru%C5%BE%C3%AD-ru%C5%BEe-v%C3%B4%C5%88a-2446716/

https://pixabay.com/sk/pozadia-%C4%8Derven%C3%A1-farba-v%C3%ADr-1884790/

https://pixabay.com/sk/n%C3%A1morn%C3%ADk-ryb%C3%A1r-lo%C4%8F-more-voda-2735959/

https://pxhere.com/sk/photo/1148931

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*