Nádherná snehová vločka v dňoch sivej depresie :-)

Bolo to škaredé ráno. Svetlo z okna izbu osvetľovalo len veľmi opatrne, i keď už dávno bolo po dni zimného slnovratu. Niečo na okne bubnovalo. No jasné, dážď akoby niečo ako sneh v januári bolo viac ako nevhodné.

Bol to deň, kedy sa skúpe zimné slnko ukázalo len na pár minút

Deň nebol ani o snehovú vločku, ktorej apropo nikde nebolo, iný. Pršalo takmer bez prestávky. Slnko, to skúpe zimné slnko, sa ukázalo len na obed aj to len na pár minút.

To aby sa naňho náhodou nezvyklo a ono na nás nemuselo vykúkať z tých ťažkých mrakov dlhšie ako musí. Nečudo, veď aj jemu musela byť po tom otravnom dáždi hrozná zima.

Muselo sa ísť makať. Dni pokoja, hojnosti a radosti boli už dávno za horami za dolami a človek musel už pekných pár týždňov žiť v sivej realite všedných dní. Ba ani na dovču sa teraz nik ani len pomyslieť neodváži, lebo je po sviatkoch a roboty je viac než dosť.

Teraz sa voľno jednoducho neberie, a keby ak áno, teraz sa voľno proste nedáva. Mal si sviatky, bol si doma, oddýchol si si a teraz makaj, povie ti v týchto dňoch každý jeden šéf na svete, ba i ten najlepší.

Jediné, na čo sa môžeš ako tak tešiť je oddych po práci. Vtedy, keď decká konečne zaspia a ty si konečne po tom depresívne šedom dni vydýchneš, príde konečne Tvoja chvíľa. Sadneš si do kresla a začneš uvažovať do akej knihy sa pustiť, aby aspoň ten večer stál za to 🙂

Skúste to s krásnym zapadnutým domčekom niekde v horách 🙂

Ak to chceš zobrať fakt že športovo, tak si vezmi knihu o Vianociach 🙂 Nie, nemá to byť čistá provokácia, ba ani len výsmech.  Ide len o starú dobrú vec s klinom, ktorý sa klinom vybíja.

Skús to v zmysle Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie a skús to s Modrým domom od našej Táni Kelleovej-Vasilkovej (2006, 198 strán). Ber to  športovo, smej sa aj cez slzy a s touto romantickou spomienkou na tie magické dni ten nepríjemne sivý deň  konečne pošli kade ľahšie 🙂

Tento príbeh je vari o tom, čo máme všetci do jedného najradšej. Je o Vianociach, na ktoré sa už teší aj stará pani Zlatky. Má päť detí, ktoré aj so svojimi rodinami vyrazia zavčas ráno, len aby s ňou v jej modrom dome strávili najkrajšie sviatky v roku.

Zas ich bude plný dom, no starej pani to ani trochu sviatočnú náladu neskazí. Vypeká, vyvára, upratuje, aby všetkého bolo a aby nikomu nič pod jej strechou nechýbalo. Už teraz sa nevie dočkať svojich detí a vnúčat a bojí sa len toho, aby ich sneh, čo padať neprestáva, na ceste nezdržal.

Jej život ľahký nebol. Musela sa starať o babku i o rodičov. S milovaným mužom mali štyri deti a bolo sa treba veru poriadne obracať. Vychovala svoju malú sestričku Máriu a po jej náhle a nečakanej smrti si prisvojili i jej dcérku Janku. A akoby toho nebolo dosť, jej manžel ju pred dvoma rokmi odpustil práve na ich milované Vianoce.

Teší sa, že sa jej napriek všetkému darí rodinu držať pokope a že ich ohrieva spoločná láska, láska, ku ktorej ich so svojím Ľubošom vždy viedla. Alebo by si to len vrúcne želala? Lebo keď už konečne dorazia, všetko je zrazu hore nohami 🙂

Veľké rodinné tajomstvá vyjdu na povrch práve na Vianoce 🙂

Zlatka odhalí neveru svojho manžela. Lena je ešte zatrpknutejšia ako obyčajne a zase si  to odnáša len jej tehotná dcéra Silvia. Renátka s Jankou majú nehodu, čo navždy zmení Renátkin pohľad na svet. A Maroš, jediný syn a večný rebel, odmieta prebrať zodpovednosť za svoje ďalšie dieťa.

Ba ani vnúčence nie sú žiadne neviniatka a svojej babke dajú zabrať rovnako ako ich nie vždy poslušní rodičia. Jedna utajovaná láska a jeden utajovaný sobáš a veľké rodinné tajomstvá vyplávajú na povrch ako tie najväčšie snehové vločky….

Kedysi som Táňu Kelleovú-Vasilkovú čítala oveľa viac ako dnes. Niežeby už nepatrila k mojím obľúbeným spisovateľkám, ale asi ma teraz  baví trošku iný štýl. To však neznamená, že medzi jej príbehmi nemám svoje topky. Mám a Modrý dom určite je jedna z nich 🙂

Čítala som ho už druhý raz a opäť ma dostal. Jeho vianočný príbeh ma naladil viac ako sviatočne. Stačilo ho len otvoriť a skutočne som bola pri modrom domčeku zaviatom snehovými vločkami a cez maličké okienko som videla ako v rodinnom kozube horí oheň.

Jedna dokonalá spomienka a svet vidieť cez úplne inú snehovú vločku 🙂

Videla som lásku jednej veľkej rodiny, smiech detí, hundranie ich rodičov a starú pani, ktorá na všetko dohliada svojím láskavým okom.

Možno to bol ozaj ťažký deň, deň, kedy depresia dosiahla svoj najvyšší bod. No stačí jediná dokonalá spomienka na krásne dni prežité v kruhu svojich najbližších a všetko zrazu vidieť v úplne inej snehovej vločke…

 

V snehovej vločke lásky,

Vaša Juli 🙂

https://pixabay.com/sk/da%C5%BE%C4%8Fovej-kvapky-okno-d%C3%A1%C5%BE%C4%8F-sklo-2250739/

http://www.publicdomainpictures.net/view-image.php?image=129103&picture=&jazyk=CS

https://pixabay.com/sk/dom-chalupa-zimn%C3%A9-red-cottage-2151102/

https://pixabay.com/sk/rodina-family-rodina-harm%C3%B3nia-%C4%BEudia-1976162/

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*