Ako nebyť večným rozhodcom medzi Tu a teraz a kedykoľvek?

Program od telky sa konečne zjaví.  Beriem ho do rúk a so zatajeným dychom čakám, čo sa v ňom objaví. Nájdem dnešný deň a schuti sa začítam, či sa v ňom vôbec čosi objaví? Mám po krk tej hroznej nudy a beriem len nejakú fakt, že dobrú lahôdku, čo ma v tento sivý deň poriadne nakopne 🙂

Dúfam, že v telke je niečo fakt dobré, o nudu nemám totiž záujem 🙂

Hm, nevyzerá to až tak zle, práve naopak! Na všedný deň je to celkom slušné a na nudu v momente zabúdam. Tak sa zdá, že dnes večer sa pri našom rodinnom kozube dlho neohreje a tak jej treba.

Ozaj si stačí len vybrať! Načo mám len chuť? Chcem romantiku, či si užijem exotiku? Chcem sa báť, alebo radšej poriadne zasmiať? Riešiť nejaký brutálny kriminálny prípad, či sa mi lepšie bude porážať zlo dobrom v rozprávkovej republike?

Staré známe klasiky mi kradnú srdce rok čo rok. Nepozerať ich, to jednoducho nejde. Starým známym klasikám sa košom proste nedáva, to je predsa jasné ako facka 🙂

No dobre, ale čo potom horúce filmové novinky, čo sa sypú ako tie lavíny v Tatrách? Aj oni lákajú na prvý pohľad a tá reklama je taká bomba, až si človek povie – Tak toto jednoducho musím vidieť. Ale kedy, keď konkurencia je silná a ja neviem poriadne ani čo skôr.

Vezmem knihu a basta!!! Ale čo ak je film fakt dobrý???

Veru pre starého milovníka príbehov sú to fakt dosť veľké dilemy. Niekedy je normálne až v pomykove, či by nebolo ozaj lepšie, keby v tej telke fakt nič nebolo a bolo by po probléme. Potom by len stačilo vziať do rúk dobrú knihu, utopiť horkosť z telky práve v nej a bol by svätý pokoj.

A ozaj, kniha. Ja mám ešte rozčítanú knihu. Dobre vedieť, či zle? Vraví sa, že kniha môže len a len potešiť, ale čo keď je v telke zrovna film number one a ja ho chcem vidieť stoj čo stoj? Jasné, jasné, knihu možno čítať hocikedy a film ide práve tu a práve teraz. Lenže tá kniha je fakt prefekná a napína až do špiku kostí…

A sme doma? Dilema ako lusk! Čo si vybrať? Film, čo beží Tu a teraz, či brutal knižný príbeh, čo napína do špiku kostí?

Tu a teraz

Knihy milujem, ale proti vete Tu a teraz niekedy nemajú šancu ani u mňa. Najmä, ak je v hre fakt jedinečná filmová lahôdka, ktorú milujem a ktorú si pozriem rada aj po miliónty raz. O novinkách a o dobre vyzerajúcich novinkách ani nehovorím. Keď ide niečo zaujímavé, sedím v kresle ako päť peňazí 🙂

Pokiaľ ide o knihy, Tu a teraz v nich rolu nehrá. Možno je to oproti telke dosť veľký hendikep, aspoň sa to tak javí, ale je to presne naopak. Knihe to len a len nahráva. Nič nám neujde, ak ju na chvíľku odložíme nabok a vychutnáme si skvelý film.

Film sa pozerá Tu a teraz, no kniha sa číta Kedykoľvek 🙂

Obetovať nudu za vzrušenie 

Tu a teraz funguje ako hodinky,  ibaže ja sa tak trochu nudím? Žiadny problém! Namiesto nudného filmu je tu zábavná a vzrušujúca kniha.

Jednou z najväčší výhod knihy je sloboda. Sloboda čítať kedykoľvek sa nám zachce. Ak vás film nudí, stačí si ju len otvoriť  a pár stránok si z nej vychutnať. Možno sa aj ňou dajú prekryť nudné pasáže inak vzrušujúceho filmu. A ako sa hovorí, takto je aj ovca celá aj vlk sýty 🙂

Podceňovať reklamy sa neoplatí

Robí to dosť veľa ľudí, no ja nie. Väčšina ich kritizuje a z duše nenávidí, ja však nie. Je to čudo čudné prečudesné, ale ja ich normálne vítam. Niežeby som im sadla na lep vždy, keď ich vidím, ale mám na ne rokmi osvedčený recept.

Len čo príde reklama, ktorá trvá aj dobrých desať minút, neváham. Schytím knihu, otvorím si ju a celú milú reklamku prečítam. Hoci toho veľa nestihnem, dve tri strany môžu padnúť aj za tých obligátnych desať minútiek. Len potom bacha, aby ste to nepretiahli až do nasledujúcej reklamnej pauzy 🙂

Zvyk za zvyk

Okej, priznám to 🙂 Boli časy, keď u nás bedna bežala celý deň nonstop. Ráno som vstala a bežala ju hneď a zaraz zapnúť. Bola mojím večným sprievodcom a nech som už robila čokoľvek, vždy som ju aspoň jedným očkom sledovala a to až do večera, kedy sa konečne vypla.

Vymenila som ju za knihu a vôbec to nebola fuška 🙂

Časy sa však menia a teraz si už na svoju niekdajšiu „najlepšiu“ kamošku ani len nespomeniem. Jej miesto v mojom živote nahradila kniha. S ňou vstávam, s ňou aj veľakrát líham. Dokonca kvôli nej som si nastavila aj budík o niečo skôr 🙂

Kniha náhradou za seriáli

Milovala som seriály. Hlavne telenovely boli celé dlhé roky moje veľké lásky. Boli mojou závislosťou, drogou, ktorej som sa nevedela a hlavne nechcela zbaviť. No prišla kniha a zrazu sa všetko zmenilo.

Prišla som na to, že kým sa skončí jedna nekonečná telenovela, ja môžem prečítať celú hŕbu kníh. Jednoducho som vymenila jeden jediný príbeh á la Tu a teraz za desiatky príbehov s nálepkou Kedykoľvek.

Ako teda nebyť večným rozhodcom medzi Tu a teraz a Kedykoľvek?

Kto má rád príbehy, čas si nájde aj na jedno aj na druhé 🙂

Vychutnajte si film Tu a teraz, knihu si môžete vychutnať v hocijaký iný čas.

Nechajte si ju na nudné pasáže, či reklamy otravné , ktoré s knihou v ruke môžu byť vcelku zábavné.

Dvadsať štyri hodín má deň, zladiť knihu i film v ňom nie je sen len.

Aj táto veľká dilema sa riešiť dá…

Ak človek príbehy rád má

Vaša Juli 🙂

https://et.wikipedia.org/wiki/Televiisor#/media/File:Ambilight-1.jpg

https://pixabay.com/sk/nehnute%C4%BEnosti-interi%C3%A9r-ob%C3%BDva%C4%8Dka-2004370/

https://pixabay.com/sk/nehnute%C4%BEnosti-interi%C3%A9r-ob%C3%BDva%C4%8Dka-2004370/

https://pixabay.com/sk/diev%C4%8Da-%C5%BEena-%C4%8D%C3%ADtanie-kniha-lady-32813/

https://pixabay.com/sk/z%C3%A1pad-slnka-cloud-medit%C3%A1cie-473603/

 

Odkaz Demi Lovato: Nemusíš byť star, aby si bola silnou 365 dní do roka

Motivácia – strašne silné slovo pre každého jedného nás. Bez nej to nie je ono. Keď ju človek nemá, všetko vôkol zrazu stráca zmysel a už niet dôvodu žiť. Bez motivácie človek môže len prežívať a celkom úprimne, môže byť prežívanie životom?

Len keď niečo tvoríme a milujeme, má to zmyslel 🙂

Ráno vstať, umyť sa, obliecť sa, rozlúčiť sa s najbližšími a ísť do práce, ísť do roboty. Robiť niečo zmysluplné, namáhať si mozog a vymýšľať nové veci. Veci, ktoré potešia. Veci, čo uľahčia ľudom život. Veci, čo na duši človeka pohladia 🙂

Po dlhom a zmysluplnom dni prísť domov, objať si rodinu, urobiť večeru a vychutnať si ďalší krásny večer v kruhu milovaných. Uspať deti a užiť si trocha každodennej romantiky. S polovičkou si pozrieť pekný film, začítať sa do knihy a prežiť zaujímavý príbeh jej odvážnych hrdinov.

Na sklonku dňa sa do perín schúliť, srdce si na pár hodín utíšiť a zaspávať opäť raz s pocitom, že sme žili, nielen prežívali. Že uplynulý deň sme využili na plno a do poslednej sekundy, ktorá nám bola dopriata. Ani jednu jedinú sme nepremárnili a len teraz si uvedomíme, že takto chceme žiť aj ten deň nasledujúci.

Na to, aby ste mali skvelý život, nepotrebujete kopu motivačnej literatúry

Skvelá motivácia do najbližšieho dňa. A to aj bez kopy kníh, čo sa pyšne hrdia označením motivačná literatúra.

Chcú pomôcť čitateľom ku šťastiu. Stále sľubujú, že na ich stránku objavíme kľúč k bohatstvu, cestu k osobnému či pracovnému úspechu a čitatelia po nich siahajú ako po teplých rožkoch 🙂

Priznám sa celkom úprimne, nepatrím ku nim! Nie som dychtivá čitateľka tohto druhu literatúry. A predsa ma jedna s touto značkou tak trochu zaujala, teda aspoň na chvíľu.

Nie nekúpila som si ju sama, ale dostala som ju do daru a keďže jedno staré príslovie hovorí, že darovanému koňovi sa na zuby pozerať nemá, pustila som sa lúskať jej stránky 🙂

A musím uznať, nebola to úplne tak strata času. Síce ich nečítam, prehliadnuť sa ich nedá vôbec. Ich stránky sú zväčša plné múdrych, užitočných rád a aj táto bola, o tom sa nehádam. No kniha Demi Lovato, áno tej Demi Lovato Buď silná 365 dní v roku (po ang. Stayling Strong, 2014, 412 strán) je predsa len v čomsi iná.

Ani táto pop-star nemala jednoduchý život, nemyslite si

Možno to bol zaujímavý príbeh známej americkej speváčky, čo ma tak dostal. Jej životná cesta nebola taká, akú by ste americkej speváckej pop-star predpovedali. Prechádzka ružovým sadom to nebola ani zďaleka a osud sa s Demi už od malého malička nemaznal.

Detstvo nemala príliš hviezdne. Smiali sa jej, ponižovali ju, šikanovali a ona to niesla len veľmi ťažko. Mala depresie a bolo to s ňou zlé, ale že fakt dosť zlé. Myslím, že v tom boli aj nejaké tie drogy, no diéty a poruchy stravovania tam boli určite.

Teraz to znie ako stručný obsah nejakého smutného románu, no ono to román nie je. Je to iba smutná spoveď mladej baby, ktorá napriek všetkému svoj boj vyhrala. Vyhrala boj so sebou samou a do svojej knihy prepašovala myšlienky, s ktorými sa jej to podarilo.

Zabudnite na rady o bohatstve, šťastí, či úspechu. Demi Loveto vám neporadí ako vyšla na vrchol, či ako sa stala uznávanou a slávnou popovou star, miláčikom Ameriky. Ak chcete len napodobniť jej príbeh a preraziť vo svete šoubiznisu, tak si túto knižku radšej ani nekupujte.

Nestačí byť silnou len zvonka, ale treba byť silnou hlavne vo vnútri

Jej hodnota je niekde úplne ale, že úplne inde. Netreba ju hľadať na povrchu, ale pod povrchom, a to dosť hlboko pod ním. Star z vás táto knižka rozhodne neurobí, zato však vám čosi prezradí o našom najhlbšom vnútri.

Buď silná 365 dní v roku  je 365 rád, rád zo života celkom obyčajnej dievčiny. Vôbec sa tu nehrá na slávnu popovú divu, či populárnu spevácku hviezdičku, ale svoj lesk a slávu využíva na to, aby prehovorila do všetkých tých zúfalých ženských duší, čo pomaly ale isto zabúdajú na to, aký je život krásny 🙂

Na každý deň v roku tu nájdete jednu radu s nejakým tým citátom, vysvetlením a radou do života, či s cieľom dňa, ktorý nesmie chýbať. Život vám to možno nezmení, ale stojí to aspoň za zamyslenie.

Asi ste pochopili. Motivačná literatúra nie je veľmi moja šálka kávy. Oveľa radšej mám epiku a príbehy literárnych hrdinov. Tie ma inšpirujú oveľa viac ako hocijaký slávny motivátor, ktorého múdre myšlienky možno nájdu odozvu v rozume, ale v srdci ju nájsť nemusia.

Každé srdce je iné a na každé treba ísť inak 🙂

Srdce, to si ide svojou vlastnou cestou. Každé je iné, každé je jedinečné. Jedno poslúchne, druhé si robí, čo sa mu zachce a nenapraví to ani tá najlepšia motivačná literatúra na svete. A v tomto mi je práve táto deva sympatická 🙂

Lovato nikoho nenúti, aby sa jej rád držal. Vie že to, čo platilo na ňu, nemusí platiť na všetky ženy sveta. Ponúka len svoj vlastný recept, ktorý práve z nej spravil silnejšiu bytosť.

Recept, ako byť silnou,

Vaša Juli 🙂

 

 

 

https://pxhere.com/sk/photo/1381672

http://www.publicdomainpictures.net/view-image.php?image=133249&picture=pop-star

https://pixabay.com/sk/sentiment-cit%C3%A1t-znamenie-plag%C3%A1t-998340/

https://pxhere.com/sk/photo/1359520

https://pixabay.com/sk/srdce-st%C3%BApanie-abstrakcie-2001744/

O husiacom pierku, ktoré sa nikomu nepodarilo zastaviť :-)

Niečo sa končí a niečo začína…

Priniesol jasný lúč do sveta temnoty

Aj on bol na konci i na začiatku. Stál na konci niečoho, aby mohol stáť na začiatku niečoho celkom iného. Bola to úplne iná doba ako dnes. I keď už nebola taká temná, svetla v nej nebolo ešte tak veľa, aby sme sa mohli priamo podívať do očí našej ešte celkom maličkej a nevinnej kultúry.

Prišiel, aby to zmenil.

Sviečka ozaj tlela ešte len veľmi slabo. Nedalo sa dívať pod nohy a on si musel každý kúsok zeme doslova vybojovať svojím čarovným husacím pierkom.  Presne tým pierkom, ktoré pobúrilo nie jedného, ale hneď dvoch vplyvných mužov vtedajšieho slovenského písomníctva 🙂

Ba ani jeho hrdina sa doma veľmi neohrial.

Musel sa narodiť mimo vlasti. Musel odísť na skusy do ďalekého orientálneho sveta, aby tam spoznal úklady i veľkú lásku. A až potom, keď sa šťastlivo vrátil k svojmu milujúceho otcovi, vybral sa do vlasti svojho pôvodcu, aby na vlastné oči videl, ako sa pod tými Tatrami vôbec žije.

Muž, ktorého pierko umlčať nemohli 🙂

Tak komplikovane si to celé vymyslel sám Jozef Ignác Bajza.

Známy osvietenský prozaik a básnik, autor prvého slovenského románu, sa narodil 5. 3.1755 v Predmieri. Jeho osudy sa dajú sledovať až od roku 1777, kedy študuje katolícku teológiu vo viedenskom Pázmáni. Kratší čas si pobudol v Ostrihome, či v Zbehoch, odkiaľ v roku 1783 odchádza do Dolného Dubového, kde sa stáva farárom.

Vytvára tu aj podstatnú časť svojej tvorby.

Usiluje sa pozdvihnúť náboženskú a mravnú výchovu ľudí zo svojej farnosti. Nechýba ani zaujímavý spor s Fandlym a Bernolákom známy ako bernolákovske polemiky, v ktorých však utŕži porážku. Výsledok je rovnaký aj pri jeho konfliktoch s cirkevnou cenzúrou, kedy sa musí vzdať aj svojej literárnej činnosti, či iných svetských aktivít.

Nečudo, že tieto neúspechy zanechali po sebe hotovú spúšť.

Proti prúdu sa večne ísť nedá

Bajza za to zaplatil stratou svojej literárnej a myšlienkovej energie. Rebel skrotne a drží sa cirkevných konvencií. Posledný klinec do rakvy mu zatĺka sám Fandly, keď verejne osočuje už i jozefínske osvietenstvo, z ktorého jeho sok vzišiel. Paradoxom je, že práve táto pokora mu na sklonku života vynáša kanonictvo. Táto búrlivá životná púť sa končí 1.2.1836 v Bratislave.

Bola to veru veľmi rozporuplná osobnosť.

Povesť svojich osvietenských a racionalistických rukopisov začína Bajza budovať už svojím debutom, knihou veršovaných epigramov Rozličních veršuv knižka prvňa. Pokúsil sa ju vydať už v roku 1782, zasiahla však vyššia moc, a to doslova. Na zásah cirkvi kniha nevyšla.

Hlási sa prvý slovenský román a otvára sa ďalšia komnata 🙂

Udialo sa to v nasledujúcom roku. Jozef Ignác Bajza dokončil totiž prvú časť svojho vrcholného diela René mládenca príhody a skúsenosti (1784). Druhý diel postihol však rovnaký osud ako epigramy. Cenzúra tlač stopla.

V prvom slovenskom románe láska nesmela chýbať 🙂

René pozornosť pútal i svojim jazykom 🙂

Huncút Bajza sa v ňom pokúsil o vytvorenie celkom novej spisovnej literárnej slovenčiny. Ide o zmes západoslovenského nárečia a toho česko-moravského. Prečo niečo také vôbec vytvoril a prečo akurát tento jazyk je ten správny, to už píše v úvodnom Predhovore k románu.

Jeho sen však zostal ozaj iba snom.

Hrdina sa volá René, čo znamená znovuzrodený, aby tak bolo každému jasné, že sa po všetkých tých skúsenostiach zo svojich ciest cíti ako iný človek. Mladík túži spoznávať svet, čomu podriadi aj svoj život. Jeho príbeh je označovaný ako dobrodružno-cestopisný román, v ktorom sú rôzne epizódy z tejto poznávačky pospájané iba osobou mladého Reného 🙂

Nechýba tu ani poriadna lovestory s krásnou orientálnou princeznou.

Vyskytuje sa v prvej časti románu, v ktorej sa nájde aj kus dobrodružstva. Druhá časť však už taká zábavná nie je. Práve v nej René po tom, čo svoju milovanú necháva v dome svojho otca, putuje po Slovensku a hľadí na tunajšie pomery viac ako kritickým okom.

Román v roku 1970 prepísal Jožo Nižňanský.

A opäť v slovenskom príbehu knihy máme jeden paradox, paradox spod Tatier. Je ním Jozef Ignác Bajza sám. Nie je to však žiadna nevýrazná osôbka, ktorú by sme bez jej prvého slovenského románu ani len nepoznali 🙂

Ak to máš raz v osude, nik ti to už nevezme 🙂

Jeho krik bolo počuť zo široko- zďaleka 🙂

Bol to burič, burič prvý z mnohých. Tak veľmi radi by ho umlčali, proti jeho husaciemu peru nemali však ani len tú najmenšiu šancu. Museli byť preraziť tmu väčšmi ako on a napísať prvý slovenský román skôr ako on. No nestihli. Platila totiž stará známa pravda:

Ak si  na niečo predurčený ty sám…

nik ťa nezastaví,

Vaša Juli 🙂

 

https://pixabay.com/sk/l%C3%BA%C4%8De-svetla-l%C3%BA%C4%8D-les-stromy-212113/

https://pixabay.com/sk/v%C3%BDchodn%C3%A1-diev%C4%8Da-orient%C3%A1lna-princezn%C3%A1-1741495/

https://pixabay.com/sk/schody-siluety-%C4%BEudia-up-dole-70509/

https://pixabay.com/sk/obloha-cloud-gu%C4%BEa-%C4%8Din%C3%AD-2827229/

https://pxhere.com/sk/photo/797248

Mamy sťa ranné hmly

MAMA. Aké jednoduché prvé slovo. Jednoduché, no zároveň také nádherné. Akoby samo o sebe potvrdzovalo starú známu pravdu, že v jednoduchosti je tá najväčšia krása…

Nič je nič krajšie ako byť so svojou mamkou 🙂

Bolo to prvé slovo, čo väčšina z nás vyslovila a nevedomky tak spôsobila nemalú radosť. Práve bola pri nás. Mala nás na svojich starostlivých rukách a spievala tú svoju nežnú uspávanku, keď to z nás len tak vyletelo. Nádherne sa usmiala, len čo začula to svoje vytúžené MAMA 🙂

A vtedy sa to prihodilo. Šťastná ako ešte nikdy v živote si pritúlila svoje bábo, tváričku mu obsypala svojimi sladučkými bozkami a roztancovala sa s uzlíkom radosti po miestnosti. Neverila, že je to ešte možné a predsa sa to stalo. K svojmu dieťatku zahorela ešte väčšou láskou ako tomu bolo doposiaľ.

Ratolesť rástla ako z voda. Bola milovaná, chránená, pestovaná a vo svojom maličkom svete šťastná ani nijaká princezná. Mamičku s oteckom by nevymenila za nič na tom svete. Dávali je to najcennejšie bohatstvo, aké si len také malé dieťa môže priať. Dávali jej svoju lásku, tú najvrúcnejšou, tú najnežnejšiu, tú najkrajšiu lásku akú len v svojom srdci našli.

Ani šťastie nie je naveky a raz dva môže zmiznúť ako ranná hmla…

Čo sa však stane, ak sa na belasej oblohe nejeden škaredý mráčik objaví? Mama, ešte bližšia bytosť než otec, sa jedného dňa z ničoho nič vyparí ako ranná hmla. Zmizne a ju necháva samotnú na farme, ktorú obe tak milovali.

Zostáva jej už iba ocko. Ocko, ktorý trpí tak veľmi, že v starom domove, ktorý bol ich milovaným kráľovstvom, nevydrží už ani o deň dlhšie. Ratolesť sa teda musí odsťahovať, či sa jej už chce alebo nechce 🙂

Tak presne toto zažíva aj trinásťročná Sal, hrdinka románu Chuť malinového bozku od Sharon Greechovej (po ang. Walk Two Moons, 1994, u nás 2002, 189  strán).

Jej milovaná mamina, ktorá rozdávala tie najlepšie černicové bozky na celom celučičkom svete sa skutočne jedného dňa vyparí ako ranná hmla. Z výletu, na ktorom chcela popremýšľať sama o sebe, sa už viac nevráti a zronený otec sa rozhodne z rodného Bybanksu presťahovať do Ohia.

Tie najlepšie černicové bozky môže dávať iba mamka 🙂

Ťahá ho tam nová láska k sestričke Magaret, z ktorej má pubertiačka Sal des a hrôzu. Navyše keď spoznáva jej susedku a svoju rovesníčku Phoebe, ktorá verí konšpiračným teóriám azda najviac ako sa len dá a vytvára hrôzostrašné scenáre jedna radosť, strach o Salinho ocka sa len a len prehlbuje.

Z milej Magaret sa v dievčenských predstavách stáva brutálna vrahyňa, čo spolu s ich angličtinárom zavraždila svojho manžela, ktorého potom zakopali vo sestričkinej záhrade.

Dievčence ju chcú stoj čo stoj odhaliť, no záhadné odkazy, či mladý špehúň, ktorý im je v pätach, hrôzu v mladých srdciach len a len zväčšujú.

Bujná dievčenská fantázia pracuje na plné obrátky a podozrivý je každý, čo Phoebe nevonia. Zdá sa, že prípad už záhadnejší ani nemôže byť, keď v tom záhadne zmizne aj Phoebena mama, ktorá po sebe nezanechá ani len jedinú stopu.

Kam len mohla zmiznúť? Kto ju len mohol uniesť? Phoebe totiž neverí, že by ich mohla opustiť len tak, bez varovania. Prečo otec nejde na políciu, keď ona toľko nalieha? A hlavne, prečo jediný odkaz od jej milovanej mamy prináša akurát tá tajuplná Magaret???

Starká chce vidieť slávny gejzír, starký Indiána s fajkou 🙂

Toto všetko rozpráva Sal svojim pojašeným starkým, ktorí ju berú na šialenú cestu za jej stratenou indiánskou mamou. Cesta je dlhá. Vedie naprieč celou krajinou. Starkovci si ju užívajú a stoja pri každej pamätihodnosti, z čoho je Sal tak trochu nervózna.

Má len týždeň na to, aby našla svoju maminu a s černicovým bozkom na perách oslávila jej narodeniny, no tak trochu atypickí starkí jej v tom vôbec ale vôbec nepomáhajú…

Jedno indiánske príslovie hovorí: Neposudzuj človeka, kým si dva mesiace nechodil v jeho mokasínach 🙂

Greechová si práve túto múdru vetu vybrala za motto svojho románu a vôbec nie nadarmo. Nedá sa súdiť, ak nepoznáme okolnosti toho, čo súdime. Nedá sa chápať, kým nevieme nič o tom, čo máme chápať. A nedá sa odsudzovať, pokiaľ sme aspoň chvíľu nežili v koži človeka, ktorého odsúdiť máme.

Sal s Phoebe za toto poučenie zaplatili príliš draho. Ich bujná dievčenská fantázia obe priviedla takmer do šialenstva a v ich hlavách narobila ešte väčší zmätok než puberta samotná.

Viera v katastrofy, horory, tragédie a strach zo všetkého, čo nám nie je po vôli, je ako ten oheň. Ukazuje sa ako dobrý sluha, no mizerný pán. Kým na jednej strane nemôžeme vidieť vo všetkom len to zlé, na strane druhej nemôžeme čakať, že nás život bude prechádzkou ružovým sadom neustále.

Obuj si jeho mokasíny a až potom ho súď…

Pokiaľ sa nevžijeme do koži toho druhého, asi to tak ľahko nepôjde. Jedného dňa vstaneme a šťastie, v ktoré sme tak verili, nám naozaj zmizne ako ranná hmla.

A presne o tom je aj román Chuť malinového bozku. Román o jednom veľmi múdrom indiánskom prísloví…

Pamätajme naň v novom roku

Vaša Juli 🙂

 

https://pixabay.com/sk/mama-mami%C4%8Dka-matka-tehotenstvo-2360635/

https://pixabay.com/sk/%C4%8Dernice-ovocie-bush-pr%C3%ADroda-2683731/

https://pixabay.com/sk/arapaho-mokas%C3%ADny-top%C3%A1nky-ba%C5%A5a-883808/

https://pixabay.com/sk/island-sopky-gejz%C3%ADr-sope%C4%8Dn%C3%BD-pary-1762870/

https://pixabay.com/sk/%C4%8Doskoro-hmla-rann%C3%A1-hmla-1726502/