Dievčenské sukienky či ženské hĺbky duše?

Prečo sa meníme? Prečo dospievame a vďaka čomu? Ako je možné, že jedného dňa sme iba malé dievčatká, čo vidia len sami seba a na druhý deň sme už úplne iné? Vyzretejšie? Dospelejšie? Akési schopnejšie obetovať sa aj za druhých?

Príde rodina a ty sa raz a navždy zmeníš 🙂

Stretneš muža svojho života, zaľúbiš sa a automaticky ho zahrnieš do myšlienok o svojej budúcnosti. Už nie si TY, už ste VY a ani len netušíš ako sa to vôbec stalo. Jednoducho sa to stalo a ty si iná. 

Otehotnieš, budete traja a ty sa čochvíľa staneš matkou. To, čo bolo najdôležitejšie ešte včera, je dnes úplne pochabé a nepodstatné. Party, na ktoré si len včera tancovala jedna radosť, ti teraz príde len ako hlúpa a pochabá strata času. A už vôbec si nevieš predstaviť, že by si na tú divokú zábavu pustila vlastnú dcéru 🙂

Zmenila si sa, dospela si a tvoje zmýšľanie sa otočilo o stoosemdesiat stupňov. Vidí sa ti, že je z teba úplne iná bytosť, ktorá už nie je stredobodom vesmíru a ktorá sa už na celý jeho zvyšok nehnevá ako tomu bolo len včera.

Život sa zmenil. Muž, dieťa a láska ku nim ti ho obrátili hore naruby a ty si rázom dospela. Úplne prirodzene, bez najmenšieho nátlaku, ba i bez toho, aby si si to stihla uvedomiť. Presne tak ako si sa stala manželkou a matkou, stala si sa dospelou ženou, ženou, čo samu seba odsunula na vedľajšiu koľaj…

Je kopec možností, ako z nich vyrásť, treba len čakať, ktorú ti život prihrá 🙂

Tvoj príbeh je však len jeden z mnohých. Každá jedna z nás musí jedného dňa dospieť a každá jedna musí nejako dospieť. Je milión spôsobov, milión verzií ako vyrásť z dievčenských sukienok a ty len čakáš, ktorú z nich ti prihrá život, aby ťa z tej dospelosti preskúšal 🙂

Presne tak ako aj dve baby, dve literárne hrdinky, ktorým osud prihral poriadne životné skúšky. Mali krásny život bez starostí a z malérov, ktorých nikdy nie je dosť, si nerobili vôbec nič. Život im však uštedril poriadne kopance, aby im raz a navždy z očí strhol ružové okuliare.

Uhádla si hádanku svätého Mikuláša? Nepochybnej si v nej spoznala starú známu Annu zo zeleného domu od Lucy Maud Montgomeyrovej a hoci možno ti neunikla ani jedna z jej ôsmich častí, skús si len spomenúť na tú úplne poslednú 🙂

Viem, Annina dcéra Rilla (po ang. Rilla of Ingleside, 2016, 289 strán) nie je na svete až taká populárna ako príbehy jej zbožňovanej matky a milujúceho otca, ale ver či nie, rozhodne stojí za to.

Rilla je najmladšie dieťa Anny a Gilberta a je to celkom presne tak, akoby sa vrátila mladá Anna. Dcéra je riadne roztržitá, márnotratná, pochabá, rojčivá. Vidí len samú seba a to čo, sa jej netýka, ju vonkoncom nezaujíma. Dôležité je iba to, že môže ísť na bál a tancovať s Kenom, svojou tajnou láskou.

Zábava je akurát v plnom prúde, keď na Ostrov princa Eduarda priletí tá hrozná správa

Všetko je také krásne a všetko by mohlo byť také krásne aj naďalej, keby sa akurát nepísal rok 1914. Zábava je v plnom prúde, keď na Ostrov princa Eduarda dôjde správa, že na starom  kontinente práve vypukla veľká vojna.

Pre všetkých nastanú trpké časy a mladá deva, ktorá dovtedy poznala len radosť a smiech, sa pomaly ale isto mení.

Spolu s matkou trpí, keď jej bratia odchádzajú jeden za druhým na front. Vidí ako jej otec zo dňa na deň starne. Čuje neblahé správy z vojnových oblastí, ktoré ju vrhajú do čoraz väčšieho zúfalstvá. Učí sa mať rada svoje vojnové dieťatko, čo si jedného dňa priniesla na Ingleside v polievkovej miske.

Nezloží sa, ani keď za oceán odchádza aj jej milovaný Ken a ona sa stáva jeho snúbenicou. Práve naopak. Ešte viac drie od rána do večera, len aby sa kanadskí chlapi a chlapci bojujúci na európskych frontoch cítili podľa možností čo najpohodlnejšie…

Celé roky či krátky okamih, zrazu je z rebelky žena ako lusk

Trvá to síce až štyri roky, no niekedy na zmenu stačí oveľa menej. Bol to len jeden jediný príbeh, ktorý v tom má prsty. O časoch, ktoré Rilla žila, ona len čítala, či počúvala a predsa ho bola schopná odhaliť.

Reč je o mladej hrdinke románu Jean E. Pendziwolovej Dcéry strážcu majáka (po ang. The Lightkeeper´s Daughters, 2017, 315 strán). Opäť sme v Kanade, tentoraz však v súčasnosti a do minulosti si len odskakujeme, aby sme zažili jednu brutálnu story na ostrove Porphyry 🙂

Morgan je sirota vyrastajúca v náhradnej rodine. Všetko má v paží a najlepšie si rozumie so svojím frajerom, ktorý sa pohybuje na hrane zákona. Užíva si život plnými dúškami a pláva si ním ako totálna rebelka. Mráz na psa príde, len čo sprejuje na plot domova dôchodcov svoje obľúbené vážky.

Chytia ju a má po chlebe. Milovanú kresbu svojho starého otca musí z plota jednoducho odstrániť a to i napriek jej umeleckej dokonalosti. Príliš nadšená tým nie je a svoj trest pokladá iba za hlúpu stratu času, ktorá ju aj tak nezmení.

Boli ako tie dve vážky a jej život totálne prevrátili naruby 🙂

A vtedy ich spoznáva. Málovravnú Emilly, o ktorú sa treba neustále starať a nevidomú Elizabeth, s ktorou ju spája nielen láska k umeniu, ale aj denníky, ktoré náhle všetko zmenia. Číta jej ich, aby odhalila najväčšie tajomstvo životov dcér strážcu majáka…

Maják. Kanada a jej dva ostrovy. Trpké časy a osudy dvoch mladých dievčat, ktoré majú jednu a tú istú úlohu. Dospieť a byť užitočné pre svoje okolie. Na obe čakajú najväčšie skúšky života. Tie skúšky života, počas ktorých navždy dávajú zbohom dievčenským sukienkam, aby sa mohli ponoriť do hĺbok ženskej duše.

Rok sa s rokom stretá a s oslavami príchodu Nového roka ruka v ruke prichádza čas bilancovania. Sme dospelejšie? Múdrejšie? Vo svojich životoch istejšie?

Možno aj tu je inšpirácia. Statočná a nebojácna Annina dcéra a Morgan, sirota, čo hľadá svoje miesto pod slnkom. Málo známa famózna klasika a bombastická novinka s povahou sopky, čo svojou lavínou strhne každé jedno srdce vášnivého knihomoľa 🙂

Nech Vám jasné svetlo majáka svieti aj v roku 2018 🙂

A presne to ti prajem do roku 2018. Inšpiráciu objavenú nielen  v  starých klasických príbehoch, ale i v nových, lahodných novinkách.

Staré či nové, nech nás famózne knihy vždy inšpirujú byť zo dňa na deň lepšie 🙂

Krásny Nový rok

Tvoja Juli

https://pixabay.com/sk/pobre%C5%BEie-bet%C3%B3n-maj%C3%A1k-oce%C3%A1n-skaly-1838593/

https://pixabay.com/sk/v%C3%A1%C5%BEky-hmyz-rybn%C3%ADk-jazero-srdce-195806/

https://pixabay.com/sk/rodina-zdravie-srdce-%C4%BEudia-skupina-2073602/

https://pixabay.com/sk/diev%C4%8Da-sukne-ve%C5%A1iak-%C4%8Dierne-vlasy-1045930/

https://pxhere.com/cs/photo/922457

https://en.wikipedia.org/wiki/Panmure_Island_(Prince_Edward_Island)#/media/File:Sunset_Panmure_Island.JPG

Vianočný most dnešných a voľakedajších deciek

Vianoce sú už skutočne predo dvermi a na nás čakajú naozaj už len posledné prípravy, aby sme ich urobili dokonalými. Bude to naozaj rušný, ale i tiež magický víkend, na konci ktorého rodiny zasadnú za spoločný stôl, zazvoní zvonec a príde ten, na ktorého všetci tak túžobne čakáme.

Sú tu už celé veky a predsa ich miluje úplne  každý 🙂

Vianoce sú veľmi starý zvyk. Zdá sa, že sa slávia už večné veky. Ich veľkolepá myšlienka sa traduje z pokolenia na pokolenie, z generácie na generáciu. A hoci sa ich podoba z času na čas jemne obmieňa, ten povestný vianočný duch je stále ten istý.

Vianoce miluje doslova každý. Milujú ich malí i veľkí, starí aj mladí. A práve my, mladí na okamih zabúdame, že sme zjedli všetku múdrosť sveta a aspoň v jeden deň v roku sa necháme viesť múdrosťou tých starších.

Nepriečime sa a bez slova sa prizeráme tak dôverne známym tradíciám, ktoré v našich rodinách pretrvali celé roky. My, čo inokedy by sme najradšej zmenili celý svet, v ten deň nechceme zmeniť absolútne nič. Túžime len po tom jednom, jedinom 🙂

Aby to zostalo tak aj naďalej. Všetko, bez výnimky. Aby sa nezmenil ani ten najmenší detail a my by sme mohli vždy zdobiť vianočný stromček, vypekať kapra, robiť šalát, spievať vianočné koledy v kruhu svojich najbližších. A zo všetkého najviac si prajeme, aby to tak zostalo aj pre naše deti, vnúčatá a ich ratolesti 🙂

Nezmenili by sme na nich ani jedinú guľu a predsa ich kúzlo sa cez rok stráca

Prečo to dokážeme len na Vianoce? Prečo zabúdame na náš mladícky odpor voči všetkému starému len v jeden deň roku a jeho zvyšok sa zavše priečime radám našich rodičov, či starých rodičov?

Fakt sa nám zdajú až také zastarané, že si ich môžeme vypočuť len v období okolo vianočných dní?

O čo všetko prichádzame, keď nepočúvame tých starších a zostávame hluchí voči ich príbehom, som pochopila až keď som prečítala túto knihu. Nie je zo slovenského kraja, viem. Avšak Chyže pod horami a iné poviedky od Boženy Němcovej (1962, 501 strán), Vám príhody aj zo slovenského vidieka spred storočia nepochybne priblíži 🙂

Viete napríklad čo je to domáca choroba? Alebo aké osudné mohli byť také celkom obyčajné priadky? Či ako bolo mladým devám ťažko, keď ich nútili  ísť za bohatých, no úplne nemožných chlapov? Ako sa žilo na zámku a ako v podzámku a čo všetko si museli nevinné deti v cudzom svete vytrpieť?

Viete či neviete?

Tak pekne po poriadku! Staré tradície v období fašiangov považujete za zastarané a tak trošku divné? Omyl, vážení! Aj také priadky majú svoje čaro, ba dokonca romantické čaro. Mládež v nich kedysi mala skvelú zámienku, aby sa popárila a odokryla svoje najtajnejšie city. Niečo také by sa veru zišlo aj dnes 🙂

Ak v cudzine často s nostalgiou myslíte na svoj domov, zaručene ju máte

Domáca choroba je veľký smútok za domovom. Mávali ju aj statní chlapi, čo sa museli rozlúčiť s milovaným rodným krajom. Len kvôli nej sa takmer zničilo šťastie dvoch mladých ľudí. Ba ani dnes to nie je iné a domáca choroba vypukne zavše na Vianoce, keď každý z nás túži len po tých svojich.

Teraz sa muži majú. Celkom stačí, ak majú prachy a už majú babu, ktorú len chcú. Niektoré sú až také povrchné, že s ľahkým svedomím vymenia prachy za láskyplné srdce. Ale niekde sa ešte stále prelievajú horké slzy, pretože byť milovaný je predsa len byť milovaný a za peniaze si lásku nikto nikdy nekúpi. Potom Vám stačí mať len vernú kamošku, čo vám aj z tejto kaše pomôže.

Veľa deciek odchádza za robotou do ďalekého sveta. Nejedna mamina, nejeden otec si pre túto najsmutnejšiu bolesť sveta neraz poplače. Kedysi však to bolo úplne inak a sami rodičia svoje ratolesti do sveta posielali. Celkom sami si tam potom mali službu nájsť, nech ich už viac doma nik živiť nemusí.

Našťastie to neplatí v chyži pod horami, kam jeden túlavý mladík zablúdi počas jednej nočnej búrky a stratí tam nielen hlavu, ale i srdce pre devu, ktorá sa už od prvej chvíle stáva jeho vyvolenou 🙂

A presne v tom nie tak dávnom svete tradícií a zvykov opisuje jedna mladá žena dnes tak komplikovaný vzťah učiteľ a žiak. Verte či nie, dnes by si túto poviedku mal  povinne prečítať každý jeden študent pedagogiky a hneď by vedel ako na svojich budúcich zverencov.

Chyža pod horami a iné poviedky sú vianočným mostom do minulosti 🙂

Je mi to jasné, tá kniha má svoje roky a možno nie je ani taká zaujímavá ako iné dielka z tohto obdobia. No Božena Němcová má čosi v sebe aj po toľkých rokoch. Jej poviedky sú akousi paralelou k dnešným neľahkým časom.

Sú mostom, čo je Vianociam taký podobný. Mostom, čo spája minulosť, prítomnosť i budúcnosť a to nielen cez magický Vianoc čas…

Šťastné a veselé

Vaša Juli 🙂

https://pixabay.com/sk/zimn%C3%A9-zimn%C3%A1-krajina-diev%C4%8Da-%C5%BEena-1964361/

https://pxhere.com/sk/photo/627495

https://pixabay.com/sk/deti-myslia-%C5%BEe-%C4%8Dakanie-na-vianoce-2951787/

https://pxhere.com/cs/photo/755139

Samé lahodné chute na fajnovom jazyku :-)

Rytieri z krajiny galského kohúta sa po dlhom a vyčerpávajúcom dni, kedy objavovali pochúťky z literárnej kuchyne svojej vlasti, zobudili do krásneho a jasného dňa. Ešte si nestihli ani poriadne údy pretiahnuť, keď opäť začuli zvučný hlas starej dámy.

Rytieri z krajiny galského kohúta sa opäť raz pustili do boja s famóznymi chuťami 🙂

„Moji milí, hoci ste už prešli hodný kus cesty, okúsili ste z nej ešte len polovicu. Na tej druhej Vás čakajú ešte slávnejšie pochutiny od ešte významnejších kuchárov – našich veľkých krajanov. Kto chce moju slobodu naveky pre svoje mestečko získať, musí veru všetky ich výtvory ochutnať. Inak to ani nejde.“

A opäť luskla prstami a všetci do jedného sa znovu ocitli na svojich bicykloch a čuduj sa svete presne tam, kde si včera pochutnávali na skvelých kráľovských syroch od Moliéra 🙂

Vôkol nich ľudia ešte stále žili v magickom a pre francúzsku literárnu kuchyňu v tak filozofickom 17. storočí. Tu na nich nečakali iba ratatouille psychologického románu madame de la Fayette, ale aj skvelé filozofické vínko Descarta, či Pascala.

Božský nápoj im vyjasnil mysle až natoľko, že sa mohli s čistou hlavou prebikovať do storočia 18., kde už vládla osvietenská kuchyňa so slávnou receptúrou Voltaia, ale i tiež Rousseaua. V jej makrónkach bolo cítiť vieru v rozum, pokrok, neobmedzené možnosti človeka, či citlivosť a spoločenskú kritiku sentimentalizmu.

Tá bola IN hlavne počas Veľkej francúzskej revolúcie, kedy práve jej výborná chuť podnietila vznik francúzskych piesní, rečníctva či žurnalizmu 🙂

Ťažké makrónky filozofie nahradili ľahšie románové palacinky

Od všetkej tej ťažkej osvietenskej kuchyne prišlo však viacerým rytierom akosi nevoľno a tak nečudo, že ich stará dáma Tour zaviedla práve na ľahučké palacinky.

Tvorili ich romány a prozaické komédie, ktoré boli odrazom realistických tendencií osvietenstvá a majú ich na svedomí takí kuchári ako Lesage, Marivaux i Beaumarchais.

A teraz veľký pozor! Naši rytieri na bikoch mali ochutnať čosi, čo chutí úplne celému svetu. Ozajstné lahodné žabie stehienka z kuchyne francúzskeho romantizmu a ozajstnú lahodnú kačaciu pečeň z kuchyne francúzskeho realizmu. Lahôdkam Huga, či Balzaca sa jednoducho nie nehovorí 🙂

Všetko zlé je na niečo dobré a ani taká kríza hodnôt v slávnej kuchyni nie je žiadnou výnimkou Tá sa v krajine galského kohúta ozýva najmä v druhej polovici 19. storočia a otvára cestu skutočne originálnej receptúre. Jedinečné croasanty vďaka nej pečie pekáreň Prekliatych básnikov, čo sa pýši pekármi ako Rimbaud, či Verlain.

Sladkým zákuskom či rôznym ľúbostným cukrovinkám odzvonilo v naturalistickej kuchyni Zolu, v ktorej sa už riadne experimentuje. Tam už jednoznačne vládne túžba po objektívnosti a svojim slávnym slimačím dezertom Nanou spôsobí v kuchyni francúzskej literatúry hotový víchor.

Poézia francúzskych symbolistov sa chuťou vyrovná aj lahodným palacinkám 🙂

Na plotňach sa kuchtia prvé socialistické a humanistické omáčky (Rolland), len o kus ďalej vrie polievka tradicionalistického románu Barresa.

Originálnu chuť prináša do tejto zmesí aj jedinečná palacinka symbolistickej poézie, či dezerty avantgardy, dadaizmu, chutné vínka surealizmu, kubizmu 🙂

Toľko chutí, toľko všelijakých vôní, toľko oku lahodiacich pokrmov dokonale zamotali naším rytierom na bikoch hlavy. Celkom privítali, keď ich stará dáma Tour zaviedla do čokoládovne, v ktorej sa po tých všetkých fantastických trubelenciách snažili nájsť východisko z krízy dvadsiatich a tridsiatich rokov 20. storočia.

Konečne si mohli dokonale odpočinúť pri lahodných bonbónoch románu psychologickej introspekcie Prousta, vynikajúcej čokoládky katolíckeho románu Mauriaca a jedinečného čokoládového Mikuláša de Saint-Exupéryho 🙂

Čokoládový Mikuláš Malého princa je ten NAJLEPŠÍ 🙂

V skvelom bistre na rohu si naši rytieri mohli pochutiť na skvelej aspoň dvojhodinovej večere. Odbojová poézia rokov tridsiatich bola skvelým predkrmom pred šťavnatým mäskom aké podáva šéfkuchár Sarte s hlavným čašníkom Camusom podľa originálnej receptúry existencionalizmu.

Prišiel posledný chod a posledný dezert v podobe absurdného divadla Becketta, ktorý akurát takto odpovedal na problematiku odosobenia sveta v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

Naši rytieri na bikoch mali také plné bruchá, že už by ani omrvinku do úst nevopchali. Nech ich núkajú čím len chcú, už ani jeden nevládze bojovať o svoju vytúženú slobodu. Každý sa chcel akurát vzdať a pokoriť sa pred starou železnou dámou, keď sa z čista z jasna všetci do jedného ocitnú na jej samom vrchole 🙂

„Blahoželám Vám, rytieri, zdolali ste túto neľahkú cestu a pre svoje mestečká ste získali moju slobodu,“ riekla im. „Majte si ju teda, len nezabudnite, že môže ju mať iba ten, kto sa vyzná nielen v kuchyni svojej krajiny ale aj v jej kultúre, či dokonca v jej bohatom knižnom Príbehu.“

Sloboda – môže ju získať iba ten, kto pozná pravé hodnoty svojej vlasti 🙂

Tu zazvonil zvonec a ešte predtým než bol koniec našim šťastným rytierom z krajiny galského kohúta do nosa udreli akési podmanivé vône z ďalekej krajiny…

Uhádnete z ktorej???

Vaša Juli 🙂

 

 

https://en.wikipedia.org/wiki/Rooster#/media/File:Flag_of_Wallonia.svg

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Macarons,_French_made_mini_cakes.JPG

https://pixabay.com/sk/palacinky-dezert-ovocie-sladkosti-282240/

 

https://pixabay.com/sk/sloboda-silueta-%C5%BEena-gegenlicht-2053281/

https://get.pxhere.com/photo/red-holiday-chocolate-christmas-christmas-decoration-father-christmas-figure-santa-claus-nicholas-chocolate-santa-claus-1065745.jpg

Ako zakázať vstup do knižnej svätyne totálnemu chaosu?

Vstúpil do malej izby plnej kníh. Tie boli doslova všade. Boli na zemi, na okne, na stole. Zakrývali biele steny, zapĺňali staré drevené skrine. Ležali na posteli i na starom potrhanom diváne si svoje miesto našli.

Všade samé knihy a v izbe sa niet kam pohnúť? Nič to! Riešenie je také ľahké

Akoby tu ani neplatilo, že kniha sa žaluje v kúte. Vo všetkých štyroch sa kopili sťa štyri veže, čo miestnosť ochraňujú pred zlými duchmi. Vyrastajú do výšky sťaby veže  Babylonu. Už sú pomaly vyššie ako on, zanedbaný knihomoľ, čo má nos večne strčený v knihe 🙂

Len čo sa ho spýtal, prečo je tu taký neporiadok, pozrel naňho, jednoducho pokrčil plecami a bezstarostne akoby sa ho to ani netýkalo odvetil: „Nemám kam dávať knihy.“

Tak tento obrázok pozná až príliš dôverne zrejme každý jeden správny knihomoľ na svete. A to nielenže nás z času na čas prekvapí na stránkach nejakej knihy, kde nás nejaký totálny šialený kockáč pozve do svojej vedomosťami nabitej svätyne 🙂

Ale žiaľ, niekedy sa s tou šialenou a chaotickou story stretneme aj u nás doma, v našich knižných svätyniach. Chaos, totálny chaos si spokojne v nich vládne ako dajaký staroveký despotický tyran, čo sa nám smeje do ksichtu, len tak, úplne beztrestne.

Aby sa vám totálny chaos do očí nevysmial, dajte mu totálnu stopku

No počkajte, Vianoce sú tu čo nevidieť. Ježiško prinesie darčeky a vy dostanete celkom nové, novučičké knihy. Raz dva ich prečítajte a potom ich odložíte do môjho krásneho totálneho chaosu. Inú možnosť totiž ani nemáte, moji milí 🙂

Pravda pravdúca, pomyslíte si zúfalo, fakt už nemám kde dávať ďalšie knihy tak, aby z toho nebol ešte väčší chaos než je. A vtedy si prajete celkom iný obraz, ktorý tiež tak dobre poznáme z mnohých knižných príbehov.

Krásna, priestranná miestnosť s veľkým oknom kamsi do záhrady a inak samé knihy. Už nie sú porozhadzované kade tade po zemi, okne, stole, či aj po tom starom  diváne.

Sú pekné poukladané po drevených poličkách vysokých skríň, kde každý jeden lahodný knižný titul má svoje presné miesto. V strede je veľký okrúhly stôl, za ktorý sa zmestí celá rodina, ktorá rada večery trávieva pri dobrej knihe. A v samom rohu je staré ošúchané kreslo pre tých najstarších knihomoľov z rodiny 🙂

Predstava je to nádhera, či to je pravda, lenže realita je realita. V malom byte, kde sa každá miestnosť zíde ako soľ, taká románová knižnica fakt môže zostať iba snom. No žiadny strach!!! Totálny chaos vo vašich knižných svätyniach zvíťazí nemusí, a to ani vtedy, ak sa mu malý bytík rozhodol nadŕžať.

Len si to treba šikovne zorganizovať a tu ja pár rád ako na to:

Staré novým ustúpia

Ak vaše knihy posuniete ďalej, potom i vaša izba môže vyzerať takto 🙂

Ja to robím presne tak. Hoci to nik tak celkom nechápe, ak sa už raz za čas k upratovaniu knihovníčky dostanem, pobalím nejaké tie staré kúsky do kufra a darujem ich do knižnice. Tá naša sa vždy čerstvým titulom len poteší a mne sa uvoľní kopa nového miesta pre nové knihy 🙂

I keď je fakt dosť ťažké z našich kníh nejaké vybrať a zaniesť ich do knižnice, pričom srdce ma bolí pre každú jednu, robím to pre druhých. Hreje ma pri uslzenom srdci len čo si pomyslím na chvíle, ktoré pri nich prežijú druhých a verím, že im počaria tak, ako pred časom počarili aj mne 🙂

Poriadok miesto urobí

Viem, do upratovania sa väčšinou nechce nikomu, ale keď už, tak už. Tak ako všetko ostatné, ani knihy nestačí len vyhádzať, rýchlo utrieť prach a nahádzať ich späť do políc.

Kľúčom ku poriadku v knižnej svätyni je poukladať ich čo možno najúspornejšie. Je veľmi pravdepodobné, že knihy vám budú len a len pribúdať, tak na to myslite už keď ich ukladáte do políc a urobte im miesto.

Vyrobte si knihovníčku

Každá kniha si zaslúži svoje vlastné miesto 🙂

Nedá sa myslieť dopredu a vytvoriť priestor pre nové knihy v starej knihovníčke? Nič to! Vyrobte si ju sami. Pomôže starý dobrý internet, na ktorom isto iste nájdete hromadu rád ako na to 🙂

Ak ste tak trochu ľavý a obávate sa, či taká knihovníčka bude z vašich rúk ozaj tip top, žiaden strach. Vždy sa dá tá správna knihovníčka kúpiť, celkom stačí jej nájsť len to správne miesto, kde nikomu nebude zavadzať a vám sa odtiaľ budú knižky brať jedna radosť 🙂

Takú nemá nik 🙂

Knihy nemusia byť odložené len na dreve, či inom tradičnom a nudnom materiáli. Originalita sa cení aj tu! Bytový architekt nie som, ale tak trochu netradičné riešenie tejto knižnej dilemy by mohlo šetriť nielen peniaze, ale hlavne miesto 🙂

Opäť na internete je kopu nápadov ako na to. Tu sa fantázie medze ozaj nekladú. Môžete na to použiť všetko, čo vám len napadne, či to už bude látka, vlna, alebo čosi úplne od veci. Trebárs ani tie štyri knižné veže v kútoch miestnosti nemusia byť zlý nápad. Možno by ich bolo treba len niečím spevniť a je to.

Staré je IN

Aj prerobená má svoje čaro, hlavne ak na nej robia štyri ruky 🙂

Vždy sa nájde nejaká stará skriňa alebo kredenc, čo sa nepoužíva už roky. Máte niečo  také aj vy? Skvelé, tak sa pusťte do roboty a vyrobte si z toho vášho starobylého čuda krásnu a jedinečnú knihovníčku 🙂

Buďte kreatívny a pretvorte si ju na svoj obraz. Je to práca pre dvoch a teda zavolajte si svoju drahú polovičku na pomoc, nech sa činí aj ona a urobí čosi pre vás na  Vianoce. Jej názoru skúste dať tiež zelenú, možno pravé to urobí vašu novú knižnú svätyňu dokonalou.

Ako ich nemiešať

Hoci každý dobre vie, čo už čítal a čo ešte nie, je pekné mať poriadok aj v tomto. Ak nemáte dve poličky, z ktorých by ste na jednej mali knihy prečítané, na druhej knihy ešte neprečítané a len by ste  ich prekladali, skúste to ako aj ja.

Práve prečítanú knihu dávam vždy na koniec radu, iné delenie moja knižná svätyňa nepozná…

Ako teda zakázať vstup do knižnej svätyne totálnemu chaosu?

Aj takáto knižná stena je skvelý nápad 🙂

Vymeňte staré za nové, druhých to len a len poteší. Knihy zasa poteší, ak ich poukladáte pekne do políc a urobíte miesto pre ďalšie. Doprajte si novú knižnú svätyňu a buďte kreatívny. Vo dvojici si ju prerobte zo starobylej skrinky, ktorá sa vždy kdesi nájde.

 

Spoločná robota ju spraví

neobyčajne krásnou

Vaša Juli 🙂

https://pixabay.com/sk/kni%C5%BEnica-knihy-tv-multimedi%C3%A1lne-849797/

https://pxhere.com/sk/photo/813657

https://pixabay.com/sk/kni%C5%BEnica-knihy-montessori-police-982689/

https://pxhere.com/cs/photo/487795

https://pixabay.com/sk/chaos-objednávka-teória-chaosu-485496/

https://pixabay.com/sk/knihy-kni%C5%BEnica-organiz%C3%A1cie-izba-1643106/

Úplne obyčajný princ na bielom koni a jeho tajomstvo

Určite to nevyzerá na otázku, ktorú by niektorí z nás chceli počuť akurát v týchto dňoch, ale ako by malo vyzerať vaše dokonalé rande? A vôbec máte svoju vysnívanú polovičku? Možno práve teraz sedí pri vás v kresle a pozerá sa na telku a možno to s vami dopadlo úplne, ale že úplne inak 🙂

Nech sú aj vaše Vianoce romanticky čarovné 🙂

Nespomínam to len tak pre nič za nič. Hovorí sa, že je tu čas, kedy sa aj zázraky dejú a romantické duše neprestavajú veriť, že sa práve v tento čas stane niečo nádherné. Rojčia o princovi na bielom koni, čo ich deň čo deň bude unášať do krajiny snov.

Prečo by aj nie??? Vianoce sú predo dvermi a vtedy sa môže udiať naozaj čokoľvek. Už celé stáročia veríme v magické čaro týchto sviatočných dní. Neprikladáme im zázračný význam iba v hospodárstve, či v domácnosti, ale aj v láske samotnej…

Každý ju máme vybájenú. Veľmi dobre vieme, ako by mala vyzerať práve tá naša a okom duše jasne vidíme tú našu naveky spriaznenú dušu, hoci ju ešte ani len nepoznáme.

Už teraz vieme, ako by mala naša budúca polovička vyzerať, ako by sa mala správať, čo by mala cítiť, ako by mala konať, či na koho sa podobať. Pevne veríme, že nikdy sa nebudeme môcť zamilovať do niekoho, kto naše kritéria spĺňať nebude. Ten bude automaticky z kola von 🙂

Lenže bacha!!! Takto vianočné kúzlo skutočnej lásky nefunguje. Takto nefunguje žiadne kúzlo nijakej lásky. Láska na princípe vyberiem si toho, koho ja chcem a iného či inú mi za nič na svete nedávajte, nepracuje.

Autorka svoju hrdinku vyšle do Anglicka, aby pochopila o čom to celé je…

Aj Emily z New Yorku sa v láske kruto mýlila. Od osudu si želala iba takého muža, čo by sa podobal na jej milovaného pána Darcyho, hrdinu jej obľúbeného románu od Jane Austenovej Pýcha a predsudok.

Iná autorka Alexandra Potterová, ktorá dýchla život práve jej, ju však v svojom románe Dokonalé rande (po ang. Me and Mr. Darcy, 2013, u nás 2013, 342 strán) z tohto strašného omylu raz dva vyvedie.

Po viacerých vzťahových pohromách svoju hrdinku vysiela až do samotného Anglicka, aby tam kráčala po stopách svojej milovanej spisovateľky. Emilly sa totiž rozhodne  zúčastniť zájazdu po anglickom vidieku, na ktorom kedysi slávna Jane Austenová nielen žila, ale aj tvorila 🙂

Ba ani mexický lov na mužov, na ktorú ju volala kamoška, by pre ňu iste nebol takým šokom ako autobus plný starších dám, ktoré majú len jedného jediného hrdinu. Ako inak je ním zrovna charizmatický a vždy šarmantný pán Darcy, ktorého osudy všetky dobre poznajú len zo svetoznámeho románu.

Emilly je z nich rozhodne najmladšia, no s úsmevom si v Londýne sadá do autobusu a s oveľa staršími dámami sa vydáva za svojím milovaným papierovým hrdinom. Veď ak sa už jedná o jedinú možnú lásku jej života, čo tam  po niečom takom nepodstatnom ako je vek?

V autobuse sa musí len a len rozčuľovať 🙂

Započúva sa do slov enegrickej sprievodkyne, ktorá jej niekoho strašne, ale strašne pripomína. Spolu s pani na vedľajšom sedadle prežíva jej milú malú romancu, keď jej roztomile dvorí ich šofér a každú chvíľu sa len a len rozčuľuje 🙂

Kto preboha na tento nádherný výlet, ktorý ju má priviesť na miesta blízke jej  srdcu, pustil toho človeka? Je arogantný, bezohľadný, schopný zničiť krátke šťastie jej novej priateľky a je to chlap, poriadne odporný chlap.

Presný opak romantického a šľachetného pána Darcyho, o ktorom akurát tento cynický novinár píše článok. Len preto sa mu ušlo miesto v autobuse, kde našej Emilly riadne lezie na nervy už od prvej chvíle.

Sú ako oheň a voda. Zdá sa, že cynický novinár Spike v živote nemôže byť životnou láskou takej romantickej duše akou je Emilly. Jej vyvoleným by mal byť rozhodne niekto ako slávny literárny hrdina, ktorý je snom minimálne každej druhej ženy. Len s ním si vie predstaviť svoje dokonalé rande 🙂

Ibaže jedno super dokonalé rande je jedna vec a celý život po boku drahej a milovanej bytosti vec druhá. Načo Emilly prichádza len krok za krokom, to už Alexandra Potterová veľmi dobre vie.

Jej odkaz však neznie, že niečo ako princ na bielom koni či princezná so zlatou hviezdou na čele neexistuje. Existuje, no možno to nie je práve ten, o kom toľkokrát snívame, a to nielen vo vianočnom čase.

Princ na bielom koni je ten, kto babu miluje bez výhrad 🙂

Princ na bielom koni, či princezná so zlatou hviezdou na čele je predsa iba celkom obyčajný človek, čo stojí po našom boku v dobrom i v zlom a miluje nás presne takých, akí sme. A presne toto je to pravé…

….vianočné kúzlo lásky

Vaša Juli 🙂

 

https://pixabay.com/sk/k%C3%B4%C5%88-zviera-konsk%C3%BD-biely-k%C3%B4%C5%88-2495578/

https://pixabay.com/sk/vianoce-sneh-tapety-zimn%C3%A9-viano%C4%8Dn%C3%A9-2894445/

https://de.wikipedia.org/wiki/Lyme_Park#/media/File:The_Cage,_Lyme_Park,_Cheshire,_September_2013.jpg

https://pixabay.com/sk/lond%C3%BDn-brit%C3%A1nia-autobus-%C4%8Derven%C3%A1-2084138/

Spirituálna masť proti vianočnému zhonu

To meno sa v týchto dňoch jednoducho hodí.

S jeho menom si môžeme aj advent dokonalé vychutnať

Akurát teraz v decembri je ten správny čas, aby sme si ho pripomenuli. Nie preto, že je advent a čas vianočný nám klope na dvere. Preto skutočne nie. Potrebujeme ho pre čosi úplne iné.

Pýta sa na tento blog a ja si neviem predstaviť, že by sa naň nedostal 🙂

Kašľal na vianočný zhon, hoci žil len pred pár desiatkami rokov. Vianoce sa už vtedy začínali brať komerčne a samotný advent sa už vtedy začínal meniť na preteky po obchodoch, či súťaž, kto si pre svojich najbližších uchmatne tie najlepšie darčeky. On to však neriešil vôbec 🙂

Zostal verný sám sebe a pravému čaru Vianoc.

Ako najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej spirituálnej lyriky 20. storočia azda ani nemal veľký záujem to zmeniť. Viem si predstaviť, že duchovno u neho zostalo vždy na prvom mieste a komercializácia moderného adventu v jeho srdci nemala žiadnu šancu.

Presne tak nejako musel prežívať najkrajší čas roku Janko Silan.

Hory Javoriny miloval a v nich miloval Boha

Narodil sa ako Ján Ďurka 24.11.1914 v malej obci Sila. Tento budúci básnik, prozaik a prekladateľ vstup do života nemal práve najľahší. Ako mnohí aj on sa narodil do chudobnej rodiny. Gymnáziu vyštudoval v Nitre, kde popri štúdiu za ubytovanie a stravu posluhoval v piaristickom kláštore.

Spišská kapitula sa mu nestala len jeho alma mater.

Stala sa dôležitým medzníkom v jeho živote. Práve na Špiši spoznal intelektuálne prostredie, v ktorom nechýbali ani jeho budúci kolegovia Oliva, či Šprinc. Práve s nimi založil aj skupinu, ktorú nazvali „piráti krásy“.

Po štúdium sa stal kaplánom.

Ždiar s filiálkou Javorina, či Liptovský Hrádok sa mu stali na istý čas domovom.  Rozhodol sa pre prácu v časopise a vydával periodikum Verbum (slovo). Stal sa správcom farnosti vo Važci, kde aj 16.5.1984 zomiera.

Už v svojej prvotine Kuvici z roku 1936 ukázal, čo sa v ňom skrýva.

Už tu bolo možno vidieť kultivovaného mladého básnika, lyrika, čo nadväzuje na modernu. Samotný život mu však prináša aj bolesť či smútok, pocity, ktoré nechýbajú ani v jeho chlapčenských veršov. Práve ich tón ovplyvnil básnikov slabý zrak, či skorá matkina smrť.

V jeho básňach išlo vždy o lásku k Bohu a k duchovnu

Rebrík do neba (1939) je vyznaním šíriteľa slova božieho.

Silan si v nej básnicky pripomína jednotlivé fázy Ježišovej životnej púte. Vidieť v nej výrazný posun k duchovnej lyrike. Neobchádza tu ani barokové črty, ktorými svoju spiritualitu ešte viac umocňuje. Významná je tu elegická skladba Slávme to spoločne, v ktorej si spomína na matkinu smrť.

Zaujímavá je aj zbierka Kým nebudeme doma (1943).

Domovom sa myslí domov nebeský. Našli by ste tu zmes ozajstnej duchovnej poézie a klerického veršovania, ale i tiež náznak odvrátenej, dramatickej stránky kňazského života.

Dve ďalšie zbierky prezrádzajú dokonalú umelcovu zrelosť.

V zbierkach Piesne z Javoriny (1943) a Piesne zo Ždiaru (1947) to inak ani byť nemôže. Ich básne spája jedinečná tatranská príroda, ktorá sa tu vníma ako chválospev na Boha či ako ideál ľudského bytia.  Venuje sa tu i neľahkej situácii kňaza v ťažkých vojnových časoch.

Piesne zo Ždiaru majú svoje pokračovanie.

Aj v tomto kostolíku v Javorine prežíval vianočné sviatky hlboko duchovne

Je ním zbierka z roku 1948 s názvom Úbohá duša na zemi. Inak duša človeka je v samom epicentre Silanovej tvorby, no tu dostáva táto téma ešte dôraznejší teologický ráz.

Samozrejme to nie je všetko.

Zbierky ako Oslnenie, či Ja som voda prezradia o svojom autorovi Jankovi Silanovi a o jeho duševnom chápaní sveta tiež viac než dosť. Nielen kresťansky zmýšľajúcemu človeku odokryjú najhlbšiu poéziu jeho duše.

Jeho lyrika je tu pred každého.

Silana som nikdy nečítala a hoci ma na výške jeho tvorba zaujala, nevyhľadala som ju a nezačítala som sa do jeho duchovných veršov. Ale ak by sa ma niekto opýtal na masť proti vianočnému zhonu, bez váhania by som vyriekla práve jeho meno.

Nie sú o zhone, sú o Bohu v nás…

Prečo???

Vianoce ba ani advent o zhone nie sú. Nikdy o ňom neboli a nikdy o ňom ani nebudú. Sú o Bohu a o našom vzťahu ku Nemu. Sú o láske ku blížnych a o samom  duchovnom svete v nás…

Básne Janka Silana, či jeho priateľov z katolíckej moderny nám to vždy veľmi radi pripomenú.

Nechajme sa nimi unášať

Vaša Juli 🙂

 

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Slovakia_Tatranska_Javorina_19.JPG

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Tatry_Javorina_Slovakia_kostol.jpg

https://pixabay.com/sk/viano%C4%8Dn%C3%A9-trhy-dr%C3%A1%C5%BE%C4%8Fany-nemecko-612705/

https://pixabay.com/sk/adventn%C3%BD-veniec-pern%C3%ADk-ornament-314786/

https://pixabay.com/sk/kr%C3%AD%C5%BE-je%C5%BEi%C5%A1-veri%C5%A5-n%C3%A1bo%C5%BEenstvo-785867/

Malá hádanka na svätého Mikuláša :-)

Koľkokrát sa už stalo, že ste niečo tak dobre poznali a predsa ste to chceli zažiť znova a znova? Koľkokrát ste v starom dobre známom príbehu objavili niečo nové? Niečo, čo ste si predtým nikdy nevšimli a predsa to tam bolo?

Pretože aj o tom celý ten dobre známy príbeh je…

Nebojte sa byť opäť dievčaťom s hlavou v oblakoch a ten príbeh milovať…

Čítali ste ho desaťkrát, stokrát, ba aj tisíckrát ste ho v telke videli. Možno niektoré pasáže viete od slova do slova a predsa v ňom vždy nájdete čosi, čo vás v dnešnom neľahkom svete posilní. Čosi, čo vám aj po toľkých rokoch, ktoré ubehli, dušu poteší 🙂

Nemusíte byť malým dievčatkom, či malým chlapcom, aby ste tomu príbehu verili. A hanbiť sa za to, že ho milujete aj keď už dávno nemáte osemnásť, fakt nemá cenu. Ten príbeh akoby ani vek nepoznal. Najlepšie to ukazuje aj naše prvé tak trochu netradičné stretnutie…

Chodila som už do školy, keď tú rozprávku vysielali aj u nás. Bola to jedna prekrásna animovaná rozprávka, ktorá mi okamžite počarovala. Týždeň čo týždeň som ju hltala nielen očami ale aj srdcom. V grafike sa veľmi nevyznám ani teraz, no tie obrázky krásnej krajinky a vždy šantiacich detí boli úplne top. Jeden krajší ako druhý.

Ak sa nemýlim, dávali to raz do týždňa a my sme sa strašne na tú polhodinku tešili. Grafika však za to tak celkom nemohla. Bola krásna, ale na príbeh, čo nám vyrastal priamo pred očami, nemala ani zďaleka. Nebol tak celkom pre tých najmenších a predsa tá rozprávka bola pre ne ako ušitá 🙂

Niečo podobnej si pamätám aj z tejto rozprávky 🙂

Nepoznala som ho ešte. Nemala som tušenia, že je taký slávny a poznajú ho dievčatá i chalani na celom svete. Netušila som, že ho na celom svete aj milujú a predsa som sa do neho úplne zamilovala i ja. Ešte ako celkom malé dievčatko. Bez toho, aby som niečo čo i len tušila…

Teraz by som mohla napísať čokoľvek a vy by ste celkom iste uhádli o aký slávny príbeh. To však ja ešte nechcem. Zajtra má meniny svätý Mikuláš a tak som si pre vás pripravila špeciálnu mikulášskú výzvu 🙂

Uhádnete o aký veľkolepý príbeh ide na základe týchto stôp???

Stopa číslo 1

Tento príbeh je už poriadne ale že poriadne bradatý. Jeho milovníkom sa ani veriť nechce, že po prvý raz sa do jeho riadkov mohli čitatelia začítať už pred takmer 110 rokmi. Nie je síce isté, či už vtedy spôsobil ošiaľ, ale na jeho bodku si vtedajší fanúšikovia museli počkať až dlhých 13 rokov.

V tomto to bol taký starobylý Harry Potter, na ktorého knihy ľudia čakali tak netrpezlivo, že boli ochotní nocovať aj pred kníhkupectvami. Či sa niečo podobné dialo aj pred tými sto rokmi možno iba hádať, ale teraz by tento príbeh podobnú lavínu určite spustil.

Stopa číslo 2

Ak niekto dokáže už v svojich tridsiatych štyroch rokoch ovplyvniť  nielen masy, ale aj ďalšie a ďalšie generácie, tak klobúk dole. Presne toľko mala aj ženská duša, ktorej môžeme zaň ďakovať.

Dva roky sa ukrýval v podobnej kabrici 🙂

Úplná klasika. Tri roky ležal len tak kdesi v škatuli, pretože ho nechcel nik vydať. Autorka ho poposielala kade tade, no bez úspechu. Naozaj ho odložila kdesi do škatule a úplne naň zabudla.

Šťastie však stálo nielen pri nej, ale aj pri miliónov čitateľov na celom svete. O dva roky neskôr rukopis našla a opäť ho kamsi poslala. Rok na to uzrel svetlo sveta v knižnej podobe a podarilo sa mu dobyť svet minimálne na storočie 🙂

Viete si predstaviť, že by naňho zabudla úplne a ku nám by sa v živote nedostal? Ja teda vôbec.

Stopa číslo 3

Na naše malé Slovensko ho priniesol preklad Jozefa Šima a to už v roku 1959. Jeho ďalších vydaní je celá kopa. Posledné je len spred dvoch rokov, čo svedčí o stále živom záujme slovenských čitateliek o tento jedinečný dievčenský románik 🙂

A viete, čo je poriadnou výzvou???

Prečítať všetkých osem jeho častí.  Toto leto som dala sedem z nich a hoci mi jedna ešte stále uniká, raz bude určite moja a už teraz sa na ňu strašne teším 🙂

Pokiaľ ide o posledný diel, ten sa u nás prvýkrát objavil v jedinečnom preklade Vladimíry Bukerovej v roku 1994.

Trikrát jednou vetou….

To dievča stále lieta s hlavou kdesi v oblakoch aj bez krídel 🙂

O ostrove Princa Eduarda mládež len samé romantické ódy tu spieva.

Po hroznom detstve prichádza vysnívaná mladosť milovanej ryšavky.

Z veľkej nenávisti ešte väčšia láska býva…

Tak už viete o aký príbeh ide?

Bohatého Mikuláša

Vaša Juli 🙂

https://sk.wikipedia.org/wiki/Lucy_Maud_Montgomeryov%C3%A1

https://pixabay.com/sk/diev%C4%8Da-klob%C3%BAk-umenie-pr%C3%ADroda-2500371/

https://pixabay.com/sk/v%C3%BDkres-zimn%C3%A9-zimn%C3%A1-krajina-dom%C4%8Dek-1756673/

https://pixabay.com/sk/box-kiss-dar%C4%8Dek-l%C3%A1ska-pr%C3%ADtomn%C3%BD-2864320/

https://pixabay.com/sk/mot%C3%BD%C4%BE-mot%C3%BD%C4%BE-%C5%BEena-mlad%C3%A1-%C5%BEena-2031870/