Zrkadlo z najkrutších čias

Kedysi to bolo v tej našej malej Zemi fakt dosť ťažké a náročné. Tým našim predkom išlo mnohokrát aj o holý život. Vojny sa tu striedali ako na bežiacom páse a dni pokoja sa rátali na prstoch jednej ruky.

V časoch, keď sa mocipáni škriepili, poddaní trpeli

Možno najťažšie to nebolo ani tak s mocipánmi nášho Uhorska, ktorí sa neraz pobili o titul pána nad Slovanmi a nie raz si vybojovali len povstanie odvážneho ľudu.

Ba ani otrasné podmienky jednoduchého ľudu, čo musel pánom od svitu do mrku na poli drieť a odmenou mu bol jedine dereš, nemohli byť až také hrozné.

Azda najväčšia hrozba prišla v časoch, keď si Turci začali brúsiť zuby na našu malebnú krajinu. Jedného dňa sa zobudili a proste si povedali, že si svoju už i tak rozsiahlu osmanskú ríšu rozšíria o naše nádherné Tatry. A keďže u Turkov nie je nikdy od slov k činom ďaleko, na nás prišli des a hrôza.

Bolo to asi tak v štvrtej triede, keď sme čítali jednu nádhernú báseň. Iste si ju pamätáte možno aj od slova do slova i vy. Samo Chalúpka – Turčín Podničan a trpký osud ženy – matky, ktorej ešte celkom maličkého syna odvliekli do tureckého otroctva.

Vtedy som sa s výčiňmi Turkov na našom území stretla úplne po prvý raz. Báseň ma dojala a otvorila mi ďalšiu komnatu slovenských dejín. Dnes už viem o tureckých výpadoch do kraja pod Tatrami kadečo, ale vtedy to bola pre mňa veľká senzácia, ktorú tento dojímavý príbeh len podčiarkol.

Jana Pronská by vám o tureckých nezbedách vedela napísať nejeden román

Jana Pronská, slovenská autorka historických románov, by vám na túto tému celkom iste napísala hocijaký román. Ani zďaleka nerieši nie vždy šťastné rozhodnutia mocipánov, ale ich krutý dopad na uhorský ľud žijuci v krajine spod Tatier 🙂

Inak to nie je ani v románe z roku 2016 Jančiarová žena (208 strán), ktorý sa rozhodla zasvätiť akurát tureckým nezbedám páchaných na našich statočných predkoch. Tentoraz ju však už neuspokojujú len priame boje našich s krutými jančiarmi, ale vedie nás priamo do osmanskej ríše medzi jej nešťastných otrokov.

Čože by to bol historický román od Pronskej, keby svoj príbeh nevystavovala na láske dvoch ušľachtilých ľudí? To by sa jej, ba ani nám vôbec nerátalo a tak poriadna lovestory nesmie chýbať ani v diele z prostredia tureckých otrokov, či dokonca samotných jančiarov.

Keď sa mladý gróf Richard zoznámi s mladou slovenskou devou menom Gabriela nie div, že sa do očarujúcej panny zamiluje na prvý pohľad. Ani jeden však ani len netuší, aké veľké prekvapko na nich čaká doma. Ich otcovia sa čírou náhodou stretnú a mladým bez toho, aby niečo čo i len tušili, dohodnú sobáš 🙂

Zdá sa, že v celých Uhroch niet šťastnejšieho páru a každý sa teší z ich veľkého šťastia. Veď u šľachty nebýva vôbec zvykom, aby sa dohodnuté sobáše uzatvárali z veľkej lásky.

Nielen krutí Osmani si brúsia zuby na ich šťastie 🙂

Nik však netuší, že staršia sestra Gabrielu už komusi sľúbila. Vladan Pribojič, ohrdnutý ženích, vôbec nie je dobrý a šľachetný muž a prehru nesie dosť ťažko. A teraz sa šťastným mladomanželom rozhodne kruto pomstiť.

Len čo sa Turci na skok priblížia, neváha ani sekundu a šľachetného Richarda spokojne predáva do toho najkrutejšieho otroctva. Jeho milovaná žena  a značný majetok sú však voľní len chvíľu. Bez hanby si ich milý Vladan Pribojič zhrabne pre seba a dobrej, láskavej Gabriele urobí zo života peklo.

Netreba ani hovoriť, že pekných pár rokov žijú obaja naši hrdinovia v klamstve. Ona sa mylne domnieva, že milovaný Richard je už dávno mŕtvy. On, čo si prešiel peklom a prežil len silou vôle, je zase skalopevne presvedčený, že jeho žena si ako Vladanova manželka život náležite užíva a tak túži iba po pomste…

Osud týchto dvoch mladých nešťastných manželov je viac než zaujímavý a to, čo sa s nimi deje potom sa čakať ani nedalo. Alebo dalo?

Je to tak trochu netypický postoj k téme, čo sa stala pre našich predkov takou bolestivou. Či to tak malo byť náročky?

Janičiari nám nastavujú zrkadlo, nech sa už nečudujeme, že pomoc hľadáme aj u nepriateľov

niečom mi to strašne pripomína známu, dojímavú báseň zo štvrtého ročníka, v ktorej sa osud tak kruto zahrá s nešťastnou matkou. I tu sa osud hrá a Jana Pronská nám v svojej Jančiarovej žene nastavuje zrkadlo.

Až do kostí mrazí, že v časoch, keď nám bolo ozaj najhoršie, zlo sa našlo aj v našich radoch. Kvôli malichernej pomste brat zradí brata a vydá ho najhoršiemu nepriateľovi. Pre hlúpu žiarlivosť muž privedie ženu do záhuby pričom na nič iné nehľadí, tobôž nie na Turka pred hradbami…

Nie je to tak trochu naším typickým zrkadlom?

 

Zrkadlom nášho  národného ja???

Vaša Juli

 

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Vienna_Battle_1683.jpg

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Defending_the_Polish_banner_at_Chocim,_by_Juliusz_Kossak,_1892.jpg

https://sk.wikipedia.org/wiki/Bratislavsk%C3%BD_hrad

https://www.google.sk/search?biw=1366&bih=588&tbs=sur%3Afc&tbm=isch&sa=1&ei=0mEQWuGCE8XQwQL47Kn4CQ&q=jani%C4%8Diar&oq=jani%C4%8Diar&gs_l=psy-ab.3..0i67k1j0j0i30k1j0i24k1.6767.6767.0.7633.1.1.0.0.0.0.75.75.1.1.0….0…1.1.64.psy-ab..0.1.73….0.ch5aL13F8xw#imgrc=BlxV81bc9ErwOM:

 

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*