Ako zdolať knihársky Mont Everest?

Človek už od dávnych vekov s niečím bojuje. Najprv to bolo s krutou prírodou, kde musel neustále zvádzať boj o prežitie. Potom aj so spoločnosťou, kde si neprestajne musel vydobýjať svoje miesto nielen pod slnkom, ale aj medzi ostatnými ľudskými jedincami.

V praveku to bolo také ľahké ako nikdy 🙂

Vtedy v praveku to bolo hádam najľahšie a najjednoduchšie. Praveký človek mal iba jednu nepriateľku, ktorá mu bola zároveň tou najväčšou priateľkou. Sama matka príroda ho deň za dňom vyzývala na ten prvotný boj o život.

Bolo ich málo. Hádky pazvukmi možno ani len neboli. Stačilo sa len dohodnúť, či hlavou bude žena alebo muž, založiť oheň, uloviť mamuta, najesť sa, odieť sa a postarať sa, aby ľudí bolo stále viac a viac. Život už nikdy potom nebol taký jednoduchý ako vtedy v tých prvých rokov.

Prišli páni a chudáci. Otrok – človek sa stal len obyčajným majetkom svojho pána – tiež obyčajného človeka, ktorý bol len o niečo viac šikovnejší. A bolo to. Zrodili sa prvé jablká sváru. Vznikli hádky, vojny, boje. Každý chcel byť víťaz a nik nechcel mať tú hanebnú nálepku porazený.

Najviac bojujeme sami so sebou 🙂

Áno, život je boj, v ktorom chce každý z nás zvíťaziť  a nik nechce prehrávať. I keď momentálne žijeme v mieri, bojujeme prakticky dennodenne. Hoci vážnych nepriateľov možno ani nemáme, jedného, toho najväčšieho sa jakživ nezbavíme. Je totiž v nás a je len a len na nás, či z boja vyjde ako porazený alebo ako víťaz 🙂

Viem dobre, čo je to boj. Nepotrebujem ani výkladový slovník, aby som až pridobre vedela, čo to dávne slovo znamená. Nepotrebuje ho ani moji kamoši, čo podobne ako ja bojujú každý jeden deň. Bojujú veľmi tvrdo. Dávajú do toho celé svoje srdcia a bez toho, aby dostali čo i len raz strategický plán svojho boja, nikdy sa nevzdávajú.

Ten môj boj mi tak trochu pripomína moju prvú knihu. Mala trošku viac strán a keď som si ju vzala prvý raz do rúk, ani som nedúfala, že sa dostanem na tú vytúženú poslednú stranu.

Bola som mladé hlúpe dievča. Mont Everest  bol pre mňa len obyčajný vysoký kopec a jeho meno mi vôbec nič nehovorilo. No keď sa pozriem späť a prenesiem sa do toho čarovného okamihu, keď som si prečítala aj posledné slovo poslednej vety mojej prvej dočítanej knihy, viem to. Vtedy som ho zdolala 🙂

Aj hrubú knihu treba zdolať ako Mont Everest

Zdolala som svoj čitateľský Mont Everest a dosiahla som hneď až dva výstupy v jednom. Mne nestačilo, že som dočítala svoj prvý román v živote, ale ešte aj ten román mal toľko strán, koľko som pokope jakživ nevidela.

Chceli by ste vedieť, ako sa mi to podarilo?

Ha, to aj ja 🙂 No viem, ako by som na to išla dnes a teda ak máte problém zdolať trochu hrubšie knižky, čo vyzerajú ako hotový knižný Mont Everest, začítajte sa a možno inšpirácia príde sama od seba 🙂

Aký vysoký je váš Mont Everest?

Čo pre vás znamená hrubá kniha a koľko má strán? Toto je prvá a zásadná otázka, ktorú by ste si mali položiť, ak sa do toho skutočne chcete pustiť. Aj keď sa púšťame na túru, mali by sme podľa seba zvážiť, či bude pre nás malinou alebo nám dá poriadne zabrať.

Zaleží na tom, čo je pre vás hrubou knihou 🙂

S knihou to môže vyzerať podobne, ale našťastie je to celkom inak. Každá jedna, ak je dobre napísaná, sa dá hravo zvládnuť. Poznám ľudí, ktorým je aj 250 strán trošku viac, no najlepšie je ak si vašu optimálnu hranicu bez hanby priznáte 🙂

Krok za krokom

Dajme tomu, že pohodlne dáte 350 strán, no o takých sto viac je pre vás hotovou nočnou morou. Dávkujte si tých sto strán presne tak ako nejaké kvapky a s každou ďalšou stránkou prekonávajte svoj limit 🙂

Naozaj to nebude až také ťažké, ak si budete zakaždým vyberať knihu, ktorá má o niečo strán viac ako tá predošlá, ale zase o niečo menej ako tá nasledujúca. Ísť do toho úplne nasilu však naozaj nemá cenu. Stačí si čítať vlastným tempom. Nezáleží na tom, koľko vám to bude trvať. Dôležité je iba to, že nakoniec prekonáte samého seba.

Matika je IN

Miešať hrušky s jablkami môže byť poriadna zábava 🙂

Zabávajte sa a pokojne miešate hrušky s jablkami. Ja to robím tiež. Vždy keď si beriem nejakú novú knihu, pozriem sa na poslednú stranu. Nie preto, aby som si prečítala koniec skôr ako začiatok, ale aby som vedela koľko strán ma čaká.

Potom sa mi vždy ľahko kalkuluje. Viem si napríklad vypočítať za ako dlho by som pri svojom obvyklom tempe mala končiť. Pomáha aj celkom obyčajná záložka. Vždy je zábavné sledovať jej cestu naprieč knihou  🙂

Výzva je naj

Motivácia je slovo, na ktoré netreba zabúdať a ktoré netreba ani podceňovať. Čuduj sa svetu, funguje to aj pri čítaní, najmä pri čítaní hrubých kníh. Tie najhrubšie sú vždy tou najväčšou výzvou aj pre toho najvášnivejšieho knihomoľa.

Snáď to dobre poznáte aj vy. Tá kniha je teda pre mňa ozajstnou výzvou. Magická veta so strašne silnými slovami, ktoré zlomiť je snom mnohých. A teraz to môžete skutočne urobiť. Skúste sa napríklad s niekým staviť a poriadne si ho vychutnať, keď naňho zvoláte: Ha, prečítal/a som to.

Baví ma to, prečítam

Viete, v čom je fígeľ??? No predsa v knihách, ktoré nás bavia. Stačí si len nájsť super žáner a fakt fajnovú tému a potom aj taká 600-ka bude malina a raz dva sa pred vaším zrakom objaví aj posledná strana 🙂

A ak by ste sa náhodou obávali, že vám to nevyjde ani tak, strany neriešte. Nechajte sa pohltiť príbehom a zabudnite na to, koľko strán vás do konca ešte čaká. Inak toto je asi najľahšia cesta ako sa na ten bájny Mont Everest vyšplhať.

Bájny a tajomný, len ako ho zdolať???

Ako teda knihársky Mont Everest zdolať?

Hľaďte na to, čo je pre vás hrubá kniha. Kráčate krok za krokom vlastným tempom. Miešajte hrušky s jablkami a zapojte matematiku. Poďte do výzvy a doveďte svoj boj do víťazného konca 🙂

A nezabudnite, že nijaká kniha nie je prihrubá…

…ak je zábavná

Vaša Juli 🙂

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*