Výnimočná báseň obyčajného básnika :-)

Nikdy to nebol náš velikán.

Bol to len básnik. Len ďalší básnik zo štúrovskej generácie, čo chceli zmeniť svet, náš slovenský svet. Jeho meno by sme možno nepoznali nebyť jeho výnimočnej básne, čo napísal na motívy obyčajnej ľudovej piesne.

Básne, ktorá zapália oheň v nás 🙂

Nie je nič krajšie ako si ju zaspievať po vyhratom zápase 🙂

Spomaľte na chvíľu a poďte si zaspomínať na jedného výnimočného chlapíka tých dávnych revolučných dní. Bolo ich mnoho, viem. Ťažko uhádnuť jeho meno na prvý krát. Ľahšie však ho odhaliť podľa tejto stopy. Stopy, čo vás povedie cez ľad a trávu neraz až na Bratislavský hrad 🙂

Už viete, o kom je reč???

Zohral malú, no o to významnejšiu rolu. V boji sa držal skôr v úzadí, no dnes, dnes jeho slová pozná každý jeden jeho rodák. Hrdo, s rukou na srdci ich spieva pri veľkej sláve, no nebojí si ich ešte hrdšie zanôti i pri tej najmenšej bolesti svojho národa.

Takú veľkú silu majú slová Janka Matúšku.

Písal sa 10. január 1821 , keď v Dolnom Kubíne uzrel svetlo sveta tento budúci romantický básnik, prozaik, dramatik, ktorý o takmer dvadsať rokov neskôr študuje na známom bratislavskom lýceu. Tu bol ako inak pod silným vplyvom Ľudovíta Štúra a bol jedným z tých, čo odišli na protest proti jeho suspendovaniu.

Mladý otecko národnej hymny bol celkom fešák, čo poviete 🙂

Študuje do roku 1844 a potom sa stáva vychovávateľom  🙂

Dostáva sa na Oravu, kde organizuje aj Slovenské národné obrodenie. Pri prenasledovaní však ochorie a táto choroba zanecháva na jeho zdraví trvalé následky. Jeho osudy po revolúcie veľmi šťastné nie sú. Žije v úzadí a chudobe. Pracuje ako štátny úradník v Trstenej a Dolnom Kubíne, kde aj 11. januára 1877 zomiera.

Kde inde by mal začať literárne tvoriť ak nie na bratislavskom lýceu?

Na prvých stránkach jeho ani nie tak rozsiahlej tvorby by sme celkom iste našli príležitostnú poéziu, no tiež i veršované povesti s romantizujúcim charakterom. A ako aj v mnohých iných slovenských dielach z tej doby, aj tu sa do popredia dostáva spor medzi ľúbostným citom a prekážkou, ktorá bráni láske dvoch hrdinov.

Ide o také žánrové hybridy 🙂

Štúrovci naozaj tvorili v čase, keď nad Tatrami len tak blýskalo

Doba, kedy sa jeho príbehy odohrávajú, je buď nejasná (Svätý zákon), alebo absentuje (Pomsta), či je len kulisou príbehu (Klára Zachová). Povesť Hrdoš však zdôrazňuje ideologickú myšlienku a práve tu je aj narušený nadosobný motív. V almanachu Nitra mu vychádza balada Kozia skala, či skladba Púchovská skala (obe v roku 1844).

Jedna vychádza priamo z ľudovej povesti, druhá je už didaktizujúcou skladbou.

Aj to je jeden z mnohých dôkazov, že aj Matúška, tak ako aj ostatní jeho romantickí spolubojovníci, má veľmi blízko k ľudovej slovesnosti, o ktorej pramene opiera aj svoje dielka 🙂

Niet pochýb, že uhádnete jeho najvýznamnejšie dielo

Jasný dôkaz, že sme s folklórom naveky spätí

Je ním jedna veľmi slávna pieseň. Pieseň, ktorá je síce jeho, no nie je len jeho. Patrí nám všetkým, ktorým bije srdce pre naše malé a malebné Slovensko. Je to naša súčasná štátna hymna, ktorú v roku 1844 zložil na motívy ľudovej piesne Kopala studienku.

Je to naša Nad Tatrou sa blýska.

A tu mi prichádzajú na um slová, ktoré zazneli, keď človek prvýkrát stúpil na povrch mesiaca – „Jeden malý krôčik pre človeka, obrovský krok pre ľudstvo.“ Tak sa mi zdá, že to tak trochu platí aj pre nášho Matúšku, ktorého slová vie dnes naspamäť celá krajina 🙂

Nikdy veľa vody nenamútil.

V boji za slovenskú kultúru ťahali nitky skôr iní a jeho sme v predných líniách takmer ani len nevideli. Možno by sa jeho meno do učebníc literatúry nikdy nedostalo a zapadlo by prachom rovnako ako kopec mien iných hrdinov, čo tak vytrvalo bojovali za našu vlasť, nebyť toho jedinečného počinu.

Možno ani sám netušil, aká veľká vec sa mu podarila.

Azda mu ani vo sne nenapadlo, že jej slová bude raz poznať úplne každý 🙂

Azda si ani neuvedomil ako veľmi povzbudil svojich milovaných krajanov nielen do ďalších týždňov, mesiacov, či rokov, ale aj do ďalších storočí. Vonkoncom sa mu ani len nesnívalo, že si jeho bojovné slová budú spievať vždy, keď im bude ťažko. Veď ani jemu nebolo ľahko keď ich písal.

Že zazniu vždy, keď Slovenskom predbehne vlna radosti a šťastia.

Že si ich bude spievať nejeden majster sveta, hrdý na vlasť, z ktorej pochádza. No tiež si ich bude spievať každý jeden Slovak, keď sa pretrhnú jeho jarmá a on sa prvý raz nadýchne čerstvého vánka svojej slobody. Netušil ani, že tie výnimočné slová, čo písala jeho ruka na pokyn jeho srdca, naženú slzy do očí nejednej slovenskej deve, len čo začuje ich prvej písmenká 🙂

Tomuto obyčajnému básnikovi sa o tom ani len nesnívalo.

Najslávnejšia slovenská búrka je tak trochu paradox spod Tatier 🙂

A predsa tento obyčajný básnik, ktorý by sa inak možno ani do učebníc literatúry nedostal, môže za to, že jedna malá krajina spod Tatier má svoju pieseň. Pieseň, čo chytá za srdce každého jej syna, či dcéru.

Nie je to tak trochu paradox???

Paradox spod Tatier???

Vaša Juli

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*