Živé priateľky človeka – živšie nepriateľky nudy :-)

Spisovateľka pre deti a mládež Mária Rázusová -Martáková a jej živí priatelia

Knihy boli moji živí priatelia. Bolo ich málo, ale vyčítala som z nich aj to, čo autori do nich nevložili,“ vyriekla raz Mária Rázusová-Martáková a presne vedela o čom hovorí 🙂

Mesiac úcty k starším sa o pár dní končí a pred nami je dušičkový víkend. Aj vy sa cítite tak akosi smutne? Možno práve myslíte na svojich starkých, ktorí sú v týchto dňoch ešte smutnejší a ešte osamelejší. Poďte sa trošku rozveseliť a tie čierne, pochmúrne myšlienky úplne rozohnať.

Opäť som hľadala nejaké pekné slovká a našla som citát o dobrých priateľkách, ktoré ani toho najosamelejšieho človeka pod slnkom nenechajú osamote. Potešil ma a hneď som sa chcela týmito slovami našej spisovateľky pre deti a mládež popýšiť. Inak sa nedalo.

Mama slávneho Vrabčeka Čin-čin knihy pokladá za svojich živých priateľov. Ba hej, kniha je život. Stačí len dýchnuť ten čarovný prúd záujmu do jej stránok a už sa priamo pred našimi očami vytvára svet, ktorý len tak nedopustí, aby sme sa na svete cítili sami a úplne zbytoční.

To isté urobí aj telka, či rádio, usmievate sa. Dokonca to urobí oveľa lepšie. Obraz, čo vidíme a zvuk, čo počujeme, nič len tak nenahradí, tobôž nie starčekovi, či starenke, ktorí sú celé dni sami a televízia alebo aj to rádio sú pre nich jedinými spoločníkmi.

Rádio im hrá a telka zabáva… má ešte v ich živote miesto dobrá kniha?

Niet na seriál, či nejakú dobrú reláciu, ktoré im trošku precvičia mozgové závity, či zmysel pre poriadne zamotaný príbeh. Hovorené slovo a obraz plný farebne bohatých scén je veľký bonus k tomu 🙂

Z rádia znie hudba, správy sú každú hodinu, zaujímavé relácie, čo cibria myšlienky striedajú súťaže, čo rozjasnia i ten najpochmúrnejší deň.

A potom je tu ešte aj internet.  To strašné čudo čudesné, ktoré naší starčekovia a starenky tak zaryto zatracujú, alebo len zatracovali? Čoraz častejšie sa mi stáva, že na sociálnych sieťach nadchádzam ľudí, čo sú výrazne starší aj od mojej mamky. Hľadajú si nových priateľov, komunikujú s nimi, delia sa o svoje myšlienky, či pocity a čo je hlavné, necítia sa už takí osamelí ako kedysi, keď túto možnosť nemali 🙂

Načo im potom môže byť nemá, fádna a nudná kniha? Tá im za celý boží deň veru nič nepovie. Ak nerátame popísané strany ani im nič neukáže, ba ani tie krásne farebne bohaté obrazy plné pohyblivého deja. A už vôbec s nimi nehodí nijakú reč, hoci oni byť tak veľmi chceli.

Čo im môže dať taká nudná a fádna kniha???

Tak načo kniha, keď im neponúka vôbec nič? Lebo kniha – večne živá dobrá priateľka im môže ponúknuť tak veľa. Len si spomeňte, čo hovorí Rázusová-Martáková o svojich živých priateľkách – knihách…

Priznáva, že ich bolo málo, to áno. Ale ani človek nepočíta svojich dobrých a verných priateľov na tisíce, ba ani na stovky nie. Má ich toľko, koľko ich potrebuje na to, aby mohol šťastlivo prejsť svoju životnú púť. Presne tak je to aj s knihami.

Čítame ich, hlceme ich jednu po druhej, až sa v tom miestami strácame. I keď nás každá jedna, každá dobrá i zlá ovplyvňuje, v pamäti nám často zostane len malá kôpka z nich. Sú to presne tie, čo sa dotkli našich sŕdc a stali sa pre nás výnimočnými 🙂

Aj knihy chcú nám dať svoje srdce ako dobrý priateľ 🙂

Keď tak nad tým teraz premýšľam, knihy, čo čítame sú fakt ako ľudia, čo stretáme. Ľudia, čo aj tí starčekovia za celý svoj dlhý život postretali. Boli to dobrí i horší ľudia presne tak, ako sú dobré a horšie knihy. Na tých pre ich život nepodstatných sa dávno zabudne a v spomienkach ich zostane len pár. A na tých pár ani starčekovia nikdy nezabudnú .

Podobne je to aj s knihami, od ktorých hovorené slovo jakživ počuť nebudú. Môžu ho len vidieť. Vidieť a predstaviť si svet, ktoré obyčajné slovo napísané na obyčajnom bielom papieri ukrýva.

Hovorené slovo im v tejto podobe dá viac. Ak milujú seriály a zamilované scénky na obrazovke, budú si ich vytvárať priamo z písmen na stránkach kníh. Pokiaľ majú radšej súťaže a diskusné relácie, dobre napísaná kniha im vedomosti kvalitne obohatí. Ich predstavivosť  sa zamestná na plný úväzok a už sa nebudú mať kedy cítiť osamelo a zbytočne.

Keď už na ňom sedí, čítajte mu a tešte sa spolu s ním

V mojom prípade by to asi na osoh nebolo, ale ako vnučka by som rada čítala svojej starkej z nejakej dobrej knihy. Deti sa majú starať, vnuci rozmaznávať a ja si neviem predstaviť lepší spôsob.

Predstavujem si, ako si ľahne na diván, ja si sadnem do kresla s knihou v ruke a dlhé hodiny jej maľujem ten magický svet príbehu, čo sa skrýva na obyčajnom bielom papieri 🙂

Ten zázračný svet, čo autori do svojich kníh ani nevložili, ale predsa je v každej jednej knihe – v tej živej priateľke nielen Márii Razúsovej-Martákovej. Presne ten, ktorý mama Vrabčeka Čin – Čin vyčítala z nevypovedaného…

Hľadajte ho spoločne so starkými

Vaša Juli 🙂

 

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*