Päť v jednej…

Je milá, láskavá, dobrosrdečná, nežná, prajná. Vždy ochotná pomôcť, hoci ona sama už potrebuje našu pomoc. Hrá sa s nami do sýtosti a rozpráva nám príbehy zo svojej mladých čias.

Presne ako v toľkokrát videnom filme 🙂

Jej očami ju vidíme ako malé dievčatko, čo sa hrá. O chvíľu je zasa dospievajúce dievča, čo miluje. Stáva sa ženou bez muža. Až nakoniec je z nej matka, čo bojuje o šťastie svojho dieťaťa.

Vidíme babičku, ktorou sa stala. Usadí si nás vôkol seba do trávy. Okolo nás šumí les a povetrím sa nesú zvuky lesnej zveri, čo si tiež prišli vypočuť ten príbeh. Každému zo svojej zásterky dá červené jabĺčko, pohladí naše hlávky a my uprene hľadíme na jej starú vráskavú tvár. Sedíme tíško ani myšky a čakáme, kedy začne rozprávať 🙂

Presne tak sa cítite, len čo otvoríte slávnu knihu Boženy Němcovej Babička (1965), ktorú som našla ako inak v knižnici svojej starkej. Čarovný folklór, magická príroda, krásne obrady počas celého roka, úcta k rodičom  či pánom, silná viera v Boha ale aj v silu prírody, to a ešte oveľa viac je čarovná Babička.

Aj povinné a nanútené môže byť krásne a jedinečné

Už je mi jasné prečo priamo v knihe svieti poznámka že román je schválený ako základné čítanie pre ôsmy ročník a tak sa stal neodmysliteľnou súčasťou školských lavíc. Němcová totiž odhaľuje deckám ten krásny a čistý magický život minulosti, ktorý sa k nám už viac nevráti.

Ukázala deckám život, akým sa žilo kedysi. Ťažký, no i radostný život ako ho poznali ešte i naši starí otcovia a staré mamy v samom lone panenskej prírody. Kadečo sa o ňom už popísalo a kadečo sa o ňom ešte popíše, no aj ja chcem prispieť svojou troškou do mlyna 🙂

Chcem napísať príbeh ženy. Ženy, čo žila hádam pred sto rokmi. Ženy, ktorej samá autorka dala rôzne mená a rôzny vek. Obyčajnej dedinskej ženy, ktorá milovala rodičov, muža i deti. Ženy z prostého ľudu, ktorej osud mohol byť pokojne osudom ktorejkľovek inej ženy po slnkom.

Život sa začína detstvom, no ja paradoxne začnem tam, kde sa končí, starobou. Začnem Babičkou, ktorá stojí na začiatku i na konci každého príbehu, čo vychádza z jej ust. Na staré kolená odpúšťa svoj milovaný domov, aby spoznala a vychovávala svojej vnúčaťa a tiež sa s nimi podelila o trpký príbeh svojej lásky.

Detstvo v Babičkinom údolí muselo byť priam nádherné 🙂

Rozpráva nám o Adelke, svojej najmladšej vnučke a stáva sa ňou. Aj ona sa kedysi hrávala a učila sa priamo zo zázrakov prírody. Je najmladšia a chráni si ju ako ružový púčik. Starenke neunikne, keď sa jej zapáči malý šuhajko z hory a rozochvie sa jej srdiečko.  Veď aj ona bola len malým dievčatkom, keď svojmu šuhajkovi dala svoje malé srdiečko 🙂

So svojou vlastnou dcérou prežíva trpkú bolesť. Tá si kvôli službe pri šľachte svojho muža väčšinu roka ani nevidí. Do jej náruče príde vždy len na leto, keď sa do zámku vracia aj pani kňažná. Zvyšok roka sa musí zaobísť bez neho sťa jej mater, ktorá ako mladá vdovica sama vychovala tri deti.

Vznešená pani tanec poddaným nezakazovala

Aj samotná pani kňažná, verná priateľka našej babičky, má svoje veľké trápenie. Jej chovanica ťažko ochorie a nik jej nevie pomôcť. Musí prísť babička, ženička z prostého ľudu, aby prišla na jej horko-sladké tajomstvo a vznešenej panej otvorila oči 🙂

Malé dievčatko, čo len začína ľúbiť, žena, čo sa musí deliť o svojho muža s krutou službou a matka, čo sa strachuje o milované dieťa. Chýba tu už len veľká a čistá láska, ktorej bráni nejedna prekážka. Bez veľkej dedinskej lásky, čo starenke pripomína tú jej, by to v tomto ľudovom románe ani nešlo.

Bez veľkej lásky a veľkého trápenia to nejde

Nad chudobnou krčmarskou dievkou a jej parobkom sa zmráka.  Žiarlivosť druhých sa stáva ich prekliatym a odsudzuje ich na dlhoročnú odluku. On sa bráni ako len vie, no i tak sa stáva regrútom a ju necháva samú, odpustenú bez kúska nádeje na spoločné šťastie.

Babičke ich zničené šťastie láme staré srdce. I za jej čias vlasť dievkam brala milovaných šuhajov. I jej zobrali šťastie a hoci ho potom vrátili, bolo to len na krátky čas. S mladou Kristou prežíva žiaľ i bolesť, no láskavá starenka to nemení nechať len tak.

Päť žien rôzneho veku v jedinej babičke – ženičke z prostého ľudu. Aj takto by sa dal zhrnúť román Boženy Němcovej jednou vetou. Bohatý folklór, ktorý kedysi prekvital u našich susedov, tento príbeh len nádherne dopĺňa.

Okrem knihy a filmu možno v Babičkinom údolí obdivovať aj túto sochu 🙂

Je mesiac október – mesiac úcty k starším. Ak sa chcete dozvedieť aký krásny, no ťažký bol ich život na slovenských či českých dedinách, táto stará česká klasika je presne pre vás.

Do jej čítania sa nútiť nemusíte

Vaša Juli 🙂

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*