Severská loď na rozbúrenom mori :-)

Je to krajina snov, mojich snov. Dostať sa tam je ako lúskať ten najtvrdší oriešok na svete. I keď sa mi podarilo dostať do tesnej blízkosti jej hraníc, či vidieť aspoň kúsok z jej vôd, na jej územie moja noha ešte nevkročila.

Aj takúto nádheru môžete vidieť z jej brehov 🙂

Je to krajina tisícich jazier, aspoň tak to o nej hovoria. Krajina, z ktorých brehov vidieť jednu z najkrajších zvláštností sveta i vesmíru. Z jej brehov totiž vidno polárnu žiaru a nejeden našinec sa ta vyberie, len aby tento úžasný zázrak prírody videl na vlastné oči 🙂

Vikingovia, tí bojovní Vikingovia by mali z neho radosť, povedala som si asi tak pred rokom. Vtedy som totiž dočítala knihu Egypťan Sinuhe z pera ich  potomka. O slávnej škandinávskej kultúre, keď obávaný Viknig brázdil severné moria a vyvolával strach v krajinách starej Európy síce nie je, no i tak by mali byť títo mohutní kormidelníci na čo hrdí 🙂

Už asi viac menej tušíte, aký naberieme smer. Bude to sever Európy, ten magický polostrov navrchu, z ktorého vychádzajú tie skvelé mrazivé detektívky, čo jednoducho musíte milovať 🙂

No povedzte, neoplatí sa tam vycestovať??? Odhaľme dnes aspoň Príbeh jej knihy…

Bude to Fínsko a jeho škandinávsky Príbeh knihy 🙂

A keď už je to krajina obávaných mužov a žien zo severu, urobme to ich spôsobom a poďme dobývať tú nedobytnú pevnosť fínskeho Príbehu knihy, ktorú až do 16. storočia bránia iba ústna ľudová slovesnosť a folklór.

Folklórna pevnosť večne živá

Severania do tylu posielajú hlavne námety z predkresťanského obdobia, kde využívajú hojne aliterácie spolu s opakovaním. No tu krásne vidieť ich  bratskú lásku, keď nepohrdnú ani textami po švédsky, či dokonca zalovia aj v úplne cudzích vodách latinčiny.

Vlastný jazyk pre národ je ako dobrá dračia loď, bez nej sa vo svetových vodách na večné veky strácame

Každý národ chce mať to svoje, aby sa mohol brániť pred cudzím. Fín výnimkou nie je. Stavia loď svojho jazyka tak tvrdo, že ju nakoniec aj má. Postará sa o ňu biskup z Turku Mikael Agricola, ktorý už v rokoch 1537 až 1543 vydáva prvý fínsky šlabikár. Keď sa mu máli, vydá ešte v roku 1548 aj do fínčiny preložený Nový zákon 🙂

Vedecký záujem o národný jazyk a folklór rastie a konečne sa môže ísť dobýjať. Inak by Viking ani Vikingom nebol. Tentoraz si kormidlo lode do rúk vezme kapitán Príbehu fínskej knihy Porthan so svojimi dvoma veslármi Runebergom a Lonnrotom. A aby misia z pamäti fínskych bojovníkov a bojovníčok nikdy nevymizla, druhý menovaný na podklade karelských piesní píše aj národný epos Kalevala 🙂

Na tohto pána Fínsko len tak ľahko nezabudne – Aleksis Kivi 🙂

Boli to veru udatní bojovníci, bojovníci – kormidelníci fínskeho pera. Pripravili mu pôdu a na vlnách škandinávskych vôd sa pohojdal aj prvý skutočne významný po fínsky píšuci autor. Je to priam admirál vinkingskej literárnej lode a jeho meno je Aleksis Kivi. Román Sedem bratov ho okamžite pasuje za zakladateľa fínskeho realizmu.

Silné vetry z juhu

Keď sa vo vodách severu lámu storočia, nielen ľady, dujú z juhu silné nové vetry. Kormidelníci to nemajú ľahké a musia sa s nimi popasovať. Silné vetry ich však rozdelia.

Básnik Leino s prozaikmi Linnankoskim a Sillanpääm sa dajú zvábiť zdanlivo nežnejším novoromantizmom. Sú tu však aj takí, čo sa nechajú uniesť a strhnúť drsnejším kritickým realizmom. Prečítajte si Kianta s Lassilom a presvedčte sa na vlastne oči…

Prišli však 20. roky 20. storočia a na palubu fínskej literárnej severanky vtrhla významná literárna skupina, aby ešte viac rozdúchala vetry svojím večným ohňom. Nazývali sa tak symbolicky že Nositelia ohňa a mali čo dočinenia s expresionizmom. Okrem poetky Katry Valovej sa teraz kormidla statočne chytá aj nám dobre známy Nositeľ Ohňa Waltari 🙂

Ticho po búrke – aj tak by sa dalo nazvať obdobie po druhej svetovej vojne. Na fínsku loď sa nalodí tradičný realizmus Linnu, avšak v jej podpalubí určite so založenými rukami nesedia ani také moderné, či experimentálne postupy Meriho.

Viking je Viking, darmo

Pokoj len na istý čas

V dnešných dňoch je to už o čosi pokojnejšie. Fínska literárna severanka sa už tak búrlivo nekolíše. Bezpečne pláva do prístavu, aby mohla sledovať to, čo ju momentálne fascinuje azda najviac. Po všetkých tých námorných bitkách na rozbúrenom mori, kde aj vetry z juhu môžu narobiť riadnu kuca pacu, sa teraz venuje hlavne domovu. Metská tematika a generačná výpoveď, to sú dnes vlnky, čo ju v severských vodách jemne kolíšu 🙂

Zdá sa Vám to príliš divoké? Nuž Viking je Viking a Viking bol už odjakživa poriadne divoký. Bol to obávaný divoký búrlivák, ktorý si nikdy nedal skákať po hlave. Jeho kniha je presne taká istá.

Je búrlivá, je divoká a aj keď ju momentálne hojdajú mierne vlnky Fínskeho zálivu, nikdy nie je nič isté. Presne tie dnešné nežné vlnky sa už zajtra môžu premeniť v ten najdivokejší tajfún 🙂

Nechajte sa uniesť jesennou krajinou tisícich jazier 🙂

Radšej chytro preč, chytro do bezpečia, skôr než nás tá fínska tsunami strhne. Hoci aj tu je more búrlivé viac než dosť, predsa len to má k európskej kultúre o čosi bližšie. Spôsoby majú o čosi jemnejšie, vína dostupnejšie a módnych guru tam nájdete na každom kroku.

No ani dve staré dámy nie sú zárukou ospalej a nudnej minulosti.

Tešte sa na známu neznámu

Vaša Juli 🙂

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*