Milovaná i nenávidená

Krásavica na Dunaji v plnej svojej kráse 🙂

Volajú ju aj Krásavica na Dunaji a ona ňou fakt aj je. Moje oči ju ako Krásavicu na Dunaji vnímajú už pekných dvanásť rokov. Vtedy som na jej územie vstúpila po prvý raz a začala som ju vnímať ako jej dočasná obyvateľka 🙂

Dovtedy to bolo mestečko celkom vzdialené, nikdy predtým nepoznané. Som z malého mestečka, oveľa menšieho akým Krásavica na Dunaji je. Moje skromné a krátkodobé návštevy jej končín by sa mohli zrátať na prstoch jednej ruky. Bola to len neznáma deva s majestátnym hradom uprostred, v ktorej som mala zrazu prebývať a študovať.

Štyri roky v živote človeka ubehnú ako voda a zrazu tá neznáma slovenská deva pre vás tak veľa znamená. Neľúbite ju preto, že na hlave nosí pyšnú korunu a v jej útrobách sa rozhoduje aj o vašom živote. Už ju neberiete len ako jedno škaredé mesto, kde je celá kopa škaredých budov, málo miesta na parkovanie a kde sú dopravné zápchy na dennom poriadku.

Bola to pre mňa len neznáma slovenská deva s korunkou na hlave

Za tie roky čo tam študujete máte čas porozhliadať sa. Zrazu objavíte miesta, o akých by ste nikdy nepovedali, že ich Krásavica na Dunaji môže ukrývať. Túlate sa uličkami Starého mesta, či len tak kráčate nábrežím Dunaja. Vyberiete sa do lesa, či na krátku prechádzku do predtým neobjavených zákutí vášho blízkeho okolia a zrazu máte pocit, že študujete v jednom celkom romantickom meste 🙂

Bratislavu som si fakt zamilovala. Ukázala mi svoju najkrajšiu tvár a ja sa do nej vždy rada vraciam, aby som svoje spomienky prežila opäť a opäť.

Keď som sa musela lúčiť, nebolo mi všetko jedno. Okrem priateľov a dobrých ľudí som musela zanechať aj mestečko, čo sa mi dostalo hlboko pod kožu. Vtedy ma úprimne potešil jeden milý darček na rozlúčku. Bola to kniha od Igora Janotu Legendy a mýty zo starej Bratislavy (2008, 145 strán).

Táto super kniha mi dlhé roky ležala na poličke

Priznám sa úprimne, dlho mi ležala na polici, no raz keď som upratovala, vzala som si ju do rúk. V tej chvíli sa mi čosi pohlo v hrudi. Legendy a mýty mám rada od malička, Krásavicu na Dunaji od strednej školy považujem za jedno z mojich obľúbených miest. Lepšie spojenie si ani neviem predstaviť. Prečo sa teda nezačítať a opäť neobjaviť dávny kus histórie slávneho mestečka?

A veru som sa do týchto krátkych príbehov začítala a naozaj. Zažila som niečo podobné ako aj Laco v Bratislave, keď sa stal súčasťou dejín bratislavského hradu. I ja som sa v priebehu pár dní, čo som tie dávne príbehy čítala, stávala prirodzenou súčasťou tohto slávneho malého veľkomesta 🙂

Sťa nejaký pútnik času som sa vrátila do prastarých čias a spoznala som dávneho hradného ducha, čo zachránil šťastie dvoch mladých ľudí. Viem na čo slúžila dávna chodba pod Dunajom, či ako Devínska hradná pani vykúpila svojho milovaného muža z tureckého otroctvá.

Viem, čo za svetlo svietilo kedysi večer čo večer v starej židovskej synagóge i to, kto strašieval v radnej sieni. Ako sa alchymista z Bratislavy dostal k svojmu pokladu, či ako sa vodník z Dunaja stal majetným pánom, no i o krutom osudu líšky a zajaca , čo sa naháňajú v lesoch neďaleko hlavného mesta, o tom všetkom sa dočítate na stránkach tejto úžasnej knihy 🙂

Aj takto vyzerala stará Bratislava 🙂

Ak sa povie Bratislava, je počuť len dva hlasy. Tých, čo starý Prešporok milujú a narodili sa v ňom a tých, čo ho nenávidia. Hoci v ňom žijú celé veky, stále pre ich oči zostáva len jedno veľké, škaredé a špinavé mesto. Na internete nájdete celú kopu vtipov o „Láske“ medzi Bratislavčanmi a zvyškom Slovenska.

Je to len pár dní, čo som zachytila anketu či by Bratislava mala byť samostatným štátom. Výsledok bol pre mňa šokom. Fakt, že každý by chcel mať to svoje sa tu nepotvrdil ani zďaleka. Nepotvrdilo sa ani to, že ľudia nechcú dožičiť slobodu tomu druhému 🙂

Samotní Bratislavčania by svoj vlastný štát nechceli ani za svet, no zato zvyšok Slovenska, najmä jeho východná časť, by sa záťaže nášho hlavného mesta najradšej zbavilo a doprialo mu slobodu, po ktorej však netúži 🙂

Ja som asi taký slovenský unikát. Hoci som sa v Blave nenarodila a ani neprežila tam značnú čas svojho života, nenávidieť ju predsa len nemôžem. Mám tam kopec priateľov a ešte viac krásnych spomienok na miesta, čo mám hlboko v srdci.

Za tie roky si ju buď obľúbite alebo znenávidíte 🙂

Rozhodnúť sa medzi láskou a nenávisťou pomôže aj Janotová knižka Legendy a mýty zo starej Bratislavy, lebo darmo je. Ak chceme niečo milovať či niečo nenávidieť,  nemalo by to byť pre nás španielskou dedinou…

Nebojte sa spoznať Krásavicu na Dunaji

Vaša Juli 🙂

5.00 avg. rating (98% score) - 1 vote

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*