Tá najkrajšia univerzita sveta

„Vlastnou univerzitou života je zbierka kníh,“ riekol škótsky filozof a historik Thomas Carlyle a hádam sa nemýlil 🙂

Škótsky filozof a historik Thomas Carlyle a jeho vlastná univerzita života 🙂

Po začiatku školského roku sa ohlásil aj ten akademický a prázdniny sa skončili už aj naším vysokoškolákom. Keď som si hľadala pre Vás nejaký citátik, ktorý by rozjasnil tieto pochmúrne jesenné dni, narazila som práve na túto pre mňa neznámu osobnosť škótskeho života a jej slová, ktorým vzdáva hold hádam aj tej najkrajšej univerzite života.

Možno to vyznie ako výsmech. Predsa každá jedna univerzita na svete je vážená inštitúcia a snaží sa dať svojím poslucháčom čo najviac. Snaží sa im dávať určite viac ako nejaká kniha, či dokonca zbierka kníh.

Tak ako teda môže niekto povedať, že všetky tie vznešené univerzity sveta môže nahradiť obyčajná kniha? Že všetky tie roky vzdelávania strávené na akademickej pôde sa dajú vymeniť za hŕstku síce pekných a múdrych, ale predsa len prostých kníh?

A koniec koncov nie je to potom priame nabádanie študentov, aby si zbalili svojich päť slivák, zo svojich alma mater odišli a hajde do knižníc, kde sa naučia viac?

Nuž neviem. Asi by som sa veľmi smiala, keby tento článok spôsobil frontálny odchod z univerzít, ale verte, že nie tak, ako by som sa smiala, keby všetci tí utekajúci študenti začali obsadzovať knižnice po celej krajine a učiť sa priamo  z kníh 🙂

Ešte by som brala, keby sa sklady kníhkupectiev vyprázdňovali v snahe mať tú najlepšiu univerzitu rovno doma a vedomosti čerpať len z pohľadu na tituly krásnej knižnej zbierky 🙂

Dúfam, že frontálny útek nevyvolám 🙂

Skôr než sa tak stane a ja budem spoločnosťou nemilosrdne odsúdená za nehanebný úbytok štátnej inteligencie, dovoľte mi vžiť sa do kože Thomasa Carlyla a vysvetliť opodstatnenosť jeho možno trochu pritiahnutej za vlasy myšlienky…

Chcem nechcem vedie ma to do minulosti, do času, kedy slovo univerzita malo oveľa slávnostnejší cveng, ako je tomu dnes. Na jej pôdu sa dostával naozaj len výkvet spoločnosti. Múdra inteligencia, ktorá vedela vždy kde je sever a svoje vedomosti neváhala použiť pre blaho svojho ľudu, pre blaho svojich krajanov.

Bol tu však aj múdry človek. Obyčajný roľník, zručný remeselník. Chudobný ani kostolná myš, ktorý však vedel pohnúť rozumom a zdravý sedliacky um mu pomáhal pri každej jednej patálii. On nepotreboval univerzity na to, aby vedel o svete. Bol múdry aj bez nich, ba neraz aj múdrejší ako vážení páni magistri či vážení páni inžinieri 🙂

Možno aj tohto kosca čaká pri kozube jeho vlastná univerzita života 🙂

Všetko, čo potreboval vedieť, vedel zo svojich vlastných skúseností, alebo z kníh. Z kníh, ktoré si tak vytrvale čítal po práci na poli. Večer čo večer si unavený sadal ku kozubu a čítal. Čítal si všetko, čo mu prišlo pod ruku, beletriu i vecnú literatúru. Čítal pre vlastné potešenie, no aj preto, aby sa čo to dozvedel o svete, kde už jeho políčko nesiaha.

A práve tento múdry človek dychtivý po vedomostiach, ktorý sa učí len zo svojich vlastných skúseností a kníh zo svojej police, tento múdry človek azda stojí aj kdesi na začiatku Carlyleovej myšlienky. Myšlienky, čo povyšuje zbierku obyčajných kníh na niečo také vznešené ako je univerzita života.

Ja sama sa hrdo hlásim ako jej večná študentka. Deň čo deň si sadám do jej lavíc, aby som sa od nej niečo dozvedela. Koľkokrát sa mi stáva, že sa z jej prednášok podozvedám veci, o ktorých som nemala ani tušenia.

S každou ďalšou knihou odhalím čosi nové, čosi predtým neslýchané. S každým ďalším príbehom objavím vždy nové a nové zákutia nášho bežného života a čudujem sa, aké zaujímavosti máme na svete. Čudujem sa nad tým praktický neustále a vždy ma prekvapí, keď mi kniha pootvorí nové dvierka do sveta, ktorý je taký rôznorodý, taký pestrofarebný 🙂

Stačí ju len popísať a už je z nej vaša profesorka…

Aj toto je jeden dôvodov, prečo tak milujem knihy. Dejepis, zemepis, príroda, spoločnosť, rôzne odvetia nášho života a kniha. Vždy iné prostredie, ktorý ten či onen príbeh dotvára. Je to bonus knihy, ktorý si zaslúži nielen povšimnutie, ale aj aby sme si niečo zapamätali, aby sme sa niečomu priučili…

Niečomu sa priučiť, aj to je práca knihy, ktorú škótsky filozof a historik Thomas Carlyle právom povyšuje na vlastnú univerzitu života.

Dajme mu za pravdu

Vaša Juli 🙂

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*