Šťastie byť ženou :-)

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, aké je to byť ženou? Aké je to teraz, aké to bolo kedysi, aké to bude potom? Môžeme byť sebestačné, schopné sa uživiť a pritom byť milujúcimi a starostlivými matkami a manželkami? A vôbec môžu nás brať muži v tomto neistom svete aspoň trošku vážne?

Tieto ženy žiadne víly komtričky nepoznali

Ja viem, dosť čudné úvahy na to, že máme september 2017 a 21. storočie je v plnom prúde. Emancipácia ženy už našťastie predbehla a my sme sa stali mužom konečne roveň. Po mnohých stáročia stojíme s mužmi bok po boku a hoci je to ešte sem tam dosť ťažké, vzdať sa len tak nechystáme 🙂

Čudo, že len pred takými sto rokmi to bolo úplne inak. Svet sa vtedy ešte riadil úplne inak. Brat si mohol pokojne povedať, že sa so staršou sestrou pri dedičstve neráta, lebo je iba slabá žena. Otec si po smrti manželky mohol z vlastnej dcéry urobiť otrokyňu a prinútiť ju, aby sa mu starala o domácnosť. Iný otec na opačnom konci sveta si spokojne predá svoju dcéru do sexuálneho otroctvá, len aby jej nemusel vyplatiť veno…

Krásny príbeh, ktorý by nemal zapadnúť prachom

Aj o tom je román Elizabeth Adlerovej Žena je šťastie (ang. Fortuna is a Woman, 1993, 487 strán). Román, ktorý ma nielenže dosť šokoval, ale sa hlboko dotkol aj môjho srdca. Drsný, ale nádherný román, ktorý by nemal zostať zastrčený niekde v zadnej poličke knižníc zapadnutý prachom.

Odohráva sa v prvej polovici minulého storočia a strhujúcim príbehom troch ťažko skúšaných duší sa snaží nájsť odpoveď na otázku, či je žena šťastie.

Za všetko v podstate môže zemetrasenie v San Franciscu, ktoré spojí životné osudy troch ľudí. Na troskách zničeného mesta sa stretnú dve ženy a jeden muž. Američanka Francie, Angličanka Annie a Číňan Laj-ťin. Majú široké srdcia, no hlboký smútok v očiach, lebo osud nebol príliš milosrdný ani voči jednému z nich.

Možno najľahší ťažký osud mala Annie, na ktorú si po smrti matky zasadne otec. Vyhlási, že v dome nechce žiadnu cudziu ženskú a keďže sa o rodinu musí dakto starať, celé bremeno bez mihnutia oka prenesie na svoju jedinú dcéru.

Síce bitku nepoznala, otec sa k nej správal rovnako ako k otrokyni…

Dievka, ktorá nemá ani tú najmenšiu šancu na vlastnú rodinu, robí všetko, čo mu len na očiach vidí,  no otcovi nestojí ani za slovko pochvaly. Jej jedinou radosťou je najmladší brat Josh, ktorý je akoby jej vlastný.

Osud je však k ženám mimoriadne krutý a aj tú jedinú radosť jej vezme…

Ešte tvrdší osud má Francie. Hoci sa narodila do veľmi bohatej rodiny, otec ju tvrdo ignoroval už od prvého dňa. Neznášal ženy a svoju vlastnú dcéru priam nenávidel, že sa nenarodila ako muž. Kým žila mama, milovala ju za oboch a chránila pred despotickým manželom, to sa však veľmi skoro a veľmi kruto zmenilo.

Aj život v zlatej klietky môže byť poriadne drsný

Matka umrela, otec sa vidí v jej bratovi, ktorého pretvára na svoj obraz a ju vykážu do slúžkovskej izby. Prísna vychovávateľka ju má držať na krátko a úbohé dievča je viac bité ako sýte. Navyše jej občasné vzdory a výlety za slobodou je bezcitný otec schopný zneužiť, aby vytvoril mýtus o svojej šialenej dcére.

Na plese, na ktorom jej chce nájsť ženícha a konečne sa jej zbaviť, však spoznáva nežnú opateru čašníka Josha a aspoň na chvíľu pocíti bezpečie. Krutý bič otca je však nablízku aj tentoraz…

Laj-ťin je chudobný Číňan, ktorý sa musel veľmi tvrdo prebíjať životom. Ako syn úbohej otrokyne, ktorú ako veľmi mladučkú predali jeho krutému otcovi, nestál za veľa. Od mala musel pracovať a robiť ako špinavý kuli. Otec a bratia ho nemali za nič, iba ak za sluhu, ktorý s mamou spí na chladnej zemi, kým oni si užívajú teplo v posteli.

Kuli sa pri ťažkej robote čítať ani písať nenaučí…

Jeho najväčší sen – naučiť sa čítať a písať sa úbohému kulimu nikdy nesplní a keď sa zunuje otcovi, ocitá sa v otroctve. Horko ťažko sa dostáva do Ameriky, kde je síce slobodný a má možnosť zdokonaliť sa v hazardných hrách, avšak na ružiach ustlané nemá ani v krajine neobmedzených možností.

Tento mimoriadne inteligentný kuli s zmyslom pre obchod však vo svojom vnútri ukrýva jedno šokujúce tajomstvo. Tajomstvo, ktoré mu zachránilo život a ktoré sa má len teraz odhaliť…

Na troskách zničeného mesta sa stretnú traja ľudia – dve ženy a jeden muž. Stretnú sa tri široké srdcia a šesť očí, v ktorých sa zračí hlboký smútok. Po dlhých rokoch väzenia sú slobodní a svoj život majú pevne v rukách. No môžu si ešte užiť šťastie, ktoré sa im po tom všetkom konečne ponúka???

Koniec srandy, povedala som si, len čo som sa začítala do prvých stránok románu o trpkom postavení žien v spoločnosti. Adlerová ma prinútila premýšľať. Dovtedy som emancipáciu žien brala ako samozrejmosť. Nikdy som sa nezamyslela vážne nad tým prečo bola potrebná a načo bola dobrá.

Buďme radi, že sme silné ženy 🙂

Teraz to lepšie chápem a rozumiem, že ak otcovia svoje dcéry brali len ako tovar, či ťažnú silu, alebo nebodaj prebytočný tovar v dome, tak sme museli zobrali veci do vlastných rúk a niečo s tým urobiť 🙂

Mužov z svojej rodiny milujem, ale som šťastná, že svoj život držím v svojich rukách a mám možnosť rozhodovať sa sama za seba 🙂

Buďme hrdé, že sme ženy

Vaša Juli

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*