Cesta snov za literárnym mestom romantiky

Cesta snov za literárnym mestom romantiky

Rusko, veľká krajina s veľkým slovanským srdcom a nespočetným množstvom krás – prírodných i tých kultúrnych a Ja. Ja, drobná osôbka, čo sa po tejto obrovskej krajine presúva na vozíčku, aby si mohla vychutnať nádhetu tejto nesmiernej zeme, v ktorej bije to veľké slovanské srdiečko 🙂

Vydali sme sa Benátok severu 🙂

Bol akurát piaty júl, sviatok Cyrila a Metóda, keď sme si aj s partiou skvelých a výnimočných ľudí povedali, že ho nestrávime doma. Na cesty, necesty sa vydáme, na sever až k fínskemu zálivu zamierime a k majestátnej Neve naše srdcia dychtiace po dobrodružstve dopravíme…

A veruže bolo tak. Na cesty sme sa vydali skoro ráno, aby sme takmer o dva dni neskôr dorazili do nášho vytúženého cieľa, ktorý nebol nikde inde, ako v hoteli Dostojevský. Ozaj, neblúznim. Dokonca sa tam nachádzal bar Raskoľníkov 🙂

Raz ho celkom určite aj dočítam 🙂

Raz som sa Zločin a trest pokúsila prečítať. Bola som mladučká a príbeh o svedomí morálneho vraha úžerníčky bol na mňa asi príliš dlhý, aby sa mi to aj podarilo. No divadelné predstavenie na motívy tohto realistického románu ma uchvátilo a náš hotel blízko Nevského prospektu ma doslova dostal. Takže, Zločin a trest len mi s Raskoľníkom príďte pod ruku a ja si s vami už raz dva poradím…

Nevský prospekt, v prvom momente síce trošku v zime a v chlade sklamal, ale už tu som pochopila, že som prišla nielen do druhého najväčšieho ruského mesta, ale aj do romantického mesta, ktoré pokojne môžem nazvať literárnou kolískou ruskej klasiky.

Vystaval ho Peter Veľký podľa francúzskeho vzoru a Sankt-Peterburg si svoj francúzsky ráz drží dodnes. Jeho výstavba, ktorá sa začína rokom 1703, bola veľmi náročná a vyžiadala si kopec ľudských životov. Dnes sa ťažko súdi, či to stálo všetko za to, no čo sa stalo, už sa neodstane a pracovité ľudské ruky nám zanechali aspoň krásny kút Zeme, akoby stvorený na písanie a rojčenie 🙂

Dôkazom toho sú aj mnohé mýty a legendy. Jedna dokonca hovorí aj o samotnom zakladateľovi mesta Petrovi Veľkom. Údajne sa stalo, že jedného dňa preskakoval z jednej strany na druhú a kričal – Pánu Bohu, mne. Toto opakoval až kým sa raz nepomýlil a nepovedal to osudné – Mne, Pánu Bohu…

Stačí si len domyslieť tie holuby 🙂

Vtedy na tom mieste skamenel a pri Zimnom paláci nájdete aj spomienku na túto pamätnú udalosť. Je ňou jeho socha na koni a ďalšia na brehu Nevy ho zobrazuje ako remeselníka, čo vyrába lode 🙂

Hoci to bol celkom sympatický muž, mňa však zaujal iný pán, ktorý mi vtrhol do srdca ako hurikán. Tvorca Eugena Onegina, či Pikovej dámy má sochu na Námestí umenia. Puškin si vo svojom rodnom meste hovie obklopený holubmi rovno pred múzeom Ruského umenia. Len čo ho zočíte, dostanete obrovskú chuť a či chcete, alebo nie, jednoducho musíte recitovať 🙂

Krásny a veľkolepý…. Toto je pre mňa Rusko

Stačilo prejsť len pár krokov a už sa objavilo niečo, čo je príbehom samé o sebe. Katedrála Vzkriesenia Krista bola postavená na mieste tragickej smrti cára Alexandra I. Je to jeden úžasný kostol v byzantskom štýle, ktoré zdobia výjavy z cárovho života. Vnútri, kde je všetko vyzdobené mozaikou, nájdete obraz ešte mladučkého Ježiša Krista, ale aj miesto, kde cár posledný raz vydýchol.

Bol chladný podvečer, keď sme sa po romantickej dennej plavbe nevskými kanálmi na rieke Mojka, dostali k tomu, čo ma tak očarilo pred mnohými rokmi v jednej ruskej telenovele. Zimný palác, kde toľké roky zimovali ruskí cári a cárovne a ktorý sa v roku 1917 stal terčom krížnika Aurora, je jednoducho nádherný.

Akoby ho z ľúbostnej romance vystrihli 🙂

Do jeho priestorov, ktoré okupuje teraz Ermitáž som sa tentoraz nedostala, ale stačilo sa mi naňho dívať v jedinečnom čase západu slnka počas bielych nocí a už som mala dosť. Je to miesto, ktoré vám doslova vnúti inšpiráciu na nejeden romantický príbeh tejto doby i doby minulej 🙂

Je biela noc, na brehoch Nevy sa ružové zore objavujú až o jedenástej večer. O dvanástej, keď sa na malú chvíľočku zotmie, je na Nevskom prospekte kopec ľudí. Na každom kroku vyhrávajú svoje úžasné melódie mladé hudobné kapely, mesto sa rozsvecuje. Je to noc mladých, mladých a slobody, ktorá bije v našich srdciach.

V týchto chvíľach stúpate na Katedrálu sv. Izaka a hladíte na mesto Petra Veľkého z druhej najvyššej veže sveta. Dolu sa Vám ani nechce, no čaká Vás ešte čosi 🙂

To čosi je nočná plavba po Neve. Za bielych nocí sa pred vašimi očami otvárajú mosty a Vy máte nádherný pohľad na širokú vysvietenú rieku, kde sa okrem tej Vašej  plaví celá flotila lodí. Naskytne sa Vám tiež nádherný pohľad na pobrežie, kde to aj o druhej v noci žije oveľa viac, ako na pravé poludnie.

Na palube hrá hudba, keď si vezmete gitaru a spevákov, tak aj tá slovenská. Poleje sa vínko na bohémske noty a zábava trvá až do rána bieleho, ktoré nikdy nie je ďaleko 🙂

Stačí len zažiť čarovné biele noci a všetko je jasné…

Puškin, Tolstoj, Gorbačov, Dostojevský a mnohí ďalší básnici a prozaici slávneho mesta Sankt-Peterburg. Ako je len možné, že sa v tomto ruskom meste zrodilo tak veľa významných literátov?

Nuž poviem len toľko: Treba zažiť toto mesto a jeho romantickú atmosféru, nechať sa očariť jeho čarovnými príbehmi a hneď to pochopíte 🙂

Lepšie mesto na snívanie ani neexistuje

Vaša Juli 🙂

4.00 avg. rating (88% score) - 1 vote

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*