Príbeh, čo oživuje búrlivé spomienky :-)

Už je to tu!!! Či chceme alebo nie, dnes zazvonil zvonec a letným prázdninám je zrazu koniec. Začal sa nový školský rok a naším malým či veľkým žiakom začali nie až tak príjemne povinnosti, čo už?

Vraví sa však, že všetko zlé je na niečo dobre a či už veríte alebo nie, tak je to aj s novým školským rokom, čo sa akurát dnes začína. Kopec nových zážitkov s novými ale aj starými kamarátmi je prísľubom stále nových a nových úsmevných príhôd a dobrodružstiev 🙂

Tie ani tie najlepšie a najkrajšie prázdniny na svete v svojej ponuke veru nemajú 🙂

Kto nebol nikdy v ňom, nikdy nepochopí 🙂

Presne tak to bolo aj v tejto knihe. Prázdniny sa hlavnému hrdinovi končia a on pekne krásne putuje na internát. On však zúfalý nie je, práve naopak. Na nový život sa priam teší a chvíle, kedy konečne vypadne z nudného domova sa už ani nevie dočkať.

Len čo som si jeho príbeh prečítal, hneď som vedela, kedy vám o ňom čo to prezradím. Šetrila som si ho, pretože o dobrodružnom živote v internáte a o tom, čo sa tam všetko môže diať, sa cez prázdniny písať jednoducho nedá 🙂

Rodičom by som predčasne nahnala strach a aj to celkom zbytočne. Decká, čo zostávajú aj v tomto školskom roku doma u rodičov, by mohli ľutovať, že zostávajú doma. A tým, čo odchádzajú predsa len na intrák som nechcela skaziť prázdniny, tak ako som ich mala skazené pred maturitným ročníkom ja, keď som sa zúfalo chcela dostať späť do školy a k svojím skvelým kamošom 🙂

Internát, ako ste ho ešte nezažili 🙂

A práve preto som si ju pre vás celé dva mesiace šetrila. Je z pera autora románu Na vine sú hviezdy Johna Greena, takže nie divu, že ma autor upútal už na prvý pohľad. Bola som aj tak trochu zvedavá či aj tento jeho druhý román s názvom Kam zmizla Aljaška (ang. Looking for Alaska, NY 2005, u nás 2013, 219 strán)  bude mať ten istý nádych ako známy trpký ľúbostný príbeh.

Má ho. Má všetko, čo by mal mať, ak chce osloviť dnešných násťročných. Veselú mládež, ktorá sa ešte stále hľadá, alkohol, ktorý sa im tak zakazuje, sex, čo chcú stoj čo stoj vyskúšať, ale i otázky hlbokého duchovného charakteru.

Green práve ne stavia do popredia, akoby cítil, že akurát hlboké duchovno a veci s ním spojené je presne to, čo mládež hľadá a tak trochu aj potrebuje. Pokračuje si teda v téme života a smrti a dáva svojim mladým čitateľom odpovede, ktoré práve v dnešnom neistom svete tak zúfalo potrebujú.

Jeho hrdina Miles sa doma na Floride naozaj nudí a preto sa aj rozhodne študovať na strednej internátnej škole, ktorá sa nenachádza čuduj sa svete na vzdialenej Aljaške, ale iba v Alabame 🙂

O tom, že sa tu nudiť rozhodne nebude, sa chalan, čo si akoby zázrakom pamätá posledné slová významných osobností, presvedčí hneď v prvý deň. Spoznáva totiž svojho spolubývajúceho, ktorého všetci do jedného prezývajú Plukovník.

Je to veľmi svojrázny chalan, ktorý z duše nenávidí svojich bohatých spolužiakov, vie si robiť psinu takmer z každého a pravidlá obchádza jedna radosť 🙂

Miles sa od neho dozvedá nielen ako to v jeho novej škole chodí, ale aj o temnom živote  v jej útrobách, v ktorom alkohol, drogy, sex i napriek prísnym pravidlám priam prekvitajú 🙂

Aj toto dievča je divoké, nespútané…

Kráľovnou všetkých kanadských žartíkov na škole je Aljaška. Dievča do koča i do voza. Dievča, s ktorou je neuveriteľná psina za každých okolností. Pohodové dievča, do ktorej sa Miles zamiluje hneď na prvé pohľad. Dievča, ktoré však ukrýva temnú bolesť…

Decká prežívajú semester vo víre učenia a nekonečnej búrlivej zábavy. Majú niekoľko nápadov ako rozvíriť hladinu a neváhajú ich použiť. No každá i tá najväčšia psina na svete má svoj koniec a tento bude priam desivý…

Presne zajtra uplynie dvanásť rokov, čo som prvýkrát nastúpila na svoj prvý internát v živote. Nebol to príliš šťastný deň. Išla som prvý raz z domu a bolo mi skôr do plaču, ako do smiechu. Nevedela som do čoho idem, no keby som to čo i len tušila, v ten deň by som tuším celý celučký preplakala od šťastia 🙂

Pri nástupe na intrák sa raz dva zmení na šťastnú 🙂

Bolo to nádherných deväť rokov a táto kniha, ktorá vyšla presne v roku, kedy som sa dostala preč z domu i ja, mi ich len a len pripomenula. Síce od toho môjho príbehu, ktorý predsa len nebol až taký búrlivý, je dej dosť vzdialený, predsa len som tam čosi našla 🙂

Radosť, mladosť, pochabosť, nekonečný smiech na celú chodbu, psina či u nás haluze, ktorých nikdy nebolo dosť. Toto je ten pravý internát, toto je stredná, akú zažije len ten, čo je preč z domu a presne o tom je aj táto kniha. Kniha, ktorá oživuje sladké spomienky na sladké časy mladosti…

Majte ich naozaj sladké ako med

Vaša Juli 🙂

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*