Tajomný svet mágie… Ilúzia či skutočnosť???

Tajomný svet. Svet mágie – bielej i tej čiernej. Svet víl, škriatkov, černokňažníkov, čarodejníkov. Svet rozprávkových bytostí, v ktorom sa vodné víly vydávajú za princov a na princezné si robia zálusk páni pekiel a rôzne iné strašidlá 🙂

Ktovie či existujú?

Tajomný svet. V ňom dýchajú chladné bytosti zvané upíri a práve v ňom sa z času na čas zamilujú do obyčajných smrteľníkov. V ňom sa neobyčajní smrteľníci pri svite mesiaca menia na strašných vlkolakov a útočia na nevinné ľudské bytosti. A práve v ňom sirény spievajú svoju pieseň smrti, aby nakŕmili Oceániu.

Rozprávky, poviete si, samé rozprávky pre deti. Nevinné príbehy, ktoré ich majú len pobaviť a zabaviť, hovoríte si vždy, keď o niečom takom čo i len začujete.

No predsa. Príde vám do ruky príbeh, pri ktorom si poviete – čo ak predsa len? Čo ak náš svet, svet, ktorý vidíme, nie je jediný, ktorý existuje? Čo ak to nie sú len nevinné rozprávky pre malé deti, ale čo ak je na tom aj kus pravdy?

Veríte tomu, že môže existovať ten tajomný svet mágie, v ktorý tak skalopevne verili naši predkovia???

Vyštudovala som vedecký smer, som teda vedkyňa. A ako vedkyňa by som o ilúzii tajomného sveta mágie nemala nielenže písať, ale ani v ňu veriť. No som aj literárna vedkyňa a ako literárna vedkyňa, čo sa hrabe v knižných príbehoch hocijakých diel mám povinnosť rozmýšľať nielen rozumom, ale väčšinou aj srdcom 🙂

Je možné, aby existovali slávni upíri???

A to srdce nás veľakrát núti pochybovať. Najmä ak čítame o niečom, čo by za normálnych okolností ani nemalo existovať a predsa. Kniha, ktorá je tak majstrovský napísaná, vás presviedča o opaku.

Je to už pekných pár rôčkov, čo som čítala slávnu upírsku ságu od Stephanie Meyer a vtedy mi neprišlo nič zvláštne. Hoci vás autorka skalopevne presviedča, že chladné bytosti naozaj existujú a živia sa naozaj krvou, či už ľudskou, alebo zvieracou, vtedy som sa nad tým vôbec nezamyslela. Jednoducho som celý upirí svet brala len ako ilúziu tohto sveta 🙂

Kniha, ktorá čo to napovie 🙂

Prišiel však na psa mráz a to doslova. Bolo to ešte v zime keď sa mi do rúk dostala kniha od Geralda Bissa s priam strašidelným názvom Kliatba vlkolaka (ang. Curse of the Wolfman, 2016, 188 strán), ktorá mi otvorila oči a prinútila ma dívať sa na tajomný svet mágie úplne inými očami 🙂

Tento príbeh anglickej desivej gotike teda nezostáva nič dĺžny. Je to príbeh, ktorý sa začína zločinom a to dosť vážnym zločinom. Z auta z ničoho nič zmiznú dvaja ľudia. Nezostane po nich ani stopa a vyšetrovanie sa ocitá na mŕtvom bode. Nijaké racionálne riešenie tu nehrozí a naši hrdinovia si musia zájsť po odpovede do sveta mágie, aby prišli veci na koreň…

Kliatba vlkolaka však nie je len desivý príbeh, ktorý naháňa hrôzu. Ide aj o unikátnu štúdiu, ktorej predmetom je práve lykantropia (premena človeka na vlkolaka). Je dopodrobna a na priam vedeckej báze rozpracovaná, že aj zarytého vedca musí nechať na pochybách.

Existuje ten dávny svet vlkolakov, či je to blud?

Aj z ľudí sa možno stavajú takéto tvory…

Nie tak ojedinelé prípady z vzdialených i blízkych krajov, ktoré sú považované len za mýty a legendy, slúžia Bissovi ako dôkaz, ktorým sa nás snaží presvedčiť. Vychádza pritom priamo z folklóru, kde sa vlkolaci tešili mimoriadnej popularite a povesť o nich sa ústnym podaním tradovala z pokolenia na pokolenie.

Z iného súdka je už príbeh, do ktorého som sa mala možnosť zahryznúť len prednedávnom. V podstate ide tiež o folklór, ibaže pre nás ešte vzdialenejší ako vlkolaci 🙂

O vodných vílach hovorí tento ľúbostný román 🙂

O aké magické bytosti ide napovedá opäť jeho názov Siréna, čo vyšiel z pera Keiry Cass (ang. The Siren, 2017, 288 strán), a ktorý nás vnára do hĺbok duše samotnej širokej Oceánie.

Je to ľúbostný príbeh zakázanej lásky sirény a obyčajného smrteľníka. Veľkej nesmrteľnej lásky, ktorá aj Oceániu prinúti zamyslieť sa nad svojimi prísnymi pravidlami a zmeniť ich i keď prichádza o tú, ktorú miluje najviac. Lásky, jej nesmiernej lásky a obete v mene tejto hlbokej lásky.

Pred mnohými rokmi Kahlen zachránila pred istou smrťou, za čo jej dievčina musí slúži ako siréna. Je veľmi poslušná, aj keď sa jej zabíjanie nevinných protiví. Prejde osemdesiat rokov,  ona stretáva Akinliho a srdce jej vraví, že je to ten pravý 🙂

Jej hlas by ho celkom iste zabil. Dorozumievajú sa teda bez slov, no i tak sa medzi nimi vytvára prisilné puto, aby mohli jeden na druhého len tak zabudnú. Ak jeden umiera, umiera zákonite aj ten druhý a ich osud sa zdá byť viac ako beznádejný…

Aj ona možno sníva o láske, ktorú má však zakázanú

Tento román nám hovorí o fenoméne siren z toho  najkrajšieho pohľadu, pohľadu čistej lásky. Hlavná hrdinka nám rozpráva o postavení týchto vodných víl v ľudskej spoločnosti i v umení. Zaujímajú ju príbehy svojich predchodkýň a práve v nich sa snaží hľadať útechu pre seba i pre svojho milého, ktorému nemôže povedať ani len pravdu.

Rozpráva nám o Oceánii, ktorá je láskyplná i krutá zároveň. I keď svoje sirény miluje ako matka, neželá si, aby boli samými matkami či manželkami. Je to strašne kruté, ale robí to len pre ich dobro. Veľmi dobre vie, aké je ťažké opustiť milovaného muža a ešte ťažšie opustiť vlastné dieťa. Najhoršie je však tak veľmi milovať a musieť zabíjať zároveň…

Upíri, chladné bytosti, čo sa živia len krvou. Vlkolaci, na ktorých sa za splnu mesiaca menia ľudia, aby zabíjali svojimi čeľusťami. A napokon sirény, ktoré sa nesmú zamilovať, lebo ich smutným osudom je brať životy.

Sú to nevinné rozprávky pre deti, ktorá ich má len riadne vystrašiť, poviete si.

No čo keď predsa? Čo keď je to naozaj skutočnosť? Tajomný svet mágie, ktorý je pred našimi očami skrytý? Svet čarov a mágie, ktorý môže cítiť len naša duša…

Nedajte sa oklamať očami

Vaša Juli:-)

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*