Knihy nie sú dekorácia, knihy sú srdce izby

Marcus Tulius Cicero – veľký rímsky rečník

Izba bez kníh je ako telo bez duše“ povedal Marcus Tullius Cicero a vôbec sa nemýlil…

Tento významný rímsky rečník ma dnes donútil potrápiť si mozog nad čudom meno kniha a je životom v miliónoch izbách ako je napríklad aj tá moja 🙂 A naozaj, vo väčšine izieb, do ktorých som vstúpila či videla v telke bola aspoň nejaká, i keď len nedbalo pohodená na nočnom stolíku 🙂

Od maličká som milovala romantické seriály. Nehanbím sa to priznám, pre-tože možno seriály ma naučili milo-vať tie spletité osudy mnohých postáv, ktoré teraz nadchádzam v kni-hách. Deň čo deň som už netrpezlivo čakala, čo sa bude diať s ich hrdi-nami ďalej, no nech to bolo napäté už akokoľvek, nikdy mi neunikla istá maličkosť.

Veľká či malá pracovňa plná kníh, ktoré síce nik nečítal, ale boli tam a vy ste mali zo zariadenia scény akýsi lepší pocit:-)

Každý krásny a štýlový seriálový dom musel mať predsa krásnu a štýl-ovú knižnicu, poviete si. Bez toho to jednoducho nejde a ani to nejde predstaviť. Hoci sa z tej knižnice knihy veľmi nevyberali a bola to viac menej len štýlová záležitosť, predsa len ste mali pocit, že to tam proste žije a dýcha 🙂

Aj takto sa dá priestor využiť 🙂

Taká navonok bezvýznam-ná maličkosť a pozrite, čo vám to narobí aj s takým prvým dojmom. Stačí len knižnica v dome a už vytvo-ríte pocit obývaného kúti-ka, v ktorom si užívate život plnými dúškami.

Ten starý dobrý Cicero veľmi dobre vedel o čom hovorí. A to žil v starove-kom Ríme, kde sa za knihy považovali ešte len zvitky papiera a prostý ľud o čudách nazvaných knihami ani len nechyroval 🙂

Zaľúbil sa do nich až oveľa neskôr, keď sa kniha stala naozaj tou knihou a dostávala sa k jednoduchým a prostým ľudom, kde sa rozchytávala ako teplé rožky 🙂

Zakladať si domáce knižnice sa stal módny hit a veru nejedna izbica sa príchodom knihy do jej kútov rozžiarila. Zaiste to bol znak kultúrneho ducha v jej dovtedy temných útrobách. Svetielko, po dlhých rokoch tmavých zákutí, ktoré malo rozjasniť nielen ju, ale aj tých čo, ju obývali 🙂

Priznám sa, že skôr než veľká pracovňa plná všetkých možných i ne-možných kníh, ktoré nik v dome nečíta, sú mi milšie jednoduché dreve-né police, možno aj z už trošku nepotrebného dreveného odpadu, ktoré sú samé knihy nášmu srdcu blízke…

V takýchto knihách so somárskymi rožkami a sem tam nejakou ošu-melou stránkou uprostred sa verte či nie dá vždy nájsť pravé srdce izbice. Tu a nikdy inde platí stará známa vec – povedz čo čítaš, ja ti poviem, kto si. Ak nám domáci dovolia nahliadnuť na ich knižné skvos-ty, potom je nám okamžite jasné, či sme blízke duše alebo nie 🙂

Môžete na nej ležať i čítať si z nej 🙂

Ja som napríklad v zajatí kníh už od malička. Doma sme ich mali toľko, že v každej z troch izieb boli nejaké. A poviem Vám bolo to super. Paráda bola, že len čo som ráno rozlepila oči, pohľad mi padol na akurát moju detskú knižni-cu 🙂

Od tohto okamihu ma ob-klopoval duch rozprávok a ja som sa tešila, ako si v ten deň vypočujem jednu z nich. No a stačilo mi prejsť do spálne, či do obývačky a už som ich mala na očiach opäť. Kni-hy, všade samé knihy a ich duchovia 🙂

Teraz to mohlo vyznieť desivo, ale až také desivé to zase nebolo. Tri izby plné kníh, v ktorých som prežila svoje detstvo, ma naučili tieto čudá milovať a tešiť sa z ich stránok popísanými príbehmi od výmyslu sveta.

Naučili ma milovať ten čarovný duch kníh, bez ktorého izba ani skutoč-nou izbou nie je. Izba je len vtedy izbou, keď v nej prúdi živý rozhovor, znejú zvuky láskavého smiechu, alebo kdesi v starom zaprášenom kresle sa hlce stránka za stránkou nejaká dobrá a zaujímavá kniha 🙂

Inak to je len chladná a neosobná miestnosť v dome, lebo ako by povedal Marcus Tullius Cicero „izba bez kníh je ako telo bez duše„, nežije, nedýcha a postupne chladne 🙁

Nedovoľte, aby sa to stalo aj u Vás

Vaša Juli 🙂

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*