Za literárnou krajinou slovenského mora :-)

Tejto krajine jednoducho neodoláte. Môžte robiť čo chcete, jednodu-cho jej neodoláte. Láka vás na spev mora a ako nejaká morská siréna vás vábiť do svojich nádherných osídiel 🙂

Či chcete alebo nie, musíte ju jednoducho navštíviť. Jednoducho le-gendy a mýty o morskej hladine, ktorú sme si už pred rokmi náročky privlastnili, Vám nedajú spávať a doslova Vás prinútia objavovať túto srdečnú krajinu s priam panenskú krajinou 🙂

Jedinečná nádhera slovenského mora 🙂

Je úplne fuk, či si na skúma-nie vezmete potápačské okuliare a rozhodnete sa preskúmať jej bohatý pod-morský svet. A či si len po-kojne ľahnete na jej kame-nisté pláže a budete sledo-vať jej malé vlnky na pokoj-nej morskej hladine.

Alebo radšej dvihnete kot-vy a vydajte sa na prieskum krásnej prírody, v lone kto-rej možno nájsť aj nádherné a jedinečné Plitvické jazerá, ktoré ja osobne vrelo odporúčam 🙂

Veru, veru, taká je už krajina s našich slovenským morom, také je už Chorvátsko. V týchto týždňoch tam cestuje kopec našincov, čo sa už tešia na jeho krásy 🙂  Možno tam čoskoro vycestujete aj vy a preto som si dnes pripravila niečo, vďaka čomu sa o kultúre tejto malebnej krajiny dozviete viac…

Prijmite pozvanie na výlet naprieč chorvátskou literatúrou, ktorá sa začína opäť kdesi pri stredovekom písomníctve. To sa popri tradičnej latinčine rozvíjalo aj v nám dobrej známej hlaholike.

Šíria ju priami žiaci Konštantína a Metóda v centrách slovanskej boho-služby na ostrovoch, na Istrii a Prímorí.  Z textov v hlaholskom písme sú najznámejšie Baščianska doska asi z roku 1100, Viedenské listy z 12. storočia, či Misál kniežaťa Nováka z roku 1368.

V čase, keď na literárnom poli vládne humanizmus a renesancia sa rozvíja písomníctvo na Dalmancií a Príbeh chorvátskej knihy svoje stránky píše hlavne v Dubrovníku. Deje sa tak zásluhou spisovateľov publikujúcich v latinčine, čo je inak jazyk humanistického vzdelávania (J. Šižgorić), nájdu sa však aj diela písané v chorvátčine (Š. Menčetić).

Chorvátski humanisti píšu o nábožensko-historických témach, pričom čerpajú z klasických rímskych a talianskych renesančných motívov,  no neobchádzajú ani prvky ľudovej poézie 🙂

Reformácia tu pôsobí len okrajovo, aj to iba na severe územia.

17. a 18. storočie patrí v Chorvátsku baroku, ktorý reflektuje ideolo-gický katolicizmus, za čo môže najmä skupina okolo I. Gundulića. No nechýba ani osvietenstvo, ktoré je zamerané na osvietené a vzdeláva-cie ciele (F. Grabovac).

Aj tu majú svoje národné obrodenie, ktoré do dejín vošlo ako ilýrske hnutie z rokov 1835 – 1848. Jeho takým hlavným vodcom bol L. Gaj, ktorý aj so svojimi druhmi žiada zjednotenie južných Slovanov pod vplyvom ideí nemeckého romantizmu, či slovanskej vzájomnosti, tak ako ju u nás chápali aj Kollár so Šafárikom 🙂

Nečudo, že sa zanedlho z ilýrizmu vyvinul práve romantizmus (S. Vraz).

K rozvoju chorvátskej kultúry prispieva aj založenie Akadémie vied a umení v Záhrebe v roku 1867. Stalo sa tak zásluhou biskupa J. J. Stros-smayera.

August Šenoa – muž chorvátskeho realizmu v plnej kráse 🙂

Prišli šesťdesiate roky 19. storo-čia a s nimi aj A. Šenoa. ktorý sa stáva hlavnou osobou vtedajšie-ho literárneho života v krajine slo-venského mora. Tento pánko pre-sadzuje realizmus a zdôrazňuje pozitívne pôsobenie literatúry na národ 🙂

Na prelome storočí v chorvát-skom Príbehu knihy prevláda rea-lizmus s prvkami naturalizmu, ktorý sa snaží o kritické zobraze-nie vtedajších pomerov (E. Kumi-čić).

Aj chorvátska moderna sa musí rodiť v rozpore. Na jednej strany sú tí starší, ktorí si samozrejme udržia-vajú konzervatívne názory na umenie a spoločnosť. Oproti nim už stojí nová, mladšia generácia, ktorá uprednostňuje skôr moderné európske umelecké smery (I. Vojnović).

Obdobie medzi dvoma vojnami bolo príznačné sociálnou angažova-nosťou, dôrazom na psychologickú a ideovú problematiku, či prítom-nosťou expresionizmu a moderného realizmu (M. Krleža, V. Nazor).

Nechýba ani autentická skúsenosť z boja proti fašizmu počas druhej svetovej vojny v podaní I. G. Kovačića a J. Kaštelána.

Bezprostredne po druhej svetovej vojne v chorvátskej literatúre dominuje socialistický realizmus, neskôr sa uplatňuje aj existen-cializmus.

Gričská čarodejnica je výzva, ale skutočne stojí za to 🙂

A keď sme už v tom Chorvátsku a kutá-me sa v jeho Príbehu knihy, nedá mi ne-spomenúť spisovateľku z tejto krajiny, ktorú mám hlboko v srdci 🙂 Hovorí vám niečo meno Marija Jurić Zagorka? Jej Gričská čarodejnica je priam úchvatná. Vrelo odporúčať tento nádherný histo-rický, skoro rozprávkový príbeh 🙂

Doprajete si ho možno aj na cestách za vašou vysnenou krajinou. Tá najbližšia vysnená rozhodne je, i keď sa ňou dá cestovať nielen priestorom, ale aj časom. A možno presne to je na nej najzaujíma-vejšie….

Vydajte sa za ňou spolu so mnou

Vaša Juli 🙂

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*