Prečo sa oplatí nebáť??? :-)

Leto a letné prázdniny to nie je len oddych a voľno. Je to aj čas letných dovoleniek a cestovania. Ľudia sa teraz chovajú ako sťahovavé vtáky. Migrujú sem a tam. Túlajú sa kade tade. Lietajú si hoc aj bez krídel 🙂

Leto je už raz také. Nik, kto nemusí, nesedí predsa doma. Každý chce niekam vypadnúť. Do mesta, k moru, do prírody, či iba tak nejaké pamiatky kuknúť. Ide autom, autobusom, loďou, lietadlom, vlakom. Možno je mu aj jedno kam, hlavne že vypadne.

Aj toto mohla byť parádna jazda. Nie pre všetkých síce dovolenková, ale jazda supermodernou japonskou strelou by mala všetko vynahradiť, no nie? Veď kto by už nepristal na takú úžasnú jazdu niečim takým úžasným ako je japonská strela???

Je júl presne ako teraz. Na stanici Tokio stred sa zhromažďujú rôzni tipkovia. Jedných sem doviedla práca, ďalších oddych a túžba po dobrodružstve, no sú tu aj takí, ktorí sa rozhodli razantne zmeniť svoj život.

Je to skutočne veľká masa ľudí, ktorých spája iba jedna jediná túžba – čo možno najrýchlejšie sa dostať z dusného tepla do príjemne vychladenej japonskej strely. Tou strelou má byť práve Hikari 109, ktorý má o 10:00 vyraziť do Hakaty.

Skutočne stojí za to

Verte, či nie v tej chvíli nik netuší, čo všetko sa stane. Aspoň nie v románe Josepha Rancea a Areiho Kata Expres smrti z roku 1980 (z ang. Bullet Train, u nás vyšiel v roku 1987).

Na 230 stranách strhujúceho románu sa rozpúta hotové peklo, keď anonym nahlási v Hikari 109 bombu. Spočiatku túto infošku neberú až tak vážne. Takéto a podobné klebety sú v tomto podniku na dennom poriadku a dosiaľ sa nikdy nič desivé nestalo.

Lenže predsa len je to tentoraz tak trochu iné.

Za normálnych okolností strelu zastavia, dôkladné ju prezrú a ak sa nič nedeje, strela pokračuje v spanilej jazde ďalej. No teraz ako na potvoru si to akosi nemôžu dovoliť 🙁

Hlas v telefóne totiž tvrdí, že ak strela spomalí, bomba sa aktivuje, nastane explózia a cestujúci zahynú na trati. Navyše im ponúka aj desivý dôkaz, že nehovorí len tak do vetra.

Nechá vybuchnúť menší vláčik v pustatine najmenšieho ostrova a všetci zrazu pochopia, že majú jeden obrovský problém. Problém, akému ešte hádam nik z nečelil, najmä nie mladý šéf dispečingu Hiroši, ktorý hoc je veľmi šikovný, teraz si rady dať nevie 🙁

Aj on si uvedomuje, že situácia je viac než desivá a ak nezaplatia mastné výkupné, škody budú obrovské. Vie to, no aj tak sa nevzdáva a so svojím tímom robí čo môže, aby sa stal zázrak a všetko nakoniec dobre dopadlo.

Jednoduché to však nemá. Ocitá sa pod paľbou kritiky médií a objasnenia sa dožadujú aj vydesení cestujúci, ktorí sa dívajú smrti priamo do očí.

Tu sa ukáže stará pravda: ak hľadíme smrtke do tváre, ukazujeme sa svetu takí, akí v skutočnosti sme. Inak to nie je ani v Hikari 109, kde sa slabší jedinci správajú ako zvery, kým z tých silnejší sa stavajú hrdinovia 🙂

Autori do tohto bombového zmätku s japonskou strelou priniesli aj silný ľúbostný príbeh. Jeho aktéri sú doktorka Laura, ktorá cestuje na lekársku konferenciu a jej manžel vojak Matt. Práve jeho si povolajú, aby bombu zneškodnil. No o tom, že ide aj o jeho osud, sa dozvedá príliš neskoro…

Hikari – v niečom podobnom sa to celé odohrávalo 🙂

Expres smrti som objavila v knižnici mojej starkej. Keď som si ju brala, ani som len netušila, že ide o príbeh, v ktorom ľudia čelia smrti. Je to príbeh z osemdesiatych rokov minulého storočia a hoci terorizmus bol v tom čase ešte len neznámy pojem, aj tak ide z toho mráz po chrbte.

Svet bol a je nebezpečný, no netreba sa báť a kade tade cestovať. Blázni tu boli vtedy a sú tu aj teraz, no ak im ukážeme, že strach je iba slovo, ktoré nám nič nehovorí, prestane ich to baviť a konečne dajú pokoj.

Aj príbeh japonskej strely Hikari 109 je príbeh víťazstva, víťazstva človeka nad takými bláznami. Prečítajte si ho a pochopíte, prečo sa oplatí nebáť 🙂

Bezpečné cesty

praje vaša Juli 🙂

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*