Rozprávka o človeku, čo nám priniesol Vieru…

A predsa by sme mali poznať našu minulosť!!!

Darmo, ale skutočne je to tak!! Dejepis a história nie sú tu len tak pre nič za nič, ale aby sme sa čo to dozvedeli o tomto svete 🙂 Tak napríklad zajtra je sviatok. Je voľno. Do práce sa nejde  a môžeme si lebediť, koľko len chceme 🙂

Ale vedeli by ste povedať, prečo sme zajtra doma???

Príchod Konštantína a Metoda, o tom je predsa piaty júl. Rok čo rok ho slávime. Rok čo rok pripomíname. Rok čo rok sme v tento deň doma a užívame si voľno s našimi ratolesťami 🙂 Veď sa im práve začínajú dvoj-mesačné prázdniny, tak prečo to parádne neosláviť?

Prečo Ich nezačať tak, ako sa patrí – s rozprávkou?

Aj ja mám pre vás dnes jednu 🙂 Tú, čo záhadu okolo zajtrajšieho sviatočného dňa úplne vysvetľuje. Je to nádherná rozprávka pre malých i veľkých, až mám trochu strach, či ju nepokazím 🙂

Kde bolo, tam bolo, kde sa piesok lial a voda sypala…

Konštantín Filozof

Bolo to už dávno, ešte v 9. storočí. Bolo to okolo v roku 827, keď  v gréckom Solúne uzrel svetlo sveta malý Konštantín zvaný Filozof, ktorý prijal rehoľné meno Cyril.

Bola to veruže veľká sláva…

Veď sa narodil budúci jazykove-dec, prekladateľ, filozof a misionár, no vtedy to nik ešte ani len netušil. Všetci sa akurát mohli tak tešiť z najmladšieho syna v rodine vyso-kopostaveného byzantského úra-dníka.

Konštantín robil rodičom radosť už od narodenia 🙂

Navštevuje cisársku školu v Carihrade, neskôr sa stáva profesorom filozofie na cisárskej vysokej školy. Dokonca sa na istý čas utiahne k Metodovi do kláštora na Olympe.

Stal sa z neho cestovateľ – misionár 🙂

Zúčastnil sa politicko-náboženskej misii k Chazarom, počas ktorej viedol dišputu s predstaviteľmi židovskej viery a spolu s Metodom našiel aj pozostatky pápeža Klimenta.

Bol to panovník Michal III, kto ho vyslal až ku nám 🙂

Ten poveril oboch bratov christiaznizačnou misijnou úlohou na Veľkej Morave, kde dovtedy kresťanstvo šírili len franskí kňazi, čo nerobilo dobrotu. Silnejúci vplyv ich ríše bol totiž pre nás v tých časoch nebez-pečný 🙁

Filozof ešte v Byzancií zostavil prvé slovanské písmo – hlaholiku 🙂

Hlaholika – takto sa kedysi u nás písalo

To do nej i za pomoci svojho brata Metoda pre-ložil niektoré základné pí-somnosti ako napríklad Nový zákon, breviár, žaltár, ale i zbierku zákonov Zákon sudnyj ljudem, čo sa však pripisuje viac menej Meto-dovi.

A podarilo sa mu to 🙂 🙂

Všestranným použitím v prekladoch i vo svojej vlastnej tvorbe postavil slovanský jazyk na úroveň kultúrnych jazykov vtedajšej Európy. Pred-stavte si, aj my sme mali taký jazyk, na ktorý by sme mali byť patrične hrdí 🙂

Po príchode solúnskych bratov sa začali u nás diať veci 🙂

Založili nižšie (čítanie i písanie) aj vyššie (teológia) školstvo. Venujú sa domácemu duchovenstvu, organizujú cirkevný život, budujú štátny poriadok. Vďaka ním sa Veľká Morava postupne vymaňuje spod vplyvu Východofranskej ríše 🙂

To sa však Frankom nie celkom páči.

Bavorskí kňazi obviňujú bratov z heretického učenia a bezprávneho používania staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Preto odchádzajú aj do Ríma, aby sa tam obhájili 🙂

Cestou ich príjme knieža Koceľ a dá im na výchovu svojich žiakov.

Benátky sa stali miestom známej Konštantínovej obhajoby slovanskej liturgie. Možno aj pre ňu ich v Ríme prijali priaznivo a pápež Hadrián II. napokon schválil starosloviensku bohoslužbu a vysvätil niekoľko čle-nov družiny za kňazov 🙂 Prinesené pozostatky sv. Klimenta sa pritom považujú za jednu z vážnych príčin náklonnosti  zo strany rímskej kúrie.

Filozof sa však už na Veľkú Moravu nevracia…

Pre podlomené zdravie zostáva v Ríme, utiahne sa do kláštora a prijíma rehoľné meno Cyril. Zomiera 14.2. 867 a so všetkými poctami ho po-chovali v chráme  sv. Klimenta.

Z množstva jeho diel Proglas vyniká!!!

Proglas – prvá slovanská báseň

Táto prvá slovanská báseň je predslovom k pre-kladu evanjelia, v ktorom poukazuje na vzájom-nú podmienenosť vzdelanosti a pravej zbožno-sti, kde vidno aj jeho kultúrnu rozhľadnosť.

Kedysi som jeho diela musela vedieť vymenovať 🙁

Natlačiť si ich všetky do hlavy, nebola až taká fuška, ako sa zdá. Celkom ľahko si ich zapamä-táte podľa jeho životných ciest. Práve oni mu boli prameňom, z ktorých literárne čerpal. To čo zažil, dal aj na papier, aby sa so svojimi pocitmi mohol aj podeliť.

Urobil pre nás strašne veľa.

Jazyk, písmo, škola, súdny poriadok, liturgia, i preklad liturgických tex-tov – za to možno ďakovať aj Konštantínovi Filozofovi. Bol to veľký člo-vek. Veľký učiteľ našich predkov, ktorým prináša nielen hlaholiku, ale aj vieru.

Vieru, ktorá je v mnohých našich srdciach až dodnes..

Pekné zajtrajšie voľno

praje Juli 🙂

5.00 avg. rating (97% score) - 1 vote

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*