Po stopách blízko-ďalekej cestovateľky

Poľsko – obrovská krajina na severe.

Rodná vlasť prvého slovanského pápeža, milovaného pápeža Jána Pavla II.

Krajina s ktorou sa delíme o naše Tatry.

Krajina lepkavých krowiek, či významných hradov i zámkov.

Stredoveký hrad Niedzica

Krajina, v ktorej sa inšpiruje aj naša Jana Pronská, aby nám mohla poodhaliť nejeden historický ľúbostný príbeh. Práve v nej z času na čas hľadá hrady pre dej svojich románov a vykresľuje ich až tak, že človek normálne dostane až chuť spoznať tie miesta.

Veru pravda je, mali by sme spoznať krajinu našich susedov i my. Jej zemepis, jej históriu, prírodu a či jej umenie. Umenie také i onaké a možno sa nim nechať kúsok aj inšpirovať, teda ak sa nám dostane po kožu 🙂 Človek nikdy nevie, čo sa stane a čo nestane 🙂

A práve možno teraz už napäto čakáte, čo sa stane, alebo nestane s našou tak trochu cestovateľkou, čo sa nazýva poľská literatúra.

Nuž tak, vedzte, či nie, do jej života vstúpil rebel! Bolo to modernistické hnutie Mladé Poľsko, tak trochu dosť ovplyvnené aj naturalizmom. No a toto hnutie si nastúpilo s poéziou a bojovnými manifestmi. Jeho tvorba sa však najvýraznejšie prejavila v próze a dráme (W. S. Reymont, G. Zapolska).

Len čo nastal načas pokoj zbraniam, o slovo sa tu hlási veľký rozmach poézie a to vďaka skupiny zvanej Skamander (J. Tuwin), no tiež má k tomu čo povedať aj tzv. krakovská avantgarda (T. Peiper).

Próza si veselo kráča cestou tradície poľského románopísectva, no aj tu prenikajú nové umelecké smery (B. Schulz).

V literatúre spred druhej svetovej vojny sa veslo pokračuje aj po nej. Nadväzujú na ňu Milosz i Galczyńskí. Avšak svoje robia aj silné vojnové zážitky, napríklad u Róźcewicza.

Samozrejme, skôr či neskôr ku určitým zmenám prísť muselo a deje sa tak v roku 1956, kedy sa ku kormidlu dostáva nová generácia básnikov (Z. Herbert) i prozaikov (M. Hlasko).

Silný prúd predstavuje aj vidiecky román zo súčasnosti (T. Nowak), či diela, ktoré sa venujú strateným východným územiam, čo po vojne zabral Sovietsky Zväz

Uznania na svetovej úrovni sa v tomto období dočkali aj autori absurdnej drámy S. Mroźek, či sci-fi S. Lem.

Po vojne sa už niektorí autori do vlasti ani nevrátili, iní emigrovali vďaka zlej politickej situácií neskôr, najmä však po rokoch 1968 a 1981.

No už v sedemdesiatich rokoch sa tu deje čosi nové a na scénu nastupuje nová vlna v poézií (S. Barańczak).

Stalo sa to, čo sa stalo a Poliaci si po roku 1976 môžu užívať veľký rozmach ineditnej a samizdatovej literatúry. Vznikali a rozširovali sa tu ilegálne vydavateľstva ako Nowa, PULs, či Krag. Mnohí autori publikovali aj oficiálne, no našli sa aj takí, čo vychádzali len v samizdate, alebo v zahraničí.

Toto obdobie dvojakého obehu literatúry sa v Poľsku končí až rokom 1989, kedy sa aj tu politické napätie uvoľňuje 🙂

A keďže som sľúbila a sľuby sa majú plniť, ešte pár viet o poľských doskách, čo znamenajú svet 🙂

V stredoveku sa tu divadlo rozvíja v dvoch líniách – náboženskej, kde máme texty až z 13. storočia a svetskej, do ktorej zasiahla nielen produkcia komediantov, ale aj ľudové prvky.

Divadlo Krakow

Koncom 16. storočia tu začína, a to by ste možno ani len nepovedali, vplyv francúzskeho divadla. Prvé verejné divadlo vzniklo v roku 1765 vo Varšave, v Krakove divadlo mali v roku 1781.

V prvej polovici 19. storočia na divadlo silne vplýva najmä romantická dráma a od polovice tohto storočia nastáva prudký rozvoj divadiel v Krakove i v Ľvove.

A aj tu sa objavuje vplyv rebelského hnutia Mladé Poľsko, čo sa pričinilo nielen o uvedenie realistických drám, ale aj o novoromantické inscenácie . Na začiatku 20. storočia tu so svojimi hrami dominoval aj Schiller.

Po druhej svetovej vojne sa sieť divadiel len rozšírila a nechýbali ani bábkové scény v Krakove, Varšave, či v Poznani. Šesťdesiate roky priali hlavne experimentálnym scénkam, či silnému hnutiu, nazývanému študentské netradičné divadlo 🙂

 

A čo sa deje na poľskej literárnej, či divadelnej scéne dnes? Nuž, rozlúsknuť tento oriešok by nemusel byť až taký problém, ako sa na prvý pohľad zdá. Stačí sa len začítať do nejakého hoc aj moderného poľského dielka, alebo si len tak zájsť do Krakova na nejaké poľské predstavenie 🙂

To je paradox. Je jedna krajina, ktorá je od našich hraníc ďalej a predsa, je nám oveľa bližšie. Uhádnete ktorá? 🙂

Veselé pátranie

vaša Juli 🙂

 

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*