Cestovateľka, čo sa túla kade tade

Príbeh lepkavých krowiek

Tato krajina vôbec nie je taká vzdialená, ako by sme si mohli myslieť. Táto krajina je len nami nepoznaná a nepreskúmaná, až je to nám tak trochu aj na hanbu. Ak sa už vyberieme z pohodlia nášho domova do šíreho sveta, len málokedy sa vyberieme túlať jej smerom.                                                                                                                                                                       
Možnože nás odradí cesta na sever, keď nás v lete láka skôr teplejší juh. No ak už dáme tomu severu šancu, tak nás určite zastavia nám tak dobre známe nákupy, kde sa dá celkom dobre a hlavne výhodne nákupy. Svet za týmito vychýrenými trhoviskami nás prestane zaujímať len čo naďabíme na skvelý kabát alebo jedinečný oblek, akého u nás niet.

A pritom tá krajina poskytuje oveľa viac, než len trhoviská. Je to Vielička, soľná baňa, akú nikde inde nenájdete. Je to Krakow, či Varšava, mestá dychajúce históriu a umením. Je to prekrásna príroda a tá druhá strana Tatier, ktorú by sme mali tiež chcieť spoznať.

Je to kopa hradov, kde sa neraz písali aj tie naše dejiny. Sú to oštiepky a lepkavé krowky, tak dobre známe z našich jarmokov.

Je to kniha a jej príbeh, o ktorom vám chcem čo – to povedať. Je to Poľsko, domovina prvého slovanského a predovšetkým milovaného pápeža Jána Pavla II.
Tento príbeh sa začína presne tak ako príbehy všetkých slovanských literatúr – v ústnej ľudovej slovesnosti. Aj ona bola, pravdaže, spočiatku písaná len po latinsky.

V poľštine sa začína písať až v 12. – 15. storočí, odkiaľ pochádzajú aj najstaršie pamiatky písané v tomto jazyku. Mali prevažne náboženský obsah.

Boli to rôzne piesne, legendy ako napríklad tá o sv. Vojtechovi, ďalej to boli apokryfy, či žaltár kráľovnej Jadwigy a biblia kráľovnej Žofie. Tou najvýznamnejšou svetskou skladbou z 15. storočia sa stal Rozhovor majstra so smrťou.

Poľská literatúra sa dotiahla na európsku úroveň už v období renesancie. Práve v duchu humanizmu tu vznikali po latinsky písané náučné a umelecké diela. Z tých náučných to bol napríklad aj Koperníkov spis De revolutionibus.

Ešte väčší význam však mala po poľsky písaná literatúra, kde nájdeme aj poéziu, zábavné knihy, náboženskú či náučnú literatúru. Z tých najznámejších predstaviteľov tohto obdobia sa patrí spomenúť aspoň Kochanowského.

Všetko sa však mení a humanizmus a renesanciu v druhej polovici 16. storočia v poľskom príbehu knihy vystrieda manierizmus, ktorý plynulo prechádza v 17. storočí do baroka. A v tomto období sa objavujú mená ako Morsztyn, či Potockí.

Takzvané osvietenské obdobie darovalo Poľsku zasa spisovateľov, čo sa snažili svoju tvorbu spojiť s racionalizmom či s požiadavkami spoločenských reforiem (I. Krasicki).

Strata poľskej národnej samostatnosti a neúspech povstaní z rokov 1830 a 1863 sa najviac prejavili ako inak v romantizme, kedy najvýznamnejšie diela vznikali v emigrácii (A. Miczkiewicz, J. Slowacki).

Avšak akonáhle nastupuje pozitivizmus, ktorý na rozdiel od romantizmu preferuje racionalizmus, zdôrazňuje význam prírodných vied, osvety a mravčej práce pre národ, centrum literárneho života sa presúva späť k našim severným susedom a vracia sa späť do svojej poľskej domoviny.

Jupíííííííííííííí a čo sa deje v tomto tak trochu tuláckom príbehu potom? Vy to ešte neviete? Že nie? Tak to si budete musieť prečítať príspevok aj o týždeň, kde sa nielenže dozviete ako to s našou cestovateľkou dopadlo, ale čo to aj o poľských divadelných doskách, ktoré znamenajú svet.

Krásne a dobrodružné cestovanie
vaša Juli
5.00 avg. rating (97% score) - 1 vote

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*