Čo treba čítať najmenej dvakrát za život a prečo?

Antoine de Saint-Exupéry: 

Malý princ

Kto by ho len nepoznal? Ktoré dieťa a ktorý dospelák? Lieta si z planéty na planétu, na niektorých vidí veru poriadne čudesné veci a objavuje si nový svet, teda vesmír. Zo všetkého najviac túži po nových priateľov, lebo okrem na prvý pohľad trošku márnotratnej ružičky nikoho nemá.

No tak dobre, ja sa teda priznám celkom úprimne a bez nátlaku. Ja som tým dieťaťom a  ja som bola tým dospelákom, ktorému Malý princ z pera slávneho francúzskeho letca Antoina de Saint-Exupéryho (fr. Le Petit Prince z roku 1943) takpovediac unikol.

Ako dieťa som po ňom nesiahla (asi som sa bála rozprávky o vesmíre, sci-fi nebola totiž práve moja šálka kávy). Na zakládke ma to nik neprinútil čítať (hoci som to v čítanke našla). A teraz som sa k tomu akosi nedostala, ale ako sa vraví na všetko musí dospieť čas.

Môj čas dospel a bolo to úplne úžasné. Za všetko môže kamoška a jej príkaz, aby som si Malého princa určite prečítala. Jej slová boli vypočuté až o pár mesiacov neskôr, keď som si chcela doplniť knižnicu o pár knižných noviniek. A vtedy som si povedala prečo sa nezačítať do toho slávneho Malého princa?

Dostala sa mi do rúk krásna knižka so žltým obalom, kde si trónil práve malý princ s zlatými kučeravými vláskami a modrým priam princovským pláštikom. Knižôčka hlási rok  vydania 2009 a na jej žltej obálke nájdete aj túto krásnu, jednoduchú myšlienku:

Vydavateľstvo Gardenia pripravilo nový preklad Malého princa a vydáva ho v podobe prijateľnej pre dospelého čitateľa, aby si pripomenul jeho múdrosť, na ktorú vo víre životných udalostí zabudol.

O tom, že táto zlatá klasika svetovej literatúry je pre malých i veľkých, svedčia už aj prvé stránky tohto výnimočného dielka. Na nich rozprávač – letec, čo havaruje v púšti – celkom výstižne postrehne rozdiel medzi dospelými, čo rozumejú iba reči čísiel a deťmi, ktorým je vždy všetko na prvý pohlaď jasné.

Je vtipné a krásne zároveň ako deti povyšuje na dospelých, ktorým vraj nerozumie a sám sa niekedy správa ako typický dospelák, čo mu zavše vyčíta aj malý princ, ktorý hoc je aj z inej planéty až pridobre odhadne ako to v tomto svete chodí.

Letec sa teda stretne s veľmi múdrym chlapčekom z planétky, kde sú tri aktívne a jedna vyhasnutá sopka, ktoré ráno čo ráno sám vymetá. Najväčšou hrozbou sú baobaby, ktoré by mu mohli celý domov pohltiť a čaká ho tam jeho milovaná ruža, ktorá je preňho taká jedinečná ako len niečo jedinečné môže pre niekoho byť.

Svoju planétku však opúšťa a na svojej neuveriteľnej ceste vesmírom vidí všetky tie čudesné veci, o akých sa mu ani len nesnívalo. Skutočných priateľov, čo v ďalekom vesmíre tak zúfalo hľadá, však nájde iba na našej Zemi.

Líšku, letca i hada, čo sa ponúkne, že ho vezme domov za jeho milovanou ružou a kopec krásnych myšlienok, čo by ani v dnešnom modernom svete nemali byť iba prázdnymi frázami – to všetko a ešte oveľa viac dopĺňajú autorové ilustrácie, ktoré jednoducho treba len vidieť.

Malý princ, inak načítanejšia kniha 20. storočia vo Francúzsku, je vraj knihou, ktorú treba čítať dvakrát za život. Raz ako dieťa, raz ako dospelý. Ja som ju ako dieťa nestihla, mám veru čo robiť, nemyslíte?

A ešte čosi:

Je dojemné ako sa letec stará o malého princa, ktorého pozná len pár dní. Myslím že je to jeden nádherný príklad lásky k drobcom, z ktorého by sme si mali my dospelí brať príklad. Aj preto je slávny Malý princ nielen pre malých, ale aj pre veľkých, ktorí nič tak jasne nevidia a aj keď vidia, tak len očami.

Lebo akoby povedal šťastný malý princ – „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.

Krásny zážitok
vaša Juli
5.00 avg. rating (97% score) - 1 vote

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*