Ako si vybrať knihy na dovču :-)

A už je to tu! Čas dovoleniek a oddychu! Po dlhých mesiacov v práci či v škole, prišiel konečne čas, aby sme si vydýchli a načerpali nové sily na ďalší silný nápor v práci, či v školských laviciach 🙂

Pre niektorých je aj tento letný čas dovoleniek luxusom. Pokladajú ho za celkom zbytočný, ak nie úplne stratený. Myslia si, že prachy treba na niečo celkom iné a tak ich naháňajú do prasiatka ešte aj v lete.

Iní konajú naopak. Užívajú si more, pláž, atmosféru prímorského mestečka. Alebo si vyjdu dakde do hôr, dýchajú čerstvý horský vzduch a počúvajú ticho lesa, akého v mestách niet 🙂

Jedných aj druhých môže spojiť aj taká dobrá kniha. Je jedno, či si ju otvoria po ťažkom dni v práci, alebo na pláži pri mori, či v sládkom tichu hôr, kde ich nikto a nič neruší.

Aj na pláži môže byť pohoda s knihou v ruke

Kniha a hlavne dobrá kniha k letu proste patrí. Je pokoj, vo svete práce sa toho toľko nedeje, deti majú voľno, netreba sa s nimi učiť a hnať do úloh a v telke nič také nedávajú. Kedy inokedy je čas na knihu, ak nie práve teraz, v lete 🙂

Možno práve teraz riešite tú istú dilemu, čo aj ja. Idem na dva týždne k moru a neviem sa rozhodnúť, čo si vziať na čítanie a koľko kníh za tých dvanásť dní asi tak prečítam 🙂

Vybrať si knihy na dovolenku, to je predsa tá najjednoduchšia vec na svete, zdalo by sa vám. Nuž môže, ale aj nemusí byť.

Dovolenka je predsa o kvalitnom oddychu, ktorý si má dopriať nielen telo, ale aj duša a kniha v tom môže zohrať veľmi dôležitú úlohu, ani by ste neverili akú dôležitú. Preto je aj jej výber rovnako dôležitý 🙂 Verte, či nie 🙂

Nesmiem byť sebec!!!

Na dovču ako vždy idem s mamou, čo znamená, že zo množstvá kníh, ktoré si môžem vziať, tie zo starkinej knižnice vypadajú. Mamča ich už aspoň raz čítala (to po nej som čitateľskú vášeň zdedila 🙂 ) a keďže nechcem, aby sa tam nudila, beriem nejaké knižné novinky, o ktorých viem, že budú baviť aj ju.

Obmedzená batožina

Ide sa autobusom a hoci hmotnosť na jednu osobu je značne štedrá, limit predsa len nie je iba slovo. U našej mamy znamená dva kufre, ruksak, chladnička. Oblečenie i potraviny sa jednoducho musia zmesiť, inak to ani nejde 🙂

Knižný limit je u nás tri podľa možnosti útlejšie knihy na dva týždne pre obe. Je to veľa, či málo? Ako sa to vezme. Zaleží od situácie a nálady na pláži 🙂

Musím šetriť!!!

Nielen s peniazmi, ale aj s knihami. Z času na čas sa stane taká vec a za týždeň padnú  u nás aj tri knihy. Na dovče, kde treba vziať milión iných vecí, na také dačo sa môže rovno zabudnúť. Človeku nezostáva nič iné, len sa uskromniť 🙂

Zase až také ťažké to nie je 🙂 Pri mori sa len nečíta, ale aj robí kopec iných vecí. Kniha je len super doplnok oddychu. Beriete si ju, keď máte chuť, prečítate si zopár stránok a potom si ju odložíte na neskôr. Takýmto spôsobom Vám tri knihy vydržia strašne dlho, aj tie dva týždne 🙂

Len pozor, aby toho nebolo veľa

Už teraz počujem tie reči: Načo sme brali toľko kníh, keď sa nečítali? Ako sa len tomu vyhnúť? Celkom jednoducho. Tie knihy sa jednoducho budú čítať. Jednoducho si ich zoberiete toľko, aby ste ich prečítať stihli.

Pozor, aj počet strán toho ktorého románu rozhoduje. Ak si to môžete dovoliť a je miesto, tak si pokojne berte aj dve hrubšie, keď sa na ne cítite, ak nie, zoberte si s takým počtom strán, ktoré bez problému dáte 🙂

A ak by ste už naozaj nemali pocit, že balíte knihy len tak pre nič za nič, skúste aspoň načať tú poslednú alebo si tú najzaujímavejšiu necháte na koniec 🙂 Bude vás lákať a jednoducho si ju neodpustíte.

Baľte si kufre len samými knižnými lahôdkami

Verte nemá zmysel, ak vám dobrú dovolenku prekazí zlá kniha. Aj pri oblečení si balíte väčšinou veci, v ktorých sa cítite čo možno najlepšie. Presne tak je to aj s knihami.

Majte na pamäti, že dovolenka je hlavne o oddychu a ten môže zlá a pre vás nezaujímavá kniha pekelne pokaziť. Spraví presne pravý opak toho, čo ste chceli, keď ste si ju balili do kufra. Z príjemného dovolenkového čítania sa stane hotová dovolenková čitateľská nočná mora 🙁 a tá vám za to určite nestojí.

Naopak, výborná kniha na dovče je hotový zázrak. Ak máte vyhliadnutú nejakú knižnú lahôdku, tak ani chvíľu neváhajte! Hneď si ju pribaľte do kufra a ak naozaj bude taká skvelá, ako od nej čakáte, o krásne dovolenkové zážitky s knihou v ruke je postarané 🙂

Ja dnes odchádzam, v kufri knihy už pekne zbalené. Už teraz som zvedavá aké budú a aké zážitky mi prinesú. No najviac sa teším, keď sa vami o ne podelím…..

Teraz mi však zostáva dúfať, že žiadnu si nenájdem zajtra ráno zmrazenú v chladničke, lebo aj to minulý rok bolo 🙂

Veselé leňošenie

praje Juli 🙂

Po stopách blízko-ďalekej cestovateľky

Poľsko – obrovská krajina na severe.

Rodná vlasť prvého slovanského pápeža, milovaného pápeža Jána Pavla II.

Krajina s ktorou sa delíme o naše Tatry.

Krajina lepkavých krowiek, či významných hradov i zámkov.

Stredoveký hrad Niedzica

Krajina, v ktorej sa inšpiruje aj naša Jana Pronská, aby nám mohla poodhaliť nejeden historický ľúbostný príbeh. Práve v nej z času na čas hľadá hrady pre dej svojich románov a vykresľuje ich až tak, že človek normálne dostane až chuť spoznať tie miesta.

Veru pravda je, mali by sme spoznať krajinu našich susedov i my. Jej zemepis, jej históriu, prírodu a či jej umenie. Umenie také i onaké a možno sa nim nechať kúsok aj inšpirovať, teda ak sa nám dostane po kožu 🙂 Človek nikdy nevie, čo sa stane a čo nestane 🙂

A práve možno teraz už napäto čakáte, čo sa stane, alebo nestane s našou tak trochu cestovateľkou, čo sa nazýva poľská literatúra.

Nuž tak, vedzte, či nie, do jej života vstúpil rebel! Bolo to modernistické hnutie Mladé Poľsko, tak trochu dosť ovplyvnené aj naturalizmom. No a toto hnutie si nastúpilo s poéziou a bojovnými manifestmi. Jeho tvorba sa však najvýraznejšie prejavila v próze a dráme (W. S. Reymont, G. Zapolska).

Len čo nastal načas pokoj zbraniam, o slovo sa tu hlási veľký rozmach poézie a to vďaka skupiny zvanej Skamander (J. Tuwin), no tiež má k tomu čo povedať aj tzv. krakovská avantgarda (T. Peiper).

Próza si veselo kráča cestou tradície poľského románopísectva, no aj tu prenikajú nové umelecké smery (B. Schulz).

V literatúre spred druhej svetovej vojny sa veslo pokračuje aj po nej. Nadväzujú na ňu Milosz i Galczyńskí. Avšak svoje robia aj silné vojnové zážitky, napríklad u Róźcewicza.

Samozrejme, skôr či neskôr ku určitým zmenám prísť muselo a deje sa tak v roku 1956, kedy sa ku kormidlu dostáva nová generácia básnikov (Z. Herbert) i prozaikov (M. Hlasko).

Silný prúd predstavuje aj vidiecky román zo súčasnosti (T. Nowak), či diela, ktoré sa venujú strateným východným územiam, čo po vojne zabral Sovietsky Zväz

Uznania na svetovej úrovni sa v tomto období dočkali aj autori absurdnej drámy S. Mroźek, či sci-fi S. Lem.

Po vojne sa už niektorí autori do vlasti ani nevrátili, iní emigrovali vďaka zlej politickej situácií neskôr, najmä však po rokoch 1968 a 1981.

No už v sedemdesiatich rokoch sa tu deje čosi nové a na scénu nastupuje nová vlna v poézií (S. Barańczak).

Stalo sa to, čo sa stalo a Poliaci si po roku 1976 môžu užívať veľký rozmach ineditnej a samizdatovej literatúry. Vznikali a rozširovali sa tu ilegálne vydavateľstva ako Nowa, PULs, či Krag. Mnohí autori publikovali aj oficiálne, no našli sa aj takí, čo vychádzali len v samizdate, alebo v zahraničí.

Toto obdobie dvojakého obehu literatúry sa v Poľsku končí až rokom 1989, kedy sa aj tu politické napätie uvoľňuje 🙂

A keďže som sľúbila a sľuby sa majú plniť, ešte pár viet o poľských doskách, čo znamenajú svet 🙂

V stredoveku sa tu divadlo rozvíja v dvoch líniách – náboženskej, kde máme texty až z 13. storočia a svetskej, do ktorej zasiahla nielen produkcia komediantov, ale aj ľudové prvky.

Divadlo Krakow

Koncom 16. storočia tu začína, a to by ste možno ani len nepovedali, vplyv francúzskeho divadla. Prvé verejné divadlo vzniklo v roku 1765 vo Varšave, v Krakove divadlo mali v roku 1781.

V prvej polovici 19. storočia na divadlo silne vplýva najmä romantická dráma a od polovice tohto storočia nastáva prudký rozvoj divadiel v Krakove i v Ľvove.

A aj tu sa objavuje vplyv rebelského hnutia Mladé Poľsko, čo sa pričinilo nielen o uvedenie realistických drám, ale aj o novoromantické inscenácie . Na začiatku 20. storočia tu so svojimi hrami dominoval aj Schiller.

Po druhej svetovej vojne sa sieť divadiel len rozšírila a nechýbali ani bábkové scény v Krakove, Varšave, či v Poznani. Šesťdesiate roky priali hlavne experimentálnym scénkam, či silnému hnutiu, nazývanému študentské netradičné divadlo 🙂

 

A čo sa deje na poľskej literárnej, či divadelnej scéne dnes? Nuž, rozlúsknuť tento oriešok by nemusel byť až taký problém, ako sa na prvý pohľad zdá. Stačí sa len začítať do nejakého hoc aj moderného poľského dielka, alebo si len tak zájsť do Krakova na nejaké poľské predstavenie 🙂

To je paradox. Je jedna krajina, ktorá je od našich hraníc ďalej a predsa, je nám oveľa bližšie. Uhádnete ktorá? 🙂

Veselé pátranie

vaša Juli 🙂

 

Fantastický príbeh, čo vás tak dokonale zamoce :-)

Nik nie je výnimkou.

Každý si tú otázku položil aspoň raz v živote a ten, kto tvrdí že nie, klame sám seba. Tá otázka je na prvý pohľad ľahká a odpoveď na ňu jasná ako facka. No naozaj je to tak? Čo by sa asi tak stalo, keby sme tú odpoveď naozaj aj poznali?

Ozaj, čo by sa asi tak stalo, keby sme vlastný život ani nežili my? Keby ho nielen stvoril , ale aj tvoril niekto úplne iný? Nemyslím teraz Boha, osud, či niečo také. Pokojne by to mohol byť aj človek z mäsa a kostí. Možno aj nejaký umelec, spisovateľ, ktorý by náš život mal len ako literárnu predlohu, podľa ktorej by tvoril.

Ivan nad niečím takým nikdy nerozmýšľal. Niečo také by tomuto grafikovi v reklamke ani na um neprišlo. A predsa, niečo podobné mu prišlo do cesty a prinútilo ho rozmýšľať o veciach, o ktorých ani neveril, že sú v reálnom svete možné.

Mal celkom obyčajný život. Celkom dobrú prácu, ktorá ho bavila. Manželku, ktorá snívala o vlastnom dome. Syna, ktorý bol tak trochu nemehlo, za čo sa cítil tak trochu zodpovedný. Prísľub ľúbostného pomeru s chladnou finančnou poradkyňou, ktorá sa akurát rozhodovala, či má mať so svojím manželom ďalšie dieťa alebo si radšej budovať kariéru.

A aby toho nebolo náhodou dosť,  tak sa mu prihodí ďalšia tiež „celkom obyčajná“ vec. Na karate, kam pyšne vodí svojho syna, spozná chalana, ktorý je nielenže synom jeho bývalej, ale ešte sa aj naňho nápadne podobá a zhodou okolností sa nevolá inak ako Ivan.

Je to veru poriadne pekelná situácia, situácia ako z ľúbostného románu, povedali by ste, teda keby ste neboli akurát Ivan, teda Ivan myslený Ivanom, lebo akurát Ivan myslený Ivanom, ako ho niekedy autor oslovuje, na také somariny ani zďaleka neverí.

No ani vy by ste neverili, keby ste boli hrdinom tejto knihy. Jej autor je majstrovský Pavel Vilikovský a jej názov je po prvých stránkach knihy tak trochu proti logike. Znie totiž Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa. Kniha je z aktuálneho roku 2017 a má 183 strán.

Poviem Vám, vo  chvíli, keď som sa dostala k stretnutiu Ivana s Obyčanom (tak sa totiž autor Ivanovej knihy v románe nazýva), som ani nevedela , čo si prajem viac.

Či pikantný súdny proces, v ktorom by Ivan Obyčana zažaloval za zneužitie vlastného života,  alebo pokračovanie Ivanových osudov bez toho votrelca Obyčana mysleného Obyčanom, alebo žeby skôr Ivanom? Už sa v tom mocem i ja 🙂

Majster pera Vilikovský neopisuje ani jedno ani druhé. Z dvoch možností volí tú tretiu, akú by nik možno ani len nečakal. Rada by som povedala, že je to jemu vlastne, ale keďže je to len prvá kniha, čo som od toho majstra s veľkým M čítala, poviem iba, že je to bohovsky originálne.

Presne tu máte pocit, že sa jedny dvere zatvorili, aby sa otvorili ďalšie a ďalšie. Súdny proces, ktorý sa samozrejme nekoná, neľutujete, lebo by vám možno pripadal nudný a zbytočný.

Za Ivanom mysleným Ivanom vám ľúto nie je, pretože jeho príbeh sa skončil a vlastne ho celý aj poznáte. Iba z času na čas vám príde, či ten Ivan v románe skutočne aj fungoval alebo ani veľmi nie a práve to tomu dodáva tú správnu šťavu.

Ivana mysleného Ivanom teda pokojne nechávate za sebou a vstúpite do ďalších a ďalších dverí. Dej románu sa komplikuje a len čo do neho vstúpi krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa, napätie sa len a len zvyšuje….

Chcete mať dokonalé knihomoľské Vianoce aj v lete? Lepšiu knihu nepoznám. Vilikovský je Pán, je Majster a skutočný Ježiško na slovenskej literárnej scéne. Pri ňom rozum na nudu raz dva zabudne. Číta sa ľahko, dostať ho z ruky je ťažké, dostať z hlavy priam nemožné, aspoň tú jeho najnovšiu .

Už teraz sa teším na ďalšie skvosty z jeho pera…

Šťastné a veselé knihomoľské

praje Juli 🙂

Cestovateľka, čo sa túla kade tade

Príbeh lepkavých krowiek

Tato krajina vôbec nie je taká vzdialená, ako by sme si mohli myslieť. Táto krajina je len nami nepoznaná a nepreskúmaná, až je to nám tak trochu aj na hanbu. Ak sa už vyberieme z pohodlia nášho domova do šíreho sveta, len málokedy sa vyberieme túlať jej smerom.                                                                                                                                                                       
Možnože nás odradí cesta na sever, keď nás v lete láka skôr teplejší juh. No ak už dáme tomu severu šancu, tak nás určite zastavia nám tak dobre známe nákupy, kde sa dá celkom dobre a hlavne výhodne nákupy. Svet za týmito vychýrenými trhoviskami nás prestane zaujímať len čo naďabíme na skvelý kabát alebo jedinečný oblek, akého u nás niet.

A pritom tá krajina poskytuje oveľa viac, než len trhoviská. Je to Vielička, soľná baňa, akú nikde inde nenájdete. Je to Krakow, či Varšava, mestá dychajúce históriu a umením. Je to prekrásna príroda a tá druhá strana Tatier, ktorú by sme mali tiež chcieť spoznať.

Je to kopa hradov, kde sa neraz písali aj tie naše dejiny. Sú to oštiepky a lepkavé krowky, tak dobre známe z našich jarmokov.

Je to kniha a jej príbeh, o ktorom vám chcem čo – to povedať. Je to Poľsko, domovina prvého slovanského a predovšetkým milovaného pápeža Jána Pavla II.
Tento príbeh sa začína presne tak ako príbehy všetkých slovanských literatúr – v ústnej ľudovej slovesnosti. Aj ona bola, pravdaže, spočiatku písaná len po latinsky.

V poľštine sa začína písať až v 12. – 15. storočí, odkiaľ pochádzajú aj najstaršie pamiatky písané v tomto jazyku. Mali prevažne náboženský obsah.

Boli to rôzne piesne, legendy ako napríklad tá o sv. Vojtechovi, ďalej to boli apokryfy, či žaltár kráľovnej Jadwigy a biblia kráľovnej Žofie. Tou najvýznamnejšou svetskou skladbou z 15. storočia sa stal Rozhovor majstra so smrťou.

Poľská literatúra sa dotiahla na európsku úroveň už v období renesancie. Práve v duchu humanizmu tu vznikali po latinsky písané náučné a umelecké diela. Z tých náučných to bol napríklad aj Koperníkov spis De revolutionibus.

Ešte väčší význam však mala po poľsky písaná literatúra, kde nájdeme aj poéziu, zábavné knihy, náboženskú či náučnú literatúru. Z tých najznámejších predstaviteľov tohto obdobia sa patrí spomenúť aspoň Kochanowského.

Všetko sa však mení a humanizmus a renesanciu v druhej polovici 16. storočia v poľskom príbehu knihy vystrieda manierizmus, ktorý plynulo prechádza v 17. storočí do baroka. A v tomto období sa objavujú mená ako Morsztyn, či Potockí.

Takzvané osvietenské obdobie darovalo Poľsku zasa spisovateľov, čo sa snažili svoju tvorbu spojiť s racionalizmom či s požiadavkami spoločenských reforiem (I. Krasicki).

Strata poľskej národnej samostatnosti a neúspech povstaní z rokov 1830 a 1863 sa najviac prejavili ako inak v romantizme, kedy najvýznamnejšie diela vznikali v emigrácii (A. Miczkiewicz, J. Slowacki).

Avšak akonáhle nastupuje pozitivizmus, ktorý na rozdiel od romantizmu preferuje racionalizmus, zdôrazňuje význam prírodných vied, osvety a mravčej práce pre národ, centrum literárneho života sa presúva späť k našim severným susedom a vracia sa späť do svojej poľskej domoviny.

Jupíííííííííííííí a čo sa deje v tomto tak trochu tuláckom príbehu potom? Vy to ešte neviete? Že nie? Tak to si budete musieť prečítať príspevok aj o týždeň, kde sa nielenže dozviete ako to s našou cestovateľkou dopadlo, ale čo to aj o poľských divadelných doskách, ktoré znamenajú svet.

Krásne a dobrodružné cestovanie
vaša Juli

Ahoj svet!

Som Juli, Juli Pallerová a budem tu trošku písať o knihách, ktoré sú mojou veľkou vášňou 🙂 Jednoducho ich milujem a čítam všetko, čo mi príde pod ruku – či je to staré alebo nové.

KTO VLASTNE SOM???

Som mladá, pomaly ale isto už 28-ročná baba.

Mám za sebou slovinu a litiku na UKF v Nitre, o knihách by som mala teda čo-to vedieť.

Som členkou redakčnej rady obecných novín, kde píšem a píšem, nie síce o knihách, ale keď sa dá aj o nich 🙂

Pracovala som pre Mišku Pribilincovú, autorku Pozitívnych rozprávok – tam bolo vždy treba niečo tvoriť´a muselo byť to byť fakt kreatívne, lebo taký drobec vám veru nič neodpustí.

Trúfam si tiež povedať, že som kreatívna – o čom svedčia aj romány v mojom stolíku, zatiaľ síce nevydané, ale človek nikdy nevie 🙂

PREČO PRÁVE KNIHY???

Milujem ich!!! No nielen preto.

O vlastnom blogu som začala vážne rozmýšľať hneď z niekoľkých dôvodov:

  1. Mám dojem, že kniha upadá. Naša generácia už toľko nečíta ako naše mamky, alebo babky, čo je večná škoda. Chcela by som ľudí namotivovať, aby si aspoň z času na čas nezapli PC, ale vzali si do rúk knihu a začítali sa do jej stránok.
  2. Pri čítaní hocijakej knihy zažívam všelijaké pocity a keďže sa chcem s nimi aj podeliť, niet dôvod prečo to neskúsiť práve takto a neoznámiť svetu info o fantastických knihách, ktoré sa dotkli mojej duše.
  3. Láska ku knihám a k príbehom, ktoré ich stránky ukrývajú – večná škoda o nich nenapísať pár zmyslu-plných viet, nie???
  4. Možno je za tým aj snaha dostať knihu opäť do spoločnosti, rozprúdiť okolo nej debatu, čo mi v dnešnom svete tak trochu chýba.

VŠETKO, ČO MI PRÍDE POD RUKU?

Naozaj. Smrteľne vážne.

Ak sa teda bavíme o beletrii, tak určite.

Čítam staršie i novšie dielka

Tie staršie sa vždy nájdu doma v knižnici, ktorú práve teraz usilovne lúskam a kde nadchádzam vždy zaujímavé kúsky zo 60. – 80. rokov minulého storočia.

Tie novšie mi síce večne unikajú 🙂 no ja si ich väčšinou skôr či neskôr predsa len nájdem a dokonale vychutnám.

A NA AKÉ KÚSKY SA MÁTE PRIPRAVIŤ VY?

  • Na kvalitné knižné bonbóniky každého druhu
  • Je úplne jedno, či je to román o láske, krimi, alebo čosi úplne iné – tu to rozhodne nájdete
  • Na slovenskú i svetovú knižnú scénu
  • Na moderné knihy
  • I staré dobré knihy našich mám
  • Na životné osudy našich skvelých majstrov pera
  • Ale i na príbehy kníh zo vzdialených či  blízkych krajín
  • Na zaujímavé a vtipné články o knihách, po ktorých budete túžiť i vy
  • Či na seriály o obľúbených knihách
  • A čo je hlavné, všetky vekové kategórie si tu nájdu to svoje!!!

Tak ja sa na dnes už lúčim, no nadlho nie….

Čítame sa čoskoro 🙂

Vaša Juli

Čo treba čítať najmenej dvakrát za život a prečo?

Antoine de Saint-Exupéry: 

Malý princ

Kto by ho len nepoznal? Ktoré dieťa a ktorý dospelák? Lieta si z planéty na planétu, na niektorých vidí veru poriadne čudesné veci a objavuje si nový svet, teda vesmír. Zo všetkého najviac túži po nových priateľov, lebo okrem na prvý pohľad trošku márnotratnej ružičky nikoho nemá.

No tak dobre, ja sa teda priznám celkom úprimne a bez nátlaku. Ja som tým dieťaťom a  ja som bola tým dospelákom, ktorému Malý princ z pera slávneho francúzskeho letca Antoina de Saint-Exupéryho (fr. Le Petit Prince z roku 1943) takpovediac unikol.

Ako dieťa som po ňom nesiahla (asi som sa bála rozprávky o vesmíre, sci-fi nebola totiž práve moja šálka kávy). Na zakládke ma to nik neprinútil čítať (hoci som to v čítanke našla). A teraz som sa k tomu akosi nedostala, ale ako sa vraví na všetko musí dospieť čas.

Môj čas dospel a bolo to úplne úžasné. Za všetko môže kamoška a jej príkaz, aby som si Malého princa určite prečítala. Jej slová boli vypočuté až o pár mesiacov neskôr, keď som si chcela doplniť knižnicu o pár knižných noviniek. A vtedy som si povedala prečo sa nezačítať do toho slávneho Malého princa?

Dostala sa mi do rúk krásna knižka so žltým obalom, kde si trónil práve malý princ s zlatými kučeravými vláskami a modrým priam princovským pláštikom. Knižôčka hlási rok  vydania 2009 a na jej žltej obálke nájdete aj túto krásnu, jednoduchú myšlienku:

Vydavateľstvo Gardenia pripravilo nový preklad Malého princa a vydáva ho v podobe prijateľnej pre dospelého čitateľa, aby si pripomenul jeho múdrosť, na ktorú vo víre životných udalostí zabudol.

O tom, že táto zlatá klasika svetovej literatúry je pre malých i veľkých, svedčia už aj prvé stránky tohto výnimočného dielka. Na nich rozprávač – letec, čo havaruje v púšti – celkom výstižne postrehne rozdiel medzi dospelými, čo rozumejú iba reči čísiel a deťmi, ktorým je vždy všetko na prvý pohlaď jasné.

Je vtipné a krásne zároveň ako deti povyšuje na dospelých, ktorým vraj nerozumie a sám sa niekedy správa ako typický dospelák, čo mu zavše vyčíta aj malý princ, ktorý hoc je aj z inej planéty až pridobre odhadne ako to v tomto svete chodí.

Letec sa teda stretne s veľmi múdrym chlapčekom z planétky, kde sú tri aktívne a jedna vyhasnutá sopka, ktoré ráno čo ráno sám vymetá. Najväčšou hrozbou sú baobaby, ktoré by mu mohli celý domov pohltiť a čaká ho tam jeho milovaná ruža, ktorá je preňho taká jedinečná ako len niečo jedinečné môže pre niekoho byť.

Svoju planétku však opúšťa a na svojej neuveriteľnej ceste vesmírom vidí všetky tie čudesné veci, o akých sa mu ani len nesnívalo. Skutočných priateľov, čo v ďalekom vesmíre tak zúfalo hľadá, však nájde iba na našej Zemi.

Líšku, letca i hada, čo sa ponúkne, že ho vezme domov za jeho milovanou ružou a kopec krásnych myšlienok, čo by ani v dnešnom modernom svete nemali byť iba prázdnymi frázami – to všetko a ešte oveľa viac dopĺňajú autorové ilustrácie, ktoré jednoducho treba len vidieť.

Malý princ, inak načítanejšia kniha 20. storočia vo Francúzsku, je vraj knihou, ktorú treba čítať dvakrát za život. Raz ako dieťa, raz ako dospelý. Ja som ju ako dieťa nestihla, mám veru čo robiť, nemyslíte?

A ešte čosi:

Je dojemné ako sa letec stará o malého princa, ktorého pozná len pár dní. Myslím že je to jeden nádherný príklad lásky k drobcom, z ktorého by sme si mali my dospelí brať príklad. Aj preto je slávny Malý princ nielen pre malých, ale aj pre veľkých, ktorí nič tak jasne nevidia a aj keď vidia, tak len očami.

Lebo akoby povedal šťastný malý princ – „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.

Krásny zážitok
vaša Juli

Oneskorený Deň detí s bytosťou, ktorá im zmenila svet

Klára Jarunková 

28.4. 1922 Červená Skala – 11.7.2005 Bratislava


Ani sme sa nenazdali a máj sa prehupol do mesiaca jún.
Jún je teda zvláštny mesiac, to vám teda poviem! Polka ďalšieho roka pomaly ale isto za nami. Dni sú dlhé a noci krátke. Vonku je už poriadne cítiť horúčavu. Tá láka von na výlety ako ešte nikdy predtým. V školách sa tiež pomaly ale isto finišuje a deti už netrpezlivo vytúžene čakajú na začiatok letných prázdnin.
Tento mesiac je proste taký, patrí deťom.
Nečudo, že práve jeho prvý deň je im zasvätený. Prvý jún, medzinárodný deň detí. Slávi sa v škôlkach, školách, mestách, obciach, kde sa dejú pre deti rôzne podujatia. Vymýšľajú sa súťaže doslova na každom rohu a to všetko pre radosť v očkách tých najmenší. Malý darček sa im zaiste ujde aj doma. Darček zo všetkých najlepší. Darček z lásky od rodičov darovaný.
Že ho ešte nemáte vymyslený??? Tak to je najvyšší čas!
Inšpiráciou by vám mohla byť aj taká osobnosť, akou prozaička pre deti a mládež Klára Jarunková rozhodne je. Možno jej tvorbu vaše drobce ešte nepoznajú, no darovať im niečo z jej diela by až taký výstrel naslepo byť nemusel. Veď darovať knihu pred toľkými dňami voľna nie je len ako darovať záchranné koleso pred totálnou nudou, ale aj kúsok duše…
Pamätáte sa ešte na ňu, na dievčatko s ťažkým osudom už od mala?
Otca mala najskôr poštového úradníka, neskôr sa však stal chatárom v Nízkych Tatrách. Keď mala len osem rokov, zomrela jej matka. Ju a jej štyroch ďalších súrodencov vychovávala teda otcova sestra.
Na gymnázium v Banskej Bystrici v roku 1940 úspešne zmaturovala.

A stala sa učiteľkou. Do 1943 učila na detvianskych lazoch Korytárky, no v nasledujúcich rokoch už študuje slovenčinu a filozofiu na Slovenskej univerzite v Bratislave. Štúdium však nedokončila. Po vojne sa stáva úradníčkou bratislavskej radnice. Od roku 1954 do roku 1984 pôsobí v humoristickom časopise Roháč.

Patrí ku generácii autorov, ktorí v literatúre pre deti a mládež spôsobili hotový prevrat.

Bolo to začiatkom 60. rokov, kedy spolu s inými (Ďuríčková, Feldek, Válek) aj Klára Jarunková začína v tvorbe pre deti a mládež vychádzať z toho, čo by mohlo drobcov aj baviť. V tom čase to bol v tejto oblasti zásadný krok, aby sa mohla tvorba pre detského, či pubertalného čitateľa naplno rozvinúť aj u nás.

Jednoducho povedané, konečne bola v tejto tvorbe dôležitá estetika a konečne sa pre svojho čitateľa aj zaujímavou.

Čo sa týka Jarunkovej, tá knižne debutovala s Hrdinským zápisníkom z roku 1960, prózou pre mladšie deti. Ak sa vám to ešte do rúk nedostalo, tak vedzte, že sú to voľne pospájané príhody z každodenného života dvojice šiestakov Mira Fazuľku a Miša Jurana. I keď 50. roky tu ešte silno cítiť, chlapčenské huncútstva podané detskými očami, vášho šibala určite nenechajú chladným.

Román Jediná (1963) je prvou a čitateľsky najúspešnejšou prózou z jej pera.

V tejto realistickej próze sa mládež môže nájsť aj dnes. Jej mladí hrdinovia, vyvedení z miery svojimi často i rodinnými okolnosťami sa usilujú zvládnuť svet dospelých, na ktorého prahu stoja aj oni. Ani hlavná hrdinka, mestské dievča Oľga nie je výnimkou a naraz sa musí vyrovnať s celou radou problémov.

Dvaja bratia, nepríjemný pobyt v nemocnici, či útek od starkých a to ešte stále nie je všetko.

Brat mlčanlivého Vlka (1967), Pomstiteľ (1968), Tulák (1973), alebo aj neľahké obdobie po rozvode rodičov, ktoré prežíva mladá hrdinka v románe Nízka oblačnosť (1993), to je len zlomok z toho, čo ponúka Klára Jarunková deťom, no hlavne mládeži.

Možno to nie je to, čo na MDD pre svoje ratolesti hľadáte…

Ak ste chceli darovať nejakú peknú rozprávočku, tak u Kláry Jarunkovej hľadajte iba v Hrdinskom zápisníku. Jej mládežnícky hrdinovia sú predsa len iní. Riešia problémy, ktoré rieši aj dnešná mládež. V tom je jej literatúra pre deti a mládež niečím iná, niečim zaujímavejšia…

Ak teda chcete, aby aj vaša ratolesť poznala život svojich rovesníkov zo šesťdesiatich rokov, potom neváhajte!!!

Diela Jarunkovej sa na leto jednoducho vždy hodia.

Krásne MDD
praje vaša Juli