Ten najväčší burič všetkých čias…

Janko Kráľ 

(24.4.1822 Liptovský Mikuláš – 23.5.1876 Zlaté Moravce)

Kde bolo, tam bolo, žil si raz mladý pán Kráľ a čuduj sa svetu bol to ten najväčší burič všetkých čias. Tak veľmi chcel, aby sa mal jeho rodný ľud aspoň o čosi lepšie. Že je to číry nezmysel a že keď už bol raz ten pán Kráľ, nemal sa búriť, aby sa mal jeho ľud dobre, ale rovno niečo preto spraviť?
Lenže nie je pán Kráľ ako pán Kráľ, na našom malom Slovensku teda určite nie…
Možno si ho ešte zo školských čias pamätáte veľmi dobre. Tento básnik z Liptova bol kedysi tá najvýraznejšia osobnosť slovenského romantizmu. A o tom, že v štúrovskom hnutí nebol len tak do počtu, svedči aj dnes dobre známa skutočnosť, že bol jeden z najradikálnejších predstaviteľov tohto hnutia. 
Nečudo, že si vyslúžil prezývku najväčší burič všetkých čias…
Janko Kráľ študoval na lýceu v Kežmarku a v Levoči, v roku 1842 prichádza študovať aj do Bratislavy, kde sa zoznamuje aj s Ľudovítom Štúrom a je to! Od tých čias sa aktívne zapája do jeho hnutia. Samozrejme, keď otec spisovnej slovenčiny prichádza o miesto, je jeden z tých, ktorí na protest odchádzajú študovať do Levoče. Na túto neprávosť reagoval aj básňou Duma bratislavská.

Avšak on sám v štúdiu nepokračuje.
Zrejme sa nejaký čas zdržiava v rodisku, neskôr sa stáva praktikantom v advokátskej kancelárii. V tomto čase pochodil kus sveta a revolúciu v 1848 privítal s nadšením ako svedok jej vypuknutia v Pešti.
Ako správny revolucionár a burič, no hlavne ako správny Slovák sa vyberie do vlasti aktivizovať slovenský ľud.
Každému sa napokon dostane to, o čo si koleduje a presne to si na vlastnej koži zažil aj sám burič Janko Kráľ. Keď ho zatkli, nič iné ani nemohol čakať. Najprv ho na výstrahu opakovane vyhostili, ale kdeže by sa povestný burič tak ľahko vzdával? Nedalo sa teda nič robiť. Janka Kráľa uväznili Šahy a tu vznikla aj jeho báseň Šahy.

Ani po prepustení si nedáva pokoj, pridáva sa k slovenským dobrovoľníkom a stáva sa ich kapitánom.
Po neúspechu revolúcie zastáva miesto vládneho komisára a vláde pomáha pri identifikácii povstalcov z maďarskej strany. Ako štátny úradník pôsobí vo viacerých slovenských mestách. Avšak po rakúsko-uhorskom vyrovnaní bol slovenský vlastenec zo štátnej služby prepustený. Po zložení skúšok pôsobí v advokátskych kanceláriách a po vypuknutí týfusu v Zlatých Moravciach zomiera.

Jeho literárne začiatky sú späté s českými lyrickými i epickými básňami ako napríklad Smrť Světopolka, krále Velkomoravského.

Osem uverejnených básní v almanachu Nitra ho rázom pasujú za najsľubnejší talent generácie. Nadväzuje v nich na slovenskú ľudovú slovesnosť, no do básní vznáša aj výrazný tón osobného nepokoja.

Jeho búrlivej a večnej nepokojnej náture však so svojou tragickou víziou najviac vyhovujú balady.

Možno si ešte aj vy spomeniete na baladu Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, čo sme povinne čítali ešte za našich školských čias. No možno vám niečo hovoria aj ďalšie ako Zabitý, Zverbovaný, či Bezbožné dievky, alebo balada s názvom Kríž a čiapka, aj tá jeho. V niektorých čerpá z folklóru viac, v niektorých menej.

Rozhodne treba spomenúť aj jeho veršované romantické poviedky, či alegorické rozprávky.

Práve z nich najviac vynikajú Výlomky z Jánošíka. V tom čase bol tento najslávnejší zbojník totiž veľmi ospevovaným romantickým hrdinom a ako by to už len bolo, keby ho akurát Janko Kráľ vo svojej tvorbe vynechal? No a nemožno opomenúť ani jeho Drámu sveta, kde ide o rozsiahly cyklus básní, ktorý zrekonštruoval a usporiadal editor a znalec jeho tvorby Milán Pišút.

Samozrejme, tých diel Janka Kráľa je viac.

Ba mnohé z nich by si celkom iste zaslúžili osobitný príspevok a ani zďaleka nie sú jediné. Je tu jeho buričská práca nielen pre našich pradedov a prababky, ale aj pre nás, ich potomkov.

Aj za ňu by sme mali byť nášmu Pánovi Kráľovi s dušou rebela navždy vďační…

Vaša Juli
0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*