Večný život, či večná láska?

Jana Pronská: 

Kliatba

Ruku na srdce, chceli by ste žiť večne? Nehovorím teraz o mesiacov, či rokoch, ktoré neraz žiadame pre seba, alebo pre svojich najbližších, aby sme s nimi mohli byť o čosi dlhšie. Reč je o storočiach, ba až tisícročiach života na tejto zemi navyše.
Jasné, kto by tu nechcel byť večne, odpovedáme často bez rozmyslu a nerozvážne. Veď sa o to ľudia pokúšajú odkedy je svet svetom. Jeden hľadá večný prameň života, druhý prameň večnej krásy, ďalší sa zase ženie za účinným nástrojom proti starnutiu. No vždy sa táto neskonalá túžba po večnom živote končí akosi rovnako, veľkým neúspechom.
Veď proti prírode sa ísť nedá. Jej prísny zákon, čo sa raz začne, musí sa raz aj skončiť, nik neoklame. A keby aj predsa, sám si na seba uvalí trest. Pamätám sa na jeden film, o ktorom mi rozprával ocko. 
Hrdina v ňom získal nesmrteľnosť, no šťastný rozhodne nebol. Prežil každého, koho miloval a hoci trpel, on sám si zomrieť len tak nemohol. Dosť smutné, čo?
Niečím podobným si prešiel aj Markus, syn slávneho náčelníka starého keltského kmeňa. Práve jeho tajomný životný príbeh sa stal motívom ďalšieho románu Jany Pronskej Kliatba, ktorý stihol vyjsť už v tomto roku, roku 2017.

Mladý keltský bojovník po nesmrteľnom živote na večné veky netúžil, ba ani o neho svojich bohov nežiadal. Iba sa zamiloval do krásnej čarodejnice, ktorej v čase najväčšieho ohrozenia neváhal obetovať tú, ktorá sa mala stať jeho manželkou. Len vďaka tomu sa stane veľkým bojovníkom a svoj kmeň zachráni.

Avšak po veľkom víťazstve prichádza na rad veľký trest. Zúfala matka sa nevie zmieri s nie veľmi spravodlivou smrťou svojej jedinej dcéry a na neverného mladíka uvrhne strašnú kliatbu, kde len krv zmyje krv!

Kliatbu, ktorá ho odsúdi nielen na život na večné časy, ale na život v ohni pekelnom, v bolesti a trýzni až na veky vekov.

Hrdina si spočiatku z kliatby nič nerobí  Akoby žiť večne bolo iba nejakou hračkou  pre malé dieťa. Ešteže má pri sebe svoju krásnu čarodejnicu Solvieg, ktorá to až tak ružovo nevidí. Kliatbu zlomiť nedokáže ani ona, no aspoň zariadi, aby sa o to nikdy neprestali pokúšať strážkyne, ženy z jej lona.

Tie sú s Markusom, ktorý až po jej smrti zistí, aké peklo ho čaká, zviazané pevným putom a hoci robia, čo len vedia, nedarí sa im.

Roky idú, svet sa mení, strážkyne sa rodia i umierajú, len Markus je ešte stále na žive. Nešťastný, zúfalý, frustrovaný, nevrlý na celý svet, ktorý vždy akosi prežije.

Keď ho počas jednej daždivej noci prichádza poprosiť o prístrešie pre svoju rodinu krásna, no smutná Verena, už ani neverí, že sa jeho strašná kliatba raz zlomí. Je z neho vydesená a vo chvíli, keď ju on prinúti prosiť na kolená, ešte ani jeden z nich netuší ako sa im život prevráti naruby…

Čo dodať na záver? Nuž len to, že najnovšia kniha od Jany Pronskej Vás od túžby po večnom živote raz a navždy vylieči. Dá vám spoznať, že jediná, ktorá nárok na večný život naozaj má, je láska. Láska a jej sila, ktorá je nekonečná…

Vaša Juli

Keď sa pravda len pomaly derie na povrch…

Päť literárnych prípadov, 

kde by ani kombinatorika nebola na škodu.

Aj vy stále niečo hľadáte? Aj vy stále po niečom pátrate a ako na potvoru nie a nie to nájsť? Asi to poznáte príliš dobre aj Vy! Veľmi súrne potrebujete napríklad obyčajné kľúče od bytu a niet ich. 
Byt, či dom prevrátite hore nohami, prekucete každý jeden meter štvorcový Vášho obydlia a šomrete, že akurát teraz sa museli prepadnúť pod zem. Chladnička, ktorá ich pred Vami skrýva, je ešte ten lepší prípad. Oveľa horšie je, keď sa ukrývajú vo vrecku nohavíc, čo máte na sebe.
Veru tak! Niektoré veci sa hľadajú až príliš ťažko, aby sa potom našli až príliš ľahko. Ani s pravdou to nie je inak. Trocha to pripomína matematiku a jej kombinatoriku. Taktiež sa skúša jedna kombinácia za druhou, kým sa aspoň jedna pri hľadaní pravdy neosvedčí. 
Platí to v reálnom živote, platí to aj v takej knihe, kde sa pravda hľadá poriadnymi kľukatými cestičkami. Neveríte? Tu je päť literárnych prípadov, kde by ani kombinatorika nebola na škodu.

Sandra Brown: Kouřavá clona

Jednoznačne! Táto známa autorka vie ako na to. Čítala som od nej len dve dielka, ale toto jedno z roku 2011 ma úplne dostalo. Stačí si len trocha prižmúriť oči, predstaviť si, že ste slávna televízna reportérka, ktorá sa jedného krásneho rána zobudí vedľa mŕtveho chlapa a ste tam. Vyšetrovanie záhadnej vraždy vás privedie až k neuveriteľným veciam, kde bývalý sexi hasič a jeho nevybavené účty sú len sľubným začiatkom.

John Grisham: Čarodejník

Tak toto je iná pecka! Ste mladý právnik, ktorý len pred pár dňami promoval a zostali ste bez sľúbenej práce na dlažbe s dlhým nosom. Jediné čo máte je podradná robota pre pochybnú právnickú firmu a vo vrecku náznak veľkého prípadu, ktorý je pre začiatočníka ako darom z nebies. Dvakrát si rozmyslíte, čo urobíte. Buď sa zaboríte do toho najhlbšieho bahna, alebo vyzvete do boja tú najväčšiu zdravotnú poisťovňu v štáte, ktorej špinavá bielizeň je ešte špinavšia, ako by ste čakali.


Robin Cook: Kríza

S lekármi a zdravotnou starostlivosťou ešte nekončíme ani zďaleka! Taký šťavnatý prípad zanedbanej starostlivosti má tiež niečo do seba a v tomto príspevku nesmie predsa chýbať. Ani neviete ako a už sa ocitnete v súdnej sieni, kde sa pojednáva, či váš švagor inak známy lekár urobil naozaj všetko čo mal pred tým, ako jeho dosť otravná pacientka naposledy vydýchla. A akurát vy ako patológ, čo má krátko pred svadbou, ste jeho jediná nádej na záchranu. Vykonať pitvu, pre ktorú sa napokon rozhodnete, však jednoduché vôbec nebude a Váš život sa na pár dní skomplikuje teda poriadne.

Lucian K. Truscott: Šedá uniforma


Príbehy z vojenského prostredia veľmi nemusím, ale tento z roku 1982 by som si pokojne prečítala aj viackrát. Ide tu o vraždu nováčika v elitnej vojenskej škole West point, ktorá akosi nedá spávať jednému už skúsenému mazákovi z vyššieho ročníka. Tomu akoby nestačil tvrdý vojenský dril, ktorý na elitnej akadémií vládne a začne po vrahovi, ktorého nik ani nehľadá, pátrať na vlastnú päsť. No musí si dávať poriadne bacha, lebo nitky tohto nechutného prípadu siahajú až do najvyšších kruhov.


Barbara Wood: Posvätná zem

So zamilovanou story sme začínali, nuž so zamilovanou story aj skončíme. Teraz pôjdeme až k samotným koreňom americkej kultúry, k indiánom. V bohatej losangelinskej štvrti jedného krásneho dňa zemetrasenie odhalí kostru ženy starej niekoľko tisíc rokov. Niet pochýb, že ide o prastarú indiánku, predchodkyňu tunajších obyvateľov. Odhaliť príbeh jej kmeňa – to už bude výzva pre mladú archeologičku, ktorá musí bojovať nielen s tunajšími kmeňmi, aby jej pátrať vôbec povolili, ale aj s ich očarujúcim právnikom…

Pravda nakoniec vypláva na povrch vždy a za každých okolností. Platí to v reálnom živote, platí to i v knihe. Ešte stále neveríte? Zahryznite sa do týchto piatich lahodných kúskov a bádanie po pravde dostane celkom nový rozmer.

Vaša Juli

Karneval citov na ostrove čarodejníckeho učňa

Sivý ostrovček je tu opäť!

Anglicko, svetová veľmoc nielen vo svete politiky. Kedysi veľká krajina, čo mala pod palcom viaceré kúty Zeme. Na mape by ste asi ťažko hľadali miesto, kde by jej vplyv nesiahal. Nečudo, že si ho v nejednej krajine udržuje i dnes. Čo na tom, že už nie až tak celkom v politike?

I keď titul akejsi politickej kráľovnej sveta v posledných pár desiatok rokov strácala, ešte stále je svetová hviezda v kadečom inom. Jej futbal, tenis cyklistika. Jej hudba a hudobníci, ktorí si medzičasom stihli podmaniť vari celý svet. Jej Mr. Bean, smiešna postavička, ktorá tak neuveriteľne zasiahla do filmového sveta.

Alebo aj také knihy od anglických autorov, či autoriek. Neverili by ste, ale ešte stále majú čím prekvapiť a šokovať aj dnešných knihomoľov. Ak sa vám v mysli vybaví najslávnejší čarodejnícky učeň všetkých čias, pochopíte prečo. A to ešte ani zďaleka nie je všetko.

Kde tkvie sila anglického Príbehu knihy? Môže za to dávny romantizmus, ktorý prial práve tej viktoránskej poézii, ktorej atmosféru si môžeme vychutnávať aj dnes vo viacerých strašidelných dielkach? Svojho času sa o jej rozkvet postaral Tennyson, či Browning.

No darilo sa aj takzvaného estetickému hnutiu, ktoré vyúsťuje nielen do socialistických utópií, ale aj do teórií čistého umenia. Tá však ovplyvnila iba prózu, komédie Oscara Wilda ovplyvniť nemohla.

Slávnej anglickej knihe 19. storočia jedného krásneho dňa odzvoniť predsa len muselo a tým pomyselným zvoncom bola akurát spoločenskokritická dráma Shawa.

Prevratné 20. storočie na tomto plačlivom ostrove odštartovala modernistická experimentálna próza, či poézia, ktorých nástup vyvolal značný rozruch. Vznikali totiž pochybnosti o umeleckej hodnote sociálneho románu.

V ňom dochádzalo k rozsiahlym zmenám tematiky i postupov, čo ho zblížilo s modernizmom, na čo vtedajší anglickí knihomoli zvyknutí určite neboli.

Predstavte si, že aj napriek prvotnej nevôli to celé vyústilo do satirickej grotesky a neskôr aj do antiutópie, medzi ktorou nájdeme aj prevratné diela samotného Orwella.

Nečudo, že sa stalo to, čo sa stalo a chudák povojnový román sa musel vyvíjať v súboji modernistického experimentu a tradičných postupov a hodnôt. Tí najlepší však vyšli z tohto súboja víťazne, keď sa im napokon podarilo dospieť k syntéze.

V polovici päťdesiatich rokov vstúpila do anglického Príbehu knihy skupina, ktorá si hovorila, že Rozhnevaní mladí muži. Ich tvorba zachytila stratu autentickosti v márnej revolte proti spoločenských konvenciám.

Robotnícky román a poviedka sa zasa zamerali na hľadanie autentickej životnej skúsenosti, no iných básnikov zase priťahovali primitívne mýty a napätie medzi históriou a súčasnosťou.

Divy sa diali aj v divokých rokoch šesťdesiatich. V próze napríklad silnie postmoderný dôraz na problematiku rozprávania. Pri hľadaní životných hodnôt sa rieši aj rozdiel medzi fikciou a realitou.

Svoje si zažili aj poézia a dráma. V tej prvej sa hľadá nová epickosť, tá druhá vychádza z absurdného divadla i drámy krutosti a pokúša sa o nové stvárnenie historickej i psychologickej tematiky.

Iste mi dáte za pravdu, že anglická kniha má čo povedať i dnes. Harry Potter a Pán prsteňov sa okamžite stali bestsellermi a dobyli srdcia fanúšikov na celom celučičkom svete. A to ešte ani nie je zďaleka všetko.

Baby, poznáte Alexandru Potterovú, či Jojo Moyesovú? Že nie? Skúste si ich prečítať a fakt pochopíte čaro anglickej literatúry. No to práve čaro nájdete len ak v knihách môžete trošku strachu. Odporúčam Vám meno Gerald Biss a hneď pochopíte, čo je to kvalitná anglická literatúra.

Vraj Angličania majú suchý humor. Nuž, zrovna túto vec posúdiť neviem, ale knihy, to je už celkom iná reč. Tie sú doslova špičkové! Všetka česť všetkým autorom a autorkám, ktorí vedia tak majstrovsky vyvolať skutočný karneval citov, teda aspoň v duši každého správneho knihomoľa.

Karneval citov v duši, celkom slušné na taký chladný plačlivý ostrovček, čo Vy na to? Ja viem, radšej by ste si na takom karnevale zatancovali. A možno sa vám to nabudúce aj podarí…

Nechajte sa prekvapiť
vaša Juli

Obraz, spomienkami lásky naplnený

Jojo Moyesová: 

Dievča, ktoré si tu zanechal

Jeden obraz. Čo všetko môže spôsobiť v živote dvoch žien, ktoré delí takmer celé jedno storočie? Ako môže mať obyčajná kresba až taký vplyv, že ich osudy prevráti doslova naruby? Môžu mať vôbec ťahy štetcom takú neobyčajnú moc?
Výtvarné umenie nie je veľmi moja šálka kávy. Obrazy sú pre moje oko väčšinou celkom pekné a keď už sa na scéne objaví nie celkom podarený kúsok i tak sa snaha cení. Príbehy, ktoré skrývajú ťahy štetca ani nehľadám a už vôbec o nich ani nesnívam. No po tom, čo som sa zahryzla do tohto románu už asi budem.
Sú v tom dve silné ženy spojené skrz jeden obraz. Delí ich takmer sto rokov, no spája silná túžba po manželoch, ktorých im krutý osud vzal. Jedna sa ho s neľahkým srdcom neváha vzdať, len aby mohla byť so svojím milovaným. Tá druhá je odhodlaná oň bojovať stoj čo stoj a uchovať si ho i napriek morálnej dileme jednoducho preto, že jej ho daroval práve ten, ktorý už viac za ňou nepríde…
Keď Liv, hrdinka románu Jojo Moyesovej Dievča, ktoré si tu zanechal z roku 2014 (ang. The Girl You left Behind, Londýn 2012, 350 strán), zistí, že sa musí vzdať obrazu, ktorý jej daroval zosnulý manžel, je rozhodnutá ísť hlavou proti múru a bojovať o obraz, ktorý je tou najkrajšou spomienkou na jej stratené šťastie.
Vtedy do života tejto osudom porazenej ženy vstúpi iná utrápená žena, žena z portrétu s názvom Dievča, ktoré si tu zanechal, ktorý jej ešte aj po rokoch pyšne visí v spálni.

Ide o ženu francúzskeho maliara Sophie, ktorej milovaný Edouard pred odchodom na front zanechal ako najcennejšiu spomienku práve jej vlastný portrét. Ich príbeh sa odohráva v čase prvej svetovej vojny a obraz má pre mladú ženu priam neuveriteľnú hodnotu.

Veď ho maľovali milované ruky toho, kto sa už vrátiť do jej náručia nemusí. Nanešťastie tak drahý obraz má vysokú hodnotu aj pre kohosi tretieho.

Technika, ktorá na plátne vytvára priam nadčasové dielko, zaujme aj jedného skutočného znalca umenia, ktorým akurát musí byť nenávidený Kommandant v Nemcami okupovanej rodnej dedinke Sophie.

Nemecký dôstojník si robí zálusk na majstrovský obraz a Sophie, ktorej muž sa ocitol v tom najhoršom zajateckom tábore, by urobila čokoľvek, aby mohla opäť cítiť jeho láskyplnú náruč. Nečudo, že práve teraz musí ukázať, aká silná je jej láska…

Liv však o osude tejto silnej ženy vôbec nič nevie. Nevie ani to kde a za akých okolností jej milovaný obraz vznikol, tobôž nie akú neuveriteľnú cestu musel prejsť. Ba ani len netuší akú veľkú hodnotu má obraz, ktorý je pre ňu len vzácnou spomienkou na drahého manžela.

Keď jej však príde list, že ho má vrátiť potomkom francúzskeho maliara, je zmätená. Nechápe, ako by jej nemal patriť obraz dievčaťa, ktoré tu ktosi zanechal. Jediné, čo vie je, že vzdať sa ho len tak ľahko nemôže.

Začína sa súdny proces, v ktorom je tá zlá práve ona. V očiach verejnosti je vnímaná dobreže nie ako striga na metle, ktorá nechce aby sa pôvodným majiteľom vrátilo to, čo im v krutých časoch prvej svetovej vojny tak nehanebne ukradli.

A tak sa zo ženy v domácnosti stáva detektívka, ktorá sa stoj čo stoj rozhodne dokázať pravý opak.

No možno by sa do toho tak dravo nezahryzla, keby nestál proti nej skúsený pátrač po umeleckých skvostov Paul, ktorý jej nielenže chce milovaný obraz vziať, ale chtiac nechtiac si už stihol vziať aj jej ubolené srdce…

Mať na vzácneho človeka výnimočnú spomienku je fajn. Je to akoby sme ho mali na dosah ruky, aj keď je od nás na míle ďaleko. No môže prísť deň, kedy sa aj tejto hmatateľnej spomienke budeme musieť vzdať. Bude nám potom obyčajná spomienka hlboko v srdci stačiť?

Prečítajte si Dievča, ktoré si zanechal od Jojo Moyesovej a na odpoveď možno prídete aj Vy…

Vaša Juli 😍

Plačlivý ostrov s okom duše

Tak trochu sivý ostrovček

Krajina, akej niet  páru. Puding, známy na celom svete. Viacero krajín spojenú v jednu svetovú veľmoc. Súčasť kontinentu a predsa veľkolepý ostrovček. Slnka málo, oblakov a sivej oblohy kam len oko dovidí.

Malebný vidiek a veľkolepé mesto, ktorého oko dovidí doslova všade. Vláda rozdelená v dve komory a na tróne samá kráľovná, ktorú obdivoval aj jeden z najväčších majstrov pera všetkých čias…

Aj taká je Veľká Británia, aj také je Anglicko. Krajina na ostrove a predsa v Európe, teda aspoň zatiaľ. Jej vidiek je čarovný, starobylý. Mestá veľkolepé, moderné.

Skvelý futbal, skvelá muzika, ktorá má čo povedať aj do tej svetovej. Nad tým všetkým panuje nie kráľ, ale kráľovná, presne ako aj v čase slávneho autora Romea a Júlia.

Ak chcete vedieť aké to mala kniha v tejto svetovej krajine zvanej Veľká Británia, tak vedzte, že ak sa už povie anglická literatúra, nie je to len tak. Myslí sa tým tradičnej písomníctvo nielen Veľkej Británie a Írska, ale aj ďalších po anglicky hovoriacich krajín okrem USA, samozrejme. No dnes sa to skôr obmedzuje na Príbeh knihy v samotnom Anglicku.
Jej počiatky sú kdesi v 7. storočí v staroanglickej slovesnosti, s čím je spätý aj hrdinský epos Beowulf. Nemožno zabudnúť ani na lyriku či náboženskú poéziu Caedmonovej a Cynewulfovej školy, ale ani na náboženskú, náučnú a historickú prózu Anglosaskej kroniky. Aj jej špecifický jazykový a kultúrny vývoj narušil v roku 1066 vpád Normanov.
Zo stredovekej dvornej francúzskej literatúry, latinskej literatúry a domácich zdrojov vznikla stredoanglická literatúra, ktorá vrcholila v druhej polovici 14. storočia a to najmä v rytierskom románe. Ten čerpá rovno z keltskej artušovskej mytológie, najmä v diele G. Chaucera.

Je to práve jeho rámcová veršovaná skladba Canterburské poviedky, kde možno hľadať aj prvé náznaky anglickej renesancie. Vzniká okolo 16. storočia spolu s rozvojom humanistickej vedy.

Bolo to zaiste bohaté literárne obdobie. Rozvíjal sa sonet – celkom novinka v poézií, objavil sa tu dvorský epos, či romány a zábavné prózy, eseje Francisa Bacona, ale i také drámy.

Vážení a milí, tu vtedajší svet spoznal i Wiliama Shakespeara, ktorý budúcemu svetu zanechal toľko skvelých a výnimočných hier ako Kráľ Lear, Hamlet, či Othello.

Po pánkovi Shakespearovi prišiel iný pánko, pánko Jonson, ktorý žil v 17. storočí a ktorého básnická a dramatická tvorba v Anglicku pripravila pôdu klasicizmu. Ten sa rozvíja v Dyrdenových básniach, divadelných hrách, či v mravoučných komédiách. Jeho vrchol možno začiatkom 18. storočia spája so satirickou poéziou.

Niekedy v tomto období sa o slovo hlási aj barok. Jeho vplyvy pôsobili v takzvanom jakubkovskom divadle, neušiel mu moderný epos Miltona, a objavuje sa aj v náboženských či alegorických prózach.

Oné 18. storočie možno v Anglicku nazvať aj storočím románu. Nájdeme tu kopu jeho podôb a iste aj tú, na ktorú akurát dostaneme chuť. Či to už to bude utopistický román, alebo dobrodružný a pikareskný, sentimentálny, alebo taký riadne strašidelný.

Aj tu je historizmus a záujem o folklór natoľko silný, že sa aj na tomto šedom ostrovčeku rodí romantizmus. Jeho zakladateľom sa tu stal básnik a výtvarník W. Blake.

Otvorenosť a obrazotvornosť tu presadili takzvaní jazerní básnici, avšak až tvorba druhej generácie ukázala možnosti subjektívnej romantickej poézie.

Pozor, do hry tu vstupujú aj historické romány W. Scotta, či J. Austinovej, ktoré sľubujú vývoj tak povestného viktoriánskeho románu 19. storočia. Ten vychádza z romantickej tradície, no tiež zaňho môže próza 18. storočia a vrcholí v sociálnych románoch (Dickens),

Krajina, akej páru na svete niet. Krajina, čo dala svetu naj dramatika všetkých čias a jej kniha. Kniha, ktorá v koliesku dejín svetovej literatúry neraz hrala prim. Aj takéto boli jej dávne slávne začiatky. Jej príbeh na konci nie je ani zďaleka. Je sotva v polke.

 Aká bude tá druhá? Ako sa to celé skončí? Ako sa to celé zavŕši?  To sa už nechajte prekvapiť…

Vaša Juli

Aj tie americké majú čosi do seba…

Vladimír Stuchl:

Prériou cvála kôň… 

Iný kraj, iný mrav – vraví jedna stará múdrosť, ktorú poznali už aj naše staré mamy. A predsa! Každý kraj sa pýši tým istým, tým jedinečným, čo ho líši od najbližšieho suseda, ako aj od celého zvyšného sveta. Sú to práve mýty a legendy, pozostatky tých, ktorí kráčali na tejto Zemi tak dávno pred nami.
Sú dušou kraja i srdce života v ňom. Sú ako učebnica reálneho života, čo hlceme v blízkej i vzdialenej Zemi. Krása prírody, čo nás zaskočí na rôznych potulkách. Úchvatné dielach pracovitých rúk tých, čo žili, pracovali a zaiste aj milovali kedysi dávno, nám neraz vyrazia dych, že máme čo robiť, aby sme to pri toľkej kráse vôbec predýchali.
Sorry, že som dnes taká poetická, ale ináč to nejde. Fakt, krásy sveta sú jedinečné a zaslúžia si obdiv i dnes. To je holá pravda. Cestovanie a spoznávanie je hotový podklad. Pravá hodnota, ktorú vám nik nikdy nebude môcť vziať. A jej čerešničkou na torte sú práve mýty a legendy o tých, ktorým vďačíme za to, že naša Zem je presne taká krásna, aká je.
Cestujem veľa, priznávam, no americký kontinent mi uniká a ešte asi dlho bude, ak nie navždy. Nesmútim, lebo starká má knižnicu a v nej jedinečnú zbierku amerického folklóru od českého autora Vladimíra Stuchla Prériou cvála kôň… (Prérií padí kuň…, 1975, 248 s.)

Žiadny román s komplikovaným príbehom v tom nehľadajte! Ide naozaj o mýty a legendy zozbierané českým autorom na americkom území. Sú to krátke, smiešne, ale i krásne príbehy, ktoré sa udiali v zasľúbenej zemi od čias starých indiánov až kým v tejto zemi nenašli domov bieli farmári so svojou ťažkou každodennou drinou.

Vladimír Stuchl naozaj myslel na všetko, na každú epochu tohto kúta zeme za veľkou mlákou. Svoju zbierku začína naozaj kdesi na počiatku sveta Vzdáva hold už tým najstarším obyvateľom tohto krája, Indiánom, od ktorých sa vďaka krátkym príbehom dozvedáme ako vznikol svet a ako veselo bolo v krajine červených skál bez bielych tvárí.

Čiernou škvŕňou krajiny za veľkou mlákou sú rozhodne aj otroci, preto je dnes Amerika taká rôznorodá. Možno ich ľutovať, poviete si jedným dychom pri myšlienke na túto čiernu pracovnú silu, ktorá v krajine neobmedzení možností nepoznala nič iné, len bič a ťažkú drinu. No že to boli pekné čísla, ktoré si na pánov povymýšľali kadejaké huncútstva, to ste celkom iste nevedeli.

To, že Amík je poriadny huncút, vie každý. Preto v jeho folklóre nesmie chýbať ani taká lavica klamárov plná neuveriteľných príbehov, o ktorých rozhodnúť či sú pravdou alebo klamstvom je niekedy poriadna fuška. A jedna taká lavica klamárov nechýba ani v tejto knihe…

Na americkú prériou rozhodne patria aj smiešne, nie vždy uveriteľné historky zo života farmárov, či pútnikov. Siahajú až do čias nie až tak dávno minulých a sú mozaikou života amerických osadníkov. Niektoré vyvolajú úsmev na tvári, iné husiu kožu, ba nejeden i mráz po chrbte. Kto sa do nich zahryzne, má sa veru na čo tešiť.

Amerika, krajina za veľkou mlákou – je od nás na míle ďaleko, tak ďaleko, že ju obdivovať na vlastné oči nie je ľahké. A predsa sa to jednému Čechovi podarilo až tak, že sa jej dostal hlboko pod kožu. Spoznal jej folklór, spísal mýty a legendy americkej zeme a priniesol ich až do našich končín. A to všetko v zbierke, ktorá má stále čo povedať…

Vaša Juli

Ten najväčší burič všetkých čias…

Janko Kráľ 

(24.4.1822 Liptovský Mikuláš – 23.5.1876 Zlaté Moravce)

Kde bolo, tam bolo, žil si raz mladý pán Kráľ a čuduj sa svetu bol to ten najväčší burič všetkých čias. Tak veľmi chcel, aby sa mal jeho rodný ľud aspoň o čosi lepšie. Že je to číry nezmysel a že keď už bol raz ten pán Kráľ, nemal sa búriť, aby sa mal jeho ľud dobre, ale rovno niečo preto spraviť?
Lenže nie je pán Kráľ ako pán Kráľ, na našom malom Slovensku teda určite nie…
Možno si ho ešte zo školských čias pamätáte veľmi dobre. Tento básnik z Liptova bol kedysi tá najvýraznejšia osobnosť slovenského romantizmu. A o tom, že v štúrovskom hnutí nebol len tak do počtu, svedči aj dnes dobre známa skutočnosť, že bol jeden z najradikálnejších predstaviteľov tohto hnutia. 
Nečudo, že si vyslúžil prezývku najväčší burič všetkých čias…
Janko Kráľ študoval na lýceu v Kežmarku a v Levoči, v roku 1842 prichádza študovať aj do Bratislavy, kde sa zoznamuje aj s Ľudovítom Štúrom a je to! Od tých čias sa aktívne zapája do jeho hnutia. Samozrejme, keď otec spisovnej slovenčiny prichádza o miesto, je jeden z tých, ktorí na protest odchádzajú študovať do Levoče. Na túto neprávosť reagoval aj básňou Duma bratislavská.

Avšak on sám v štúdiu nepokračuje.
Zrejme sa nejaký čas zdržiava v rodisku, neskôr sa stáva praktikantom v advokátskej kancelárii. V tomto čase pochodil kus sveta a revolúciu v 1848 privítal s nadšením ako svedok jej vypuknutia v Pešti.
Ako správny revolucionár a burič, no hlavne ako správny Slovák sa vyberie do vlasti aktivizovať slovenský ľud.
Každému sa napokon dostane to, o čo si koleduje a presne to si na vlastnej koži zažil aj sám burič Janko Kráľ. Keď ho zatkli, nič iné ani nemohol čakať. Najprv ho na výstrahu opakovane vyhostili, ale kdeže by sa povestný burič tak ľahko vzdával? Nedalo sa teda nič robiť. Janka Kráľa uväznili Šahy a tu vznikla aj jeho báseň Šahy.

Ani po prepustení si nedáva pokoj, pridáva sa k slovenským dobrovoľníkom a stáva sa ich kapitánom.
Po neúspechu revolúcie zastáva miesto vládneho komisára a vláde pomáha pri identifikácii povstalcov z maďarskej strany. Ako štátny úradník pôsobí vo viacerých slovenských mestách. Avšak po rakúsko-uhorskom vyrovnaní bol slovenský vlastenec zo štátnej služby prepustený. Po zložení skúšok pôsobí v advokátskych kanceláriách a po vypuknutí týfusu v Zlatých Moravciach zomiera.

Jeho literárne začiatky sú späté s českými lyrickými i epickými básňami ako napríklad Smrť Světopolka, krále Velkomoravského.

Osem uverejnených básní v almanachu Nitra ho rázom pasujú za najsľubnejší talent generácie. Nadväzuje v nich na slovenskú ľudovú slovesnosť, no do básní vznáša aj výrazný tón osobného nepokoja.

Jeho búrlivej a večnej nepokojnej náture však so svojou tragickou víziou najviac vyhovujú balady.

Možno si ešte aj vy spomeniete na baladu Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, čo sme povinne čítali ešte za našich školských čias. No možno vám niečo hovoria aj ďalšie ako Zabitý, Zverbovaný, či Bezbožné dievky, alebo balada s názvom Kríž a čiapka, aj tá jeho. V niektorých čerpá z folklóru viac, v niektorých menej.

Rozhodne treba spomenúť aj jeho veršované romantické poviedky, či alegorické rozprávky.

Práve z nich najviac vynikajú Výlomky z Jánošíka. V tom čase bol tento najslávnejší zbojník totiž veľmi ospevovaným romantickým hrdinom a ako by to už len bolo, keby ho akurát Janko Kráľ vo svojej tvorbe vynechal? No a nemožno opomenúť ani jeho Drámu sveta, kde ide o rozsiahly cyklus básní, ktorý zrekonštruoval a usporiadal editor a znalec jeho tvorby Milán Pišút.

Samozrejme, tých diel Janka Kráľa je viac.

Ba mnohé z nich by si celkom iste zaslúžili osobitný príspevok a ani zďaleka nie sú jediné. Je tu jeho buričská práca nielen pre našich pradedov a prababky, ale aj pre nás, ich potomkov.

Aj za ňu by sme mali byť nášmu Pánovi Kráľovi s dušou rebela navždy vďační…

Vaša Juli

Dilema ťažko skúšanej matky

Jojo Moyesová: 

Jeden plus jeden

Len si to predstavte. Ste matka dvoch krásnych a šikovných detí a ste na dne. Manžel, ktorý by vám mal so všetkým pomáhať, sa jedného krásneho dňa zbalil a odišiel. Už dlhé týždne ste od neho nevideli ako cent a majú vás akože utešiť reči, že kým ste vy na dne, on je podľa vlastných slov už na dne totálnom.
Kým vy driete až v dvoch robotách, musíte počúvať, že on je taký neschopný, že si nevie nájsť ani jednu, jedinú. A tak kým sa vy pretĺkáte životom ako len viete, váš drahý mužíček si pokojne sedí u svojej mamičky a ľutuje sa, že v živote nedokázal nič iné, iba zlyhávať a zlyhávať.
A teraz ruku na srdce, neporazilo by vás? Ešteže máte tie dve šikovné a krásne deti, poviete si. S nimi by malo všetko dávať zmysel a vás držať dosť ďaleko od slučky na krku.

Tak nejako to cíti aj osudom ťažko skúšaná matka Jess Thomasová, hrdinka románu Jojo Moyesovej Jeden plus jeden z roku 2015 (angl. One plus one, 342 strán).

No aj také deti vám môžu spôsobiť poriadne vrásky na čele. Veď to sami dobre poznáte – malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti. A presne tak to je aj v Jessinej rodine. Nie žeby ju jej ratolesti trápili výčinmi svojej puberty, ale je to možno ešte oveľa horšie.

S rebéliu by si vedela poradiť šmahom ruky, ona však stojí pred niečím, s čím si raz nevie dať rady. Aspoň v svojej súčasnej situácii nie. Jej nevlastného syna Nicka šikanujú a ona nevie, čo robiť, aby sa jej aspoň raz otvoril a dovolil jej aspoň na chvíľočku nazrieť do svojho bolestivého vnútra.

Dobre si uvedomuje, že aj kvôli nemu by mala byť viac doma a menej v práci, no ťažko skúšaná žena nemá na výber. Nemá na výber, pretože má doma aj matematického génia, svoju jedenásťročnú dcérku Tanzie, ktorá má teraz jedinečnú šancu dostať sa na prestížnu školu, kde by mohla rozvíjať svoje výnimočné matematické schopnosti.

Avšak ako všetko, čo na prvý pohľad vyzerá tak ružovo, aj táto prestížna škola má jeden háčik. A to dosť podstatný a veľký háčik. Je totiž príšerne, aleže príšerne drahá a Jess, ktorá peniaze nemá na rozhadzovanie, si ju aj keď jej srdce puká dovoliť nemôže.

Nech rozmýšľa, ako rozmýšľa, nejde to. Keď však jej šéf Ed, ktorého raz v noci totálne opitého vezie domov, stratí peňaženku, ťažko skúšaná matka má dilemu a keďže fakt nevie kam z konope, uchýli sa k tomu najposlednejšiemu, čo by keby urobila, ku krádeží…

Vtedy ešte ani sama netuší, že ju, Nicka a Tanzie a so psíkom Normanom čaká s týmto arogantným milionárom cesta naprieč celým Anglickom, len aby sa dostali načas do Endiburgu, kde má jej dcérka príjimačky.

A ani vo sne netuší, čo všetko táto dobrodružná cesta s Edom za volantom raz a navždy zmení…

Znie to, ako ďalší z tých klasických príbehov, kde chaos z cesty motá všetkým hlavu, ale nie je. Táto autorka to veru dobre vie a tak aj dilema ťažko skúšanej matky sa dostane hlboko pod kožu aj vám.

Vaša Juli

Príbehy, čo posilnia srdce…

Knihy a láska

Marec – mesiac knihy je už tu a keďže sme si len pred chvíľkou pripomenuli svätého Valentína, ktorý daroval veno chudobným dievkam, aby sa mohli vydať, čo keby sme tieto dve takmer susediace udalosti spojili v jedno? Valentín je predsa sviatok všetkých zaľúbencov, ktorí v tento deň oslavujú svoju lásku a kniha? Nuž vedzte, že v každej jednej sa vždy nájde tá, či ona podobá lásky. Neveríte, veď uvidíte.
Láska k zemi
Jednoznačné Winnetou od Karla Maya. Boj Indiánov s bielymi mužmi o svoj kúsok zeme vždy dojíma a navyše dnes je z neho opäť zas hit. No možno vám príde na um aj Ján Chalupka s jeho Kocúrkovom, kde sa Maďari na našom území úsmevne snažia zachovať zvyky a tradície svojho kmeňa, alebo si radšej prečítate slávne Mor ho! od jeho brata Sama, ktoré chytí za srdce každého správneho Slováka.
Láska k domovu
Pamätáte si na Annu zo zeleného domu? Človek sa nemusí narodiť na mieste, ktoré si aj zamiluje a toto dielo je tomu jasným dôkazom. Tak ako sa indiáni naučili milovať svoju domovinu, tak sa aj náš Móric Beňovský naučil milovať nielen naše malé Slovensko, ale aj Madagaskar, kde určitý čas aj kraľoval. Rozhodne si však treba prečítať aj novelu od Timravy Ťapákovci, ktorá vám ukáže, že aj láska k domovu môže byť nezdravá.
Láska k prírode
Keď sa to tak vezme, príroda je nielen všade okolo nás, ale aj v nás. Strašne veľa literárnych, no aj tých filmových diel sú samy o sebe poctou prírody a dýchajú láskou k nej. Opäť si zoberiem na mušku domorodé kmene, lebo oni sú späté s prírodou tak ako nik. Znovu odporúčam Lietajúcu lekárku a Alchymistu, teda pokiaľ máte chuť na úplne iné podoby prírody. U nás je tých diel, kde možno cez vety krásnu prírodu hltať tiež viacero. Všetky povesti o našom Jánošíkovi, či také idylické selanky Hollého sú toho len dôkazom.
Láska k zvieratám
Ach, zvieratká! Bez nich to jednoducho vo svete lásky nejde. Len si spomeňte na také slávne tituly ako Leslie sa vracia, či Zachráňte Willyho. Sú to síce filmy, ale predsa len. Krásne spomienky na detstvo. Alebo aj taká Voda pre slony je krásny príbeh. No Bella a Sebastián je aj tak top. Kniha na mňa síce len čaká, ale nové filmové spracovanie je proste nádherné. Čo mi však nemohlo uniknúť, sú Tri gaštanové kone od Figuli.
Láska k šedinám
V dnešnej modernej dobe je ešte stále z času na čas dobré zastaviť sa, usadiť sa na stolček a rozkázať si: Starká, starký, rozprávajte. Hoci sme dnes tvrdé hlavy, ešte sa zídu ich múdre rady a dobrodružné príbehy. Tie sú samozrejme aj v knihách, ktoré vytvorila sťaby samá láska k šedinám. Máme rôzne mýty, legendy, báje, ktoré na stránkach týchto kníh priam ožívajú. A máme aj takú Babičku od Boženy Němcovej, keby ste dostali chuť na príbeh múdrej prostej starenky.
Láska k dieťaťu
Dalo by sa povedať, že tento druh lásky sa zrkadlí v každej jednej knihe napísanej pre deti. Veď ako by mohli byť tieto literárne počiny napísané, keby v srdci ich tvorcov nekvitla veľká láska k drobcom? Ale treba sa začítať aj do slávneho bestselleru spred vari ešte dvadsiatich rokov Bez dcéry neodídem, či do viacerých románov našej Táni Kelleyovej-Vasilkovej a jej príbehov naplnených láskou k rodine, k deťom.
Láska milencov
Od Rómea a Júlie milenci v knihe prešli veru dlhú cestu. Peter a Lucia prežívali strach, hrdinovia steeloviek sem tam aj romantiku pri mesiačiku. Telesnú lásku pred pár rokmi oslávili milenci z Päťdesiat odtieňov sivej, lásku na hranici až troch magických svetov zase upíri v Súmraku. U nás z hlbín dávnych čias vyťahuje ľúbostnej príbehy Jana Pronská, ale osudových milencov určite nájdete aj u ďalších autoriek či autorov. No rozhodne skúste aj Námestie svätej Alžbety od Rudolfa Jašíka. Príbeh slovenských milencov v čase, kde zlo vládne nad Slovenskom vás určite dostane…
Kniha je láska sama o sebe a láska je zakorenená hlboko v nás, to je stará známa vec. Možno si teraz hovoríte, prečo mám o láske čítať v nejakej knihe, keď ju cítim hlboko v svojom srdci. Možnože máte aj pravdu a možnože z času na čas sa oplatí spoznať aj iný príbeh lásky, ktorý ešte viac posilní tú v našom srdci.
Vaša Juli