Neposlušná rebelka – pravá dcéra Alp

Alpský Príbeh knihy

Tatry, či Alpy – krása v lete, ale aj v bielej zime. Stačí len ísť diaľnicou, zdvihnúť svoj pohľad od cesty a už sa môžeme kochať nádherou ich vrchov, ktoré sa sťaby dotýkajú nebies.

Mnohí na ich svahy smerujú aj v týchto chvíľach. Láka ich tam snežná prikrývka aj s svojimi radovánkami. Veď čo môže byť v januári krajšie ako vyviezť sa vlekom na kopec a zísť si ho tak ako sa patrí, na lyžiach?

Tí, čo sa do Tatier nedostanú, alebo to majú ďaleko, neváhajú. Balia kufre a hybaj ich, do Alp, dosýtosti sa vyšantiť na lyžiach, na sánkach. Určite viete, kam to má našinec najbližšie. No predsa do Rakúska, čarovnej krajiny, ktorej čaro sme začali objavovať až v posledných rokoch. A keďže je január, ten perfektný čas na super lyžovačku, poďte sa kuknúť na zaujímavý Príbeh knihy v čarovnom Rakúsku. 
Uhádnuť jazyk, v akom originál rakúsku literatúru možno obdivovať, nie je vôbec ťažké. Keďže za hranicami sa hovorí po nemecký, aj literatúru tu píšu v tomto germánskom jazyku a teda sa nelíši od tej nemeckej, či po nemecky písanej švajčiarskej literatúry, teda aspoň čo sa týka jazyka. 
No inak si ide svojou vlastnou cestou. Má totiž svoj zvláštny, charakteristicky ráz, začo z veľkej časti môžeme aj my, Slovania. Okrem samostatného historického vývoja rakúskeho štátu, ich Príbeh knihy do veľkej miery ovplyvnila aj vzájomná blízkosť k slovanským národom bývalej monarchie, či náboženská rôznorodosť, aká tu kedysi panovala.

Zjednoteniu po nemecky písanej literatúry príliš nepomohlo ani 18. storočie, kedy sa tá rakúska ešte zreteľnejšie vydala vlastnou cestou. Tentoraz za to môžu Voltaire a Rousseau, ktorých myšlienky sa aplikujú na domáce rakúske podmienky a rozvíjajú sa v dielach takých mien ako J. von Sonnenfelsa.

Rozdiely medzi nemeckou a rakúskou kultúrou, a tým pádom aj medzi nemeckou a rakúskou literatúrou pokračovali aj o storočie neskôr, keď na rozdiel od toho nemeckého mal rakúsky romantizmus kritickejší a odbojnejší ráz.

Krásna ukážka reakcie na drsnú metternichovskou politiku na seba nenechala dlho čakať a v dielach sa prejavila typickou rebéliou, svetu kníh tak vlastnou. Buď to alebo odchod niektorých poetov z krajiny – i to je realita rakúskeho Príbehu kníh tohto obdobia.

Asi tak v polovici 19. storočia vplyv Slovanov na rakúsku kultúru ešte zosilnel. Deje sa tak v čase realizmu a môže za to hlavne I. S. Turgenev. Realizmus tu siaha až do polovice tridsiatich rokov 19. storočia.

Jeho hlavnou predstaviteľkou sa stala M. von Ebner-Eschenbachová, ktorá dej svojich románov a poviedok často situovala na moravský vidiek. Presne tak ako jej mladší krajan J. J. David, ktorý sa radí už skôr k naturalizmu, podobne ako aj L. Anzengruber, či P. Langmann.

Typická zmes literárnych smerov z prelomu 19. a 20. storočia sa naplno prejavila aj tu. Rodili sa nové umelecké smery, neraz ovplyvnené aj nietzscheovským pesimizmom

Keby sme sa hrabali v rakúskej národnej knižnici a hľadali nejaké knihy z tohto obdobia, našli by sme diela impresionizmu, symbolizmu, novoromantizmu, či expresionizmu. Taký Franz Kafka je napríklad priamym dôkazom, že kvalitná rakúska literatúra sa vydávala aj v Prahe.

Rozpad monarchie s väčšou či menšou nostalgiou zachytili majstri pera ako  S. Zweig, K. Kraus, J. Roth a iní. Po vojne vyniká hlavne H. von Dodeter.

V čase nástupu fašizmu sa tu nájdu aj spisovatelia, ktorí prejavujú sympatie k novému režimu, no iní to riešia odchodom za hranice, kde pôsobia v antifašistickom exile.

Hoci po druhej svetovej vojne sa niektorí autori do vlasti vracajú, nastupuje už nová, mladšia generácia (I. Bachmannová).

I tu sa dostáva k slovu odklon od tradícii a šokujúca provokácia, na ktorej založila svoj program takzvaná viedenská skupina. Mladí autori s avantgardnými tendenciami sa sústreďujú okolo časopisu Manuskripte. Od formalizmu k realistickej metóde si našli cestu aj mnohí ďalší spisovatelia.

Rakúsky Príbeh knihy je tak trochu zjav. Ani náhodou si nejde po vydláždenej nemeckej ceste a radšej nasleduje naše slovanské Príbehy kníh.

Aj vám sa zdá, ako keby ste celý čas čítali o nejakej neposlušnej rebelke – pravej dcére Alp, ktorá tak trochu šípe? Tak vedzte, bude to šípať aj naďalej.

No už nie mráz na pokožke, ale štipľavé chili v ústach. Meníme zimu za teplo a svahy za more. Je to stred známy romantickými telenovelami. Hlavné mesto je krásne, no vidiek a maličké mestečká ešte krajšie. Nečudo, že sa tu páči aj banditom. Pláže sú tam fantastické a poznali ich už aj tie najstaršie civilizácie sveta….

Viete, kde to je?

Vaša Juli
0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*