Neposlušná rebelka – pravá dcéra Alp

Alpský Príbeh knihy

Tatry, či Alpy – krása v lete, ale aj v bielej zime. Stačí len ísť diaľnicou, zdvihnúť svoj pohľad od cesty a už sa môžeme kochať nádherou ich vrchov, ktoré sa sťaby dotýkajú nebies.

Mnohí na ich svahy smerujú aj v týchto chvíľach. Láka ich tam snežná prikrývka aj s svojimi radovánkami. Veď čo môže byť v januári krajšie ako vyviezť sa vlekom na kopec a zísť si ho tak ako sa patrí, na lyžiach?

Tí, čo sa do Tatier nedostanú, alebo to majú ďaleko, neváhajú. Balia kufre a hybaj ich, do Alp, dosýtosti sa vyšantiť na lyžiach, na sánkach. Určite viete, kam to má našinec najbližšie. No predsa do Rakúska, čarovnej krajiny, ktorej čaro sme začali objavovať až v posledných rokoch. A keďže je január, ten perfektný čas na super lyžovačku, poďte sa kuknúť na zaujímavý Príbeh knihy v čarovnom Rakúsku. 
Uhádnuť jazyk, v akom originál rakúsku literatúru možno obdivovať, nie je vôbec ťažké. Keďže za hranicami sa hovorí po nemecký, aj literatúru tu píšu v tomto germánskom jazyku a teda sa nelíši od tej nemeckej, či po nemecky písanej švajčiarskej literatúry, teda aspoň čo sa týka jazyka. 
No inak si ide svojou vlastnou cestou. Má totiž svoj zvláštny, charakteristicky ráz, začo z veľkej časti môžeme aj my, Slovania. Okrem samostatného historického vývoja rakúskeho štátu, ich Príbeh knihy do veľkej miery ovplyvnila aj vzájomná blízkosť k slovanským národom bývalej monarchie, či náboženská rôznorodosť, aká tu kedysi panovala.

Zjednoteniu po nemecky písanej literatúry príliš nepomohlo ani 18. storočie, kedy sa tá rakúska ešte zreteľnejšie vydala vlastnou cestou. Tentoraz za to môžu Voltaire a Rousseau, ktorých myšlienky sa aplikujú na domáce rakúske podmienky a rozvíjajú sa v dielach takých mien ako J. von Sonnenfelsa.

Rozdiely medzi nemeckou a rakúskou kultúrou, a tým pádom aj medzi nemeckou a rakúskou literatúrou pokračovali aj o storočie neskôr, keď na rozdiel od toho nemeckého mal rakúsky romantizmus kritickejší a odbojnejší ráz.

Krásna ukážka reakcie na drsnú metternichovskou politiku na seba nenechala dlho čakať a v dielach sa prejavila typickou rebéliou, svetu kníh tak vlastnou. Buď to alebo odchod niektorých poetov z krajiny – i to je realita rakúskeho Príbehu kníh tohto obdobia.

Asi tak v polovici 19. storočia vplyv Slovanov na rakúsku kultúru ešte zosilnel. Deje sa tak v čase realizmu a môže za to hlavne I. S. Turgenev. Realizmus tu siaha až do polovice tridsiatich rokov 19. storočia.

Jeho hlavnou predstaviteľkou sa stala M. von Ebner-Eschenbachová, ktorá dej svojich románov a poviedok často situovala na moravský vidiek. Presne tak ako jej mladší krajan J. J. David, ktorý sa radí už skôr k naturalizmu, podobne ako aj L. Anzengruber, či P. Langmann.

Typická zmes literárnych smerov z prelomu 19. a 20. storočia sa naplno prejavila aj tu. Rodili sa nové umelecké smery, neraz ovplyvnené aj nietzscheovským pesimizmom

Keby sme sa hrabali v rakúskej národnej knižnici a hľadali nejaké knihy z tohto obdobia, našli by sme diela impresionizmu, symbolizmu, novoromantizmu, či expresionizmu. Taký Franz Kafka je napríklad priamym dôkazom, že kvalitná rakúska literatúra sa vydávala aj v Prahe.

Rozpad monarchie s väčšou či menšou nostalgiou zachytili majstri pera ako  S. Zweig, K. Kraus, J. Roth a iní. Po vojne vyniká hlavne H. von Dodeter.

V čase nástupu fašizmu sa tu nájdu aj spisovatelia, ktorí prejavujú sympatie k novému režimu, no iní to riešia odchodom za hranice, kde pôsobia v antifašistickom exile.

Hoci po druhej svetovej vojne sa niektorí autori do vlasti vracajú, nastupuje už nová, mladšia generácia (I. Bachmannová).

I tu sa dostáva k slovu odklon od tradícii a šokujúca provokácia, na ktorej založila svoj program takzvaná viedenská skupina. Mladí autori s avantgardnými tendenciami sa sústreďujú okolo časopisu Manuskripte. Od formalizmu k realistickej metóde si našli cestu aj mnohí ďalší spisovatelia.

Rakúsky Príbeh knihy je tak trochu zjav. Ani náhodou si nejde po vydláždenej nemeckej ceste a radšej nasleduje naše slovanské Príbehy kníh.

Aj vám sa zdá, ako keby ste celý čas čítali o nejakej neposlušnej rebelke – pravej dcére Alp, ktorá tak trochu šípe? Tak vedzte, bude to šípať aj naďalej.

No už nie mráz na pokožke, ale štipľavé chili v ústach. Meníme zimu za teplo a svahy za more. Je to stred známy romantickými telenovelami. Hlavné mesto je krásne, no vidiek a maličké mestečká ešte krajšie. Nečudo, že sa tu páči aj banditom. Pláže sú tam fantastické a poznali ich už aj tie najstaršie civilizácie sveta….

Viete, kde to je?

Vaša Juli

Krutá hra osudu na moste lásky v Paríži

Tamara McKinley:

Most lásky v Paríži

Asi každý z nás, teda pokiaľ má romantické srdce, aspoň raz v živote túži po veľkej láske, na ktorú do smrti nezabudne. Chce spoznať to čaro, ktoré ho spúta doslova od hlavy až po päty a zaryje sa mu do toho najhlbšieho kúta duše. A ak ho ten nádherný pocit zasiahne, je mu úplne jedno, na ktorom mieste našej krásnej zeme ho ten povestný amorov šíp prebodne. Ale taký Paríž by zlý nebol, čo poviete?
Mladá hrdá zdravotná sestrička po takejto láske nielenže netúžila, ale ani o nej nesnívala. Keď odchádzala zo svojej milovanej vlasti mala veru dosť problémov s vlastným otcom, hotovým tyranom. Jeho žena, milujúca matka, posiela svoju jedinú dcéru k sestre, ktorá je umelkyňou v slávnom Paríži.
Presne takto začína svoj príbeh anglická spisovateľka Tamara McKinley a dáva mu priam výstižný názov Most lásky v Paríži, ktorý sa na pultoch našich kníhkupectiev zjavil v roku 2016 (ang. Echoes from Afar, rok 2015, 301 strán).
Možno ste zvedaví, čo znamená tento romantický názov a pátrate v pamäti, ktorý most cez Seinu Parížania nazývajú mostom lásky. Vraví sa, že ak niekoho v novom meste stretneme ako prvého, musíme si strážiť svoje srdce, lebo je dosť možné, že nám ho ukradne. Nuž, to čo sa stalo mladej anglickej sestričke Annabelle na moste zvanom Pont Neuf by mohlo dať tejto romantickej legende za pravdu.

Keď Annabele stretne maliara Henriho je to láska na prvý pohľad. Každému v dome jej tety je jasné, že mladé srdcia bijú iba jedno pre druhé. Jediný, kto sa na šťastných zaľúbencov krivo pozerá je Etiene, Henriho najlepší priateľ, ktorý by najradšej Annabel nasadil na prvý vlak do Londýna, pretože s ňou nie je už nič také, ako predtým.

Ani vojna, od ktorej si sľubuje, že ich tejto drzej votrelkyne zbaví, mu vôbec nepomôže a dievča ich nasleduje do Španielska, kde v roku 1936 zúri pravá občianska vojna. Po ťažkej ceste, ktorá trojicu poriadne preverí, predsa len parížskych milencov čaká trpká rozlúčka.

On ide dobrovoľne bojovať za správnu vec, ona, teraz už jeho snúbenica sa hlási ako dobrovoľná zdravotná sestra a je len vo hviezdach kedy, v akom stave a či vôbec ho ešte niekedy uvidí…

Vo vojne to už tak býva. Osud sa s milencami vie pekne kruto zahrať a odsúdiť ich aj na dvadsať rokov bez akýchkoľvek správ o tom druhom. A tak Annabelle s Hernym, ktorého kedysi tak veľmi milovala, prežijú aj druhú svetovú vojnu bez toho, aby o sebe čokoľvek vedeli.

Ona sa vydá za starého priateľa, on sa zase stane slávnym umelcom, ktorého umeleckú prezývku Bask poznajú na celom svete. Obaja by mohli byť s životom spokojní, až kým sa v roku 1956 na ich moste lásky nezjaví krásna dievčina, nápadne podobná obom dávnym milencom a všetko neprevráti hore nohami…

Príbeh veľkej nesmrteľnej lásky z veľkého nesmrteľného mesta lásky, ktorý prežívajú až dve generácie je krutou hrou osudu. Hrou, ktorá poznačí nejeden ľudský život. Krutou hrou, ktorá jednu veľkú lásku vyzvala na trpký súboj času. Hrou, ktorá je rozohraná tak dokonale, že chytí za srdce aj vás.

Ak teda máte chuť prežiť veľkú vášnivú lásku, ktorá ďaleko presahuje hrôzy španielskej občianskej vojny, spoznať jej ľúbostné čaro, ako aj odhaliť dojemný, no tragický osud milencov z mosta Pont Neuf, určite si tento príbeh nenechajte ujsť. Verte, či nie, naozaj za to stojí….

Vaša Juli

Jednoduchý príbeh plný výnimočných myšlienok

Paulo Coelho – Alchymista

Nie nadarmo sa hovorí, že v tých najjednoduchších vetách objavíme tie najkrajšie veci, tie najkrajšie myšlienky. Jednoduchý príbeh, ktorý nepotrebuje všelijaké komplikované súvetia, aby vyjadril to, čo je naozaj dôležité, nás očarí svojou krásou a našu myseľ privedie do celkom iného sveta. Sveta, v ktorom aj tie najjednoduchšie vety nám dávajú možnosť uvidieť mnohé veci celkom novými očami.
Určite poznáte príbeh pastiera oviec, ktorý kňazský seminár neváha vymeniť za toto slobodné povolanie. Aj keď jeho rodičia celý život pracovali len preto, aby mohol študovať, príde deň, kedy si vezme pastiersku kapsu, kúpi si ovce a prechodí s nimi vari celú Andalúziu. 
K prostému životu mu celkom stačí, ak má aj s ovcami čo jesť, kde spať a ak ho v dedine, do ktorej práve mieri, čaká dievčina, s ktorou sa chce oženiť. S svojím tak trochu tuláckym životom je spokojný. Neprekáža mu nepohodlie, práve naopak, páči sa mu sloboda a voľnosť, ktorú si naplno užíva.
Ak ste v týchto vetách spoznali svetoznámy román, medzinárodný besteller brazílskeho majstra pera Paula Coelha Alchymista z roku 1988 (portugalsky O Alquimista, u nás 1996, 192 strán), nemýlili ste sa. 
Tento román ma lákal už od roku 2009, no až teraz pred Vianocami som si konečne i ja prečítala inšpiratívny príbeh mladíka Santiaga, jeho múdrej ženy púšte Fatimy a Alchymistu, múdreho učiteľa, ktorý v tomto obyčajom chalanovi objaví čosi neobyčajné.

Príbeh o hľadaní pokladu pri egyptských pyramídach, ktoré chlapcovi ukázal záhadný sen, je dnes známy na celom šírom svete. Kto ho čítal, určite mi dá za pravdu, že ide o úplne jednoduchý príbeh, podobný takmer rozprávke pre deti.

Avšak rozprávkou nie je ani zďaleka, pretože Paulo Coelho práve cez svoje prosté vety vlieva do duše svojich čitateľov nádherné myšlienky o živote a svete vôkol nás.

Voľnosť, sloboda, obyčajná múdrosť jednoduchého človeka, láska ku tej pravej polovici nášho JA a napokon napĺňanie Osobného príbehu, ktorý napokon nie je ničím iným ako našimi snami, našimi túžbami – to je celé posolstvo románu, ktorý si získal srdcia na celom svete.

Veľa o ňom nepoviem, načo aj. Veď 192 strán tohto múdreho a magického príbehu hovorí samo za seba. Ak ste ho čítali, viete o čom hovorím a možno vás zaujal až natoľko, že neváhate po ňom siahnuť znova a znova. A ak vám doteraz unikol, tak vedzte, máte sa na čo tešiť, lebo v osude túlavého pastiera oviec, si každé srdce nájde celkom isto to svoje.

Je zbytočné opisovať jeho obsah, poviem vám len pár slov o jeho hrdinoch, ktorí tomuto príbehu dodávajú to čaro, tú mágiu, vďaka ktorej je tento román taký výnimočný. Sú to tri postavy, ktoré mi utkveli v pamäti azda najviac.

Zdanlivo obyčajný pastier oviec Santiago svoj Osobný príbeh začal napĺňať ešte skôr, než vôbec vedel o čo ide. Kňazské rúcho vymieňa za pastiersku kapsu, čím necháva zvíťaziť svojho slobodného ducha. No zachádza ešte ďalej, keď celý svoj doterajší život opúšťa a nasleduje veru čudný sen. Už aj to si pýta veľkú odvahu a tej má tento chlapec, ktorého na ceste nezastaví ani krádež či pravá láska, viac než dosť.

Fatima je pravou ženou púšte, ktorá mladíkovi ukáže, čo znamená pravá láska a čo dokáže jej sila nechať svojho milovaného odísť, aby mohol naplniť svoj Osobný príbeh. Jej údelom je čakať na svojho muža a veriť, že sa jej jedného dňa vráti. Pretože taká je sila skutočnej lásky..,

Múdry alchymista raz dva pochopí, že chlapec, ktorý prichádza do jeho oázy, je pripravený stať sa jeho učňom. No niet je ho čo naučiť, pretože chlapec je dosť vyspelý na to, aby určité veci pochopil aj sám od seba. Alchymista sa stáva len sprievodcom na jeho osudnej ceste za pokladom, radí mu a tým mu pomôže lepšie pochopiť aj vlastné srdce, v ktorom sú všetky múdrosti už dávno ukryté.

Pochopenie Duši sveta, porozumenie jej Reči, ako aj naplnenie svojho Osobného príbehu – to všetko čaká mladého pastiera oviec na záhadnej ceste, ktorá sa začína krádežou a končí nájdením veľkého pokladu.

No táto dobrodružná cesta, na ktorej je každý jeden krok novou lekciou, dáva omnoho viac…

Vaša Juli

Ako na horskej dráhe…

Meagan Mckinneyova – Krajšia ako ruža

Čo vám prvé napadne, ak sa povie divoký západ? Možno pravé Winnetou a zápas dobra so zlom medzi Apačmi a bielymi mužmi o vzácny kus zeme. Ten sa nachádza v ďalekej Amerike a jeho sláva kvitne v čase, kedy ešte préria vyzerala ako púšť a právo muža sa nevybojovalo zápalistými rečami na súde, ale rovno so zbraňou v ruke. 
Čuduj sa svetu, aj v tomto zmätku, kde vládne vždy nabitá zbraň a chlapi sa hrajú na hrdinov jedna radosť, nájde sa ťažko skúšaná žena, ktorej boj o vlastné šťastie nezačína inak než romantickým únosom…
Vzrušujúci príbeh Chrystal van Aleyovej a Macaulaya Caina sa odohráva v roku 1875. Je z pera opäť mne neznámej autorky Meagan Mckinneyovej, ktorá svoj príbeh z roku 1993 nazvala priam poeticky. Jeho názov znie totiž Krajšia ako ruža (ang. Fair Is the Rose, u nás v roku 1997, 294 strán).

Predstavte si toto – dostavník s niekoľko cestujúcimi si ide prériou. Sedí v ňom aj záhadná žena. Je oblečená v vdovských šatách, ruky si skrýva v rukavičkách a áno, ako inak, je krásna. Pokojnú jazdu naruší prepad pod vedením nebezpečne krásneho banditu. Tomu však nie je dvakrát príjemné, že medzi rukojemníkmi, ktorých odváža obávanému vodcovi bandy, je aj krásna žena.

Chrystal ako jediná žena na opustenom mieste vo Falling Water, kam zločinecká banda sídli, to ľahké vôbec nemá. Banditi si z nej raz dva urobia kuchárku a slúžku v jednom. A ako to už v takých prípadoch býva, aj ona musí čeliť oplzlým rečiam zbojníkov, ktorí sa ani po desiatich rokoch nevedia zmieriť s prehrou v občianskej vojne Sever proti Juhu.

Sama sa má čo čudovať, že ostane iba pri nie príliš vyberavých rečiach, ale v nepriateľskej pevnosti má silného ochrancu. Je ním Macaulay, inak ten nebezpečne krásny bandita, ktorý ju do tejto šlamastiky dostal. Mladá žena postupne zisťuje, že jej únosca nie je až taký krutý, ako sa javil a jediné, čo jej môže naozaj ukradnúť, je jej vlastné srdce.

Ale deň oslobodenia a hlavne zúčtovania so zločineckou bandou sa zblíži a mladá žena namiesto úľavy cíti len strach, strach o milovaného muža. Dobre vie, čo ho čaká a neminie a že za jeho zločiny ho odsúdia na trest smrti. O úteku počuť nechce a tak žene, ktorá sama skrýva priam desivú minulosť, nezostáva nič iné, len triasť sa o svoje práve objavené šťastie.

No čo keď je všetko úplne inak a Macaulau nepadne do rúk mužov zákona, pretože on sám je jeden z nich? Čo by povedala Chrystal na to, keby jej milovaný bol so surovými banditmi len preto, aby ich ako maršal odovzdal tam, kam aj patria, do rúk spravodlivosti?

Za normálnych okolností by sa všetko skončilo ako v nejakej rozprávke: On by si ju odviedol niekam veľmi ďaleko, ako aj pôvodne chce, a žili by šťastne až do smrti, ale aj tu je nejaké ale a mladých milencov čaká ešte veľa skúšok, kým si budú môcť konečne vydýchnuť, a to nielen od banditov.

Lebo hoci „mladá dáma sa nemá čo zamilovať do banditu, žena stíhaná newyorským zatykačom však nesmie o muža zákona ani okom zavadiť.

Je to ľúbostný príbeh ako na horskej dráhe. Nie že by sa hrdinovia každú chvíľu hádali, aby sa vzápätí udobrovali, ale problém je v tom kto si koho zaslúži alebo nezaslúži.

Raz je to mladá dáma, ktorá by sa nemala zamilovať do banditu a predsa sa stalo.

Inokedy zasa muž, hajiaci zákon celým srdcom, ktorý miluje ženu zákonom stíhanú a predsa ju hľadá naprieč celou prériou.

A do tretice má chudobný maršal z juhu vôbec právo na bohatú dedičku obrovského majetku?

Ponorte sa do tohto ľúbostného príbehu z divokého západu a uvidíte.

Vaša Juli 😍