Vyberavý pán vkus a kliatba nedočítanej knihy

Príbeh nedočítanej knihy

Kde bolo, tam bolo, nedávno sa to stalo, žilo raz jedno dievča, ktoré zo všetkého najradšej milovalo príbehy. Tie jej zväčša rozprávala stará mamka, ktorá vedela každý jeden tak dokonale oživiť a vytvoriť svet, v ktorom sa jej vnučka cítila tak bezpečne aj tak nádherne ako nejaká princezná. 
Raz keď sa dievka dožadovala nového príbehu, starká jej láskavým hlasom povedala: „Nech sa páči, dieťa moje, tam je knižnica. V nej je toľko príbehoch, ktoré ani ja sama neviem vyrozprávať tak dobre, ako ti ich rozpovedia knihy samotné. Ak chceš tie príbehy poznať, musíš sa len do kníh pustiť.“
Dievča nadšene poslúchlo starkú a pobralo sa ku knižnici. Nebolo jej ľúto, že starká už žiadny príbeh rozprávať nebude. Stará žena to myslela dobre. Chcela, aby aj jej vnučka spoznala to čaro, ktoré kniha ľudom ponúka už od nepamäti. Chcela, aby aj ona ocenila príbeh zo stránok kníh, ktorý do sveta jej fantázie nebudú púšťať jej uši, ale oči.

Dievčine sa to zapáčilo ešte viac ako počúvanie príbehov starej mamky. Za nejaký čas prečítala strašne veľa kníh, ktorých príbehy sa jej zarezali hlboko do srdca. Knihy si doslova zamilovala tak ako predtým príbehy starej mamy. No na jednu z nich sa predsa len krivo pozerala. Niežeby sa jej tá kniha nepáčila, ale nie a nie ju dočítať, takže ani len netušila, či sa jej páčiť bude alebo nebude…

Možno to aj vy poznáte. Snáď sa aj vo vaše domácej knižnici spoza skla kuká kniha s tou neobľúbenou nálepkou Nedočítaná. Nepochybujem, že ste po nej možno nie raz siahli, no stále s tým istým výsledkom.

Otvorili ste ju, prečítali ste z nej pár stránok a opäť ste ju odložili na miesto na neurčito. Možno ste sa už aj dostali do jej polovice, ak nie už ďalej a predsa to nevyšlo. Alebo ste ju už mali celkom dobre rozčítanú, no potom ste sa do jej stránok dlhší čas nepozreli až ste o jej príbeh stratili záujem a opäť raz ste ju odložili na policu, kde pomaly zapadá prachom.

Dobrému, vášnivému čitateľovi sa niečo také stať predsa nemôže, poviete si pri týchto vetách. No spomeňte si, že aj kôň má štyri nohy a predsa sa potkne. Ani ten najvášnivejší čitateľ na svete nie je najdokonalejší a hoci môže hltať jednu knihu za druhú, určite nie každú hlce s rovnakou vervou.

Jedna kniha sa mu páči viac, iná o čosi menej, presne tak, ako sa každá jedna kniha páči inak nám. Niektorá nás očarí, iná zaujme, tretia nás môže nudiť a tú poslednú, aj keď dobre napísanú knihu čítame len tak z dlhej chvíle a nie vždy ju aj dočítame.

Pozor, autor, ktorý usilovne pracuje, aby sme mohli my spokojne čítať príbeh jeho hrdinov, s tým nemá spoločné vôbec nič. Za všetko môže iba náš Pán vkus, ktorému sa niečo páči a niečo iné zase nemilosrdne odsúdi ako nudné, nezáživné. Aj to patrí k prirodzenej ľudskej povahe.

Presne to je aj koreň záhady nedočítaných kníh i za tú v našej knižnici môže jedine vyberavý Pán vkus. Tá kniha je nezaujímavá, povie si už už by nám ide radiť, aby sme ju navždy nechali  na polici zapadnutú prachom. Možno by sa mu tá lesť aj podarila, keby aj kniha nepoznala svoje fígle a neuvalila na nás kliatbu nedočítanej knihy.

Tá nepochybne postihla aj hrdinku nášho mini príbehu. Kniha, ktorú nie a nie dočítať, jej pokoj nedožičí. Irituje ju a vždy, keď si vyberá ďalšiu a ďalšiu knihu, vyškiera sa jej, že ju ešte nezdolala. Akoby ju po každý raz vyzývala na súboj. Dievčina si  ju zavše zoberie a pokúša sa prebojovať až ku koncu, no nejde to. Nech sa snaží, ako sa snaží, nejde to.

Ako to len dopadne? Kto z tohto súboja vyjde ako víťaz a kto ako porazený? Možno by naozaj vyhral udatný Pán vkus, keby dievčina nebola taká múdra a nepovedala: „Čo sa ja budem teraz trápiť? Počkám si pár rôčkov, môj Pán vkus sa umúdri a knihu raz dva zhltnem.“

A naozaj, prešlo pár rokov, dievča zobralo knihu do rúk a raz dva ju prečítalo. Samo sa čudovalo, že jej samotný príbeh pustiť knihu z rúk ani na chvíľu nedovolil. A Pán vkus? Ten sa vám z knihy tešil ako malé dieťa, ani samého konca sa dočkať ten huncút nevedel…

Preto nezúfajte, ak na vás spoza skla kuká nejaká tá nedočítaná kniha a sužuje vás jej kliatba. Doprajte tomu čas, kým váš Pán vkus na ňu nedorastie. Možno sa vám tak podarí zlomiť kliatbu nedočítanej knihy…

A príbeh mojej nedočítanej knihy? O tom až nabudúce…
vaša Juli 😊

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*