Dve rozdielne krajiny v jednom…

Je možné, aby sa upršané kráľovstvo a krajina galského kohúta v jednom príbehu stretli?

Keď sa tam povie slovo šport, hneď sa všetci poberú na ľad, aby ukázali, aké čary vedia porobiť s pukom. Hlavu štátu na svojom území nemajú, tá je až za oceánom v chladnom a upršanom Anglicku. Majú tam však obľúbený sirup a ich národným symbolom je strom, ktorý máme napríklad aj u nás, na Slovensku. A hoci ich literatúra nie je žiadnou starou tetou, veď jej príbeh sa datuje len od 19. storočia, malebným zeleným domčekom stihla urobiť mnohým dievčatám na celom svete obrovskú radosť.
Kanada – štát na sever od Spojených Štátov Amerických, krajina výborných hokejistov, i svetoznámych kanadských lesov, či radšej žartíkov? Dnes vám tam trochu unesiem, aby sme sa nadýchali nielen krásnej zimnej kanadskej atmosféry, ale aj spoznali príbeh knihy v tomto kráľovskom kraji.

Literatúra v Kanade naozaj nemá veľmi dlhú tradíciu. Jej príbeh, či skôr príbehy, lebo sú naozaj až dva, sa začínajú písať až niekedy v 19. storočí, a to nielen v anglickom jazyku, ako by sme čakali. O slovo sa tu totiž hlási aj francúzština.

Kráľovský príbeh knihy

Tými naozajstnými priekopníkmi po anglicky písanej kanadskej literatúry sa stali satirické príbehy T. Ch. Haliburtona, ale tiež mala k tomu čo povedať aj taká poézia a historické romány Johna Richardsona, či prózy Sussany Moodielovej o živote v divokej prírode.

Predstava celokanadskej literatúry vznikla až v roku 1869. Niekedy v tomto období sa čoraz častejšie dostávajú do styku autori z rôznych provincií. Máme tu napríklad aj skupinu nazvanú Básnici Konfederácie (Ch. Robert, Isabella Grawfordová a iní), ktorá píše poéziu s prírodnou a vlasteneckú tematikou, ktorú ovplyvnili najmä anglickí a americkí romantici.

Prírodná ako aj spoločenská tematika v poézii prevládala ešte aj v prvej polovici 20. storočia. No a téma prírody vyniká aj v próze ako čitateľmi veľmi obľúbená.

Vyniká najmä satirik S. B. Leacoch a románopisci M. Callaghan, M. de la Rocheová a H. MacLennan, ktorí vyjadrili problém kanadskej kultúrnej identity. Ten je mimochodom aj jednou z tém najväčšej kanadskej autorky dneška M. Atwoodovej.

Aj v zemi kanadského javora sa snažia hľadať nové postupy v poézii, či próze. Je to Ondaatje, Findley. Davis, ktorí razia cestičky literárnym novinkám. Titulom najprekladanejšieho autora v súčasnej dobe sa môže pýšiť F. Mowat.

Kanadský príbeh knihy vo francúzskom štýle

Kto by to povedal, že taká kanadská literatúra nemá jeden príbeh, ale hneď príbehy dva? Kým ten prvý je zasvätený Anglicku, a teda ide o anglicky písanú literatúru, ten druhý patrí krajine galského kohúta a nazýva sa po francúzsky písaná kanadská literatúra.

Tá sa datuje od šesťdesiatych rokoch 19. storočia, za čo môže takzvaná québecká škola. Rozvíjala sa na prelome storočí, kedy aj tunajšia poézia nadväzuje na francúzsky symbolizmus.

Okrem toho sa rozvíja aj škola Rodnej hrude, v ktorej je cítiť náboženský nádych v poézii i próze (Hémon).

Zlom nastal po druhej svetovej vojne kedy sa do popredia dostáva téma mesta, sociálne i filozofické problémy. Silný národný podtext sa tu odráža i v jazyku (Y. Thériauld). Ohlas vyvoláva aj kanadská poézia, ktorá už nepodlieha francúzskym vplyvom. Zaujímavé sú aj historické romány A. Mailletovej, kde sa odráža aj ľudová tradícia, či psychologické romány M. C. Blaisovej.

Dve rozdielne krajiny v jednom – aj takto by sa dal nazvať príbeh krajiny, v ktorej slnko svoju každodennú púť pomaličky končí. Viete, kde sa na tú púť vydáva? Ak viete ktorej v ktorej krajine, táto hádanka bude malinou? Kde namiesto soli nad zlato je ryža a samuraji, či gejše sa tešia veľkej úcte? Kde to tak asi môže byť?

Viete? No predsa tam, kam budú smerovať naše kroky nabudúce
vaša Juli 😊

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*