Kto je stará dáma v moderných šatách???

Stará dáma

Viete v ktorom kúte starého kontinentu by sa dala nájsť  najstaršia literatúra? Nie je ťažké ju nájsť, hlavne ak napoviem, že ide o prímorskú krajinu a hoci tam nemáme naše slovenské more, pre našinca je ešte vždy krajinou sladkého oddychu na piesočnatých plážach. Kedysi cesta tam i späť bola síce utrpením, no len čo si dnes sadnete do lietadla, ste tam doslova za chvíľu a môžete sa kochať nádhernou starobylou kultúrou o čosi dlhšie.
Tak uhádli by ste, o ktorej krajine to tu tak trošku básnim? Ak hádate Grécko, krajinu antického Sofokla či Ezopa, trafili ste klinec po hlavičke. Dnes sa vás totiž pokúsim upútať príbehom tohto starého písomníctva, no aby to nebolo len také, čo už všetci dobre poznáme, pozrieme sa aj na zúbok gréckej novodobej literatúry, o ktorej sa v našich končinách predsa len nehovorí.
Grécka literatúra je naozaj tá najstaršia, ktorú na starom kontinente máme. Jej antický príbeh sa začína písať niekde v 8. storočí pred Kristom a končí sa rokom 529 nášho letopočtu. Keďže je to obdobie dosť rozsiahle, literárni historici si ho rozdelili až na štyri obdobia – archaické, klasické, helenistické a rímske.
Známe hrdinské eposy Ilias a Odysea od slepého majstra Homéra, či ranú grécku lyriku nájdeme v archaickom období. S rozvojom racionálneho chápania sveta v Malej Ázii prichádza na rad i náučná próza a to filozofická, historická a zemepisná rozprava.
Ak si zo školských lavíc pamätáte slávnu grécku drámu a tragédiu v podaní Sofokla, či Aischyla a Euripida, tak jej rozkvet nastal práve v druhom období a práve klasickému Grécku vďačíme za tieto skvosty európskej drámy. No čo si z klasického obdobia môžeme ešte pamätať je určite filozofická a historická próza v podaní Aristotela, už menej rétorické práce Demostena.

Azda najznámejšie z gréckej antickej literatúry je práve helenistické obdobie. Práve v tomto čase vzniklo významné kultúrne stredisko v Alexandrii. So zmenou spoločenských pomerov sa zmenila aj literatúra, ktorá sa týmto novým podmienkam antického Grécka samozrejme musela prispôsobiť. Rozvíjali sa nové žánre, či literárne smery ako napríklad alexandrijská poézia (Kallimachos), ale i taktiež zábavná próza, z ktorej spomeniem novú antickú komédiu (Melandros).

Rímska obdobie to je návrat ku klasickým vzorom. Na vrchole nebola len historická próza, ale aj tá zábavná s niečím takým ako eroticko-dobrodružným románom.

Uzatvorením filozofickým škôl v Aténach sa začína obdobie byzantskej literatúry, no nesmieme zabúdať, že práve grécka antická literatúra položila základy básnickým a prozaickým žánrom európskej literatúry.

Moderné šaty

Tam, kde sa niečo končí, obyčajne niečo nové začína. Žiaľ, o gréckej literatúre to tak celkom neplatí. Muselo prejsť vyše 900 rokov, aby sa v roku 1453 mohol začať písať príbeh novodobého písomníctva tejto starobylej krajiny. Za všetko môže opäť byzantská literatúra písaná ľudovým jazykom, ale i tiež krétskej písomníctvo (16. – prvá polovica 17. storočia), kde rozkvitá renesančná dráma, komédia a idyla.
Len čo sa Kréta dostáva do rúk Turkov, na vývoj gréckej literatúry majú vplyv Iónske ostrovy – hlavne Kerkyra a Zakyntos, kde sa spájajú talianske kultúrne vplyvy s gréckymi folklórnymi prvkami.
Samozrejme ani tento grécky príbeh sa nezaobíde bez ľudovej tvorby, v ktorej dominujú najmä ľudové piesne. Sú to napríklad zbojnícke piesne z obdobia gréckeho odboja proti tureckej nadvláde.
Rok 1830 prináša vznik gréckeho štátu a na literárnom poli sa udomácnil archaizujúci smer aténskej romantickej školy, podľa Konštatínpolskej štvrti nazvaný fanariotský. Vyznačuje sa konzervativizmom, obľúbený bol najmä historický román podľa vzoru W. Scotta (Rangavis, Sutsos).
Jablkom sváru sa aj v Grécku stala jazyková otázka. Jedni by radi písali v archaickej novogrétčine. Druhým sa páčil radšej jednoduchší jazyk ľudu. O kompromis sa usiloval napríklad aj A. Korais. No hrdinami tohto sporu sú tiež J. Psycharis, ktorý svoju prózu píše v ľudovom jazyku. No a v poézii jazyk ľudu presadzuje zasa K. Palamas, na ktorého tvorbu vplýva aj parnasizmus a symbolizmus.
Koniec 19. storočia patrí národopisnej žánrovej poviedke (J. Dorsinis), zakladateľom meštianskeho románu sa stáva G. Xenopulos. Modernizáciu signalizovala reflexná lyrika K. Kavafisa a mystickým tendenciám podliehal zase A. Sikelianos.  Do prvej svetovej vojny však próza ani dráma úroveň poézie nedosiahli.

O tom, aký vplyv môže mať politika na knižný príbeh jednej krajiny svedčí aj vznik tzv. maloázijskej školy, ktorý po prvej svetovej vojne podnietilo práve vysťahovanie Grékov z Turecka do Grécka. Z tejto školy možno spomenúť napríklad prozaika S. Mirivilisa, či básnika J. Seferisa, po ktorom pôsobení grécka poézia hľadá nové možnosti v surrealizme (A. Embirikos).

Počas druhej svetovej vojny sa aj tu stáva literatúra bojovníčkou proti talianskej i nemeckej okupácii (A. Sikelianos).

Z povojnových autorov sa až do radov svetovej literatúry prebojovala tvorba N. Kazantzakisa. Grécka literatúra dala svetu aj iných majstrov pera. Nečudo, že až dvaja z nich – J. Seferis a O. Elytis sa môžu pýšiť nobelovou cenou za literatúru.

Príbeh najstaršej literatúre na starom kontinente je taký rozsiahli, že sa musí odohráva až vo dvoch časových obdobiach – antickom, ale i novodobom Grécku. Kým ten prvý mal pre európskych autorov zásadný význam, ten druhý sa stal celkom obyčajným príbehom národnej literatúry jednej úžasnej krajiny, ktorá dala svetu napríklad aj také olympijské hry.

A keď sme už pri tej olympiáde, poďme najbližšie do krajiny, ktorá je zasvätená najmä jednému zo slávnych športov. Je to krajina, ktorú by ste na starom kontinente hľadali síce veľmi ťažko, našli by ste tu však hlavu jej štátu – Jej veličenstvo kráľovnú. Napoviem len, že možno v nej nájsť aj ten najznámejší zelený domček 😊

Viete, kam máme namierené nabudúce?
vaša Juli 

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*