Práve vďaka čítaniu si v srdci budujeme lásku… (Od Ivky Szászovej)

Chytila som do rúk knižku
Nie,nebola som prinútená, ani ma nikto nemusel prehovárať, a už vonkoncom nie rodičia, či starí rodičia. Žiadne donucovacie prostriedky mi teda doma, či v škole nehrozili. Jednoducho to prišlo samé od seba. Aj tak sa vám to môže zdať divné, lebo žiadny akt tohto druhu sa neudeje len tak pre nič za nič. Vždy niečomu takému musí niečo predchádzať.

Je to možno farebný obrázok knihy, či jej zaujímavý názov, ktorý vás upúta. Alebo taký rozhovor o knihe, čo si vypočujete v autobuse, v škole, či v práci. Možno je to len kniha, ktorá na vás žmúri z výkladu obchodu…

Prečo som vzala do rúk svoju prvú knihu ja?

Možno to nebol len farebný obrázok na obale knihy, čí rozhovor o nej s mojimi známymi, ale objavená schopnosť, či lepšie povedané získaná znalosť čítať literatúru vo všeobecnosti. No spomienky z ranného čitateľského veku preskočím, ale budem sa orientovať na obdobie, kedy som knižku začala vnímať inak…

Stala sa pre mňa únikom z reálneho diania, tajným úkrytom pred reálnym svetom, akési pomyselným miestom niekde ďaleko v lese, ktoré mi možno ani tak únik od toho sveta neposkytlo, ba práve naopak – vďaka knihe som mohla vidieť a vnímať viac.

Práve celkom obyčajná kniha mi poskytla nachádzať skryté súvislosti, či vidieť farebné spektrum skrz čierno-biely obraz, ktorým sa spoločnosť dennodenne prezentovala. Medzi riadkami pustej a často nudnej reality nachádzať niečo čím si je v podstate svet a ľudia v ňom špecifickí a jedineční.

Cez takú celkom obyčajnú činnosť, akou je čítanie kníh je teda možné prikladať svetu celkom nový význam vidieť za oponu všednosti a tým spoznávať nové charaktery, spracovávať udalosti, emócie, vzťahy…

Práve vďaka čítaniu si v srdci budujeme lásku, ako aj toleranciu k ľudom s odlišným osudom bez toho, aby sme si s nimi podali ruku, empatiu voči rozmanitým životným príbehom.

Čítanie si teda dovolím nazvať činnosťou, ktorá by vďaka svojej povahe, vlastnostiam a prínosom mala byť chápaná ako jedna z najdôležitejších cností človeka a taktiež by sme ju aj v dnešných časoch mohli vnímať aj ako nenahraditeľnú súčasť výchovy ľudských jedincov.

Prajem radosť z čítania
vaša Ivka Szászová 🙂

Veľké americké dobrodružstvo potomka milovníka všetkých čias…

Eric Linklater – Juan v Amerike

Keď som brala túto knihu do rúk, rátala som s hrdinom Mexičanom, ktorý si z svojej vlasti len tak odskočil vybaviť nejaké účty na divoký Západ, ktorým Amerika minulých storočí v mysli aj dnešných knihomoľov, či filmových nadšencov ešte stále je. Aspoň tak mi napovedal jej prostý názov Juan v Amerike (angl. Juan in America). No nie všetko je na prvý pohľad také jasné, ako sa zdá a tak je to aj s týmto románom, ktorý ma nie raz prekvapil…
Aj toto je jedna z mnohých kníh, ktoré na polici starkej ležali veľmi dlho a aj s ostatnými titulmi čakala na to, kým sa opäť raz nájde niekto, kto opäť otvorí jej stránky a nanovo prežije jej príbeh z roku 1932, (u nás 2. vydanie z roku 1971) z pera škótskeho spisovateľa Erica Linklatera. No ako každá dobrá kniha, každý jeden román má svoj čas, aj Juan – jeho hrdina sa dočkal a mohol opäť raz odhaliť svoje veľké americké dobrodružstvo…

Žiadneho Mexičana na divokom  Západe na 419 stranách románu však nehľadajte. Juan nie je ani len Španiel, či iný Latino, ale veľkým prekvapeným románu je práve jeho anglická národnosť. Za svoje meno vďačí matke, ktorá mala už plné zuby anglickej suchej rezervovanosti a dala mu menom po dávnom predkovi, slávnom Donovi Juanovi. Ak chcela, aby jej syn nebol len ďalším suchopárnym Angličanom, tak sa jej to podarilo dokonale…

Za svoju povahu, ktorú zdedil po svojom praprapradedovi – najväčšiemu milovníkovi žien všetkých čias – no aj za milostné „zločiny“, ktoré vyviedol na starom kontinente ho otec posiela najskôr do austrálskeho vyhnanstvá a potom aj do Ameriky, kde má študovať na univerzite. Nuž, to aký z neho bude študent uvidíte už počas plavby do Nového sveta, kde sa jeho veľké americké dobrodružstvo začína…

Samozrejme, Juan na tej univerzite, kde bol aj tak viac na ihrisku ako na prednáškach, dlho nevydrží. Čoskoro víťazí jeho neposedná, dobrodružná duša a radšej sa túla po celých Spojených Štátov Amerických. Ak si vezmete jeho príbeh do rúk, bez toho, aby ste si obuli túlavé topánky, náš cestovateľ vás prevedie Amerikou 20. rokoch 20. storočia a zavedie vás do tých najrôznejších kútov krajiny, kde je možné i nemožné, ako sa veľakrát presvedčí na vlastnej koži…

Juan v Amerike nie je iba cestopis o geografických a prírodných možností Ameriky minulého storočia. Situovaný do času, keď sa USA aj pre mnohých našincov stávajú krajinou neobmedzených možnosti, odkrýva všetky možné kultúrne i spoločenské okamihy tejto vysnenej krajiny.

Spolu s Juanom nielen prežívame všetky jeho americké milostné dobrodružstva s viacerými ženami, ale aj sa stretávame s rôznymi ľuďmi, ktorí nie vždy hrajú fér. Spoznávame Ameriku v čase prohibície, či celkom obyčajný život bohatých, či tých chudobných, bielych ale i čiernych Američanov. Dosť veľa sa dozvedáme tiež o americkom umení, ktorého plusy vyvažujú ako všade inde na svete  jeho mínusy…

A čím dostal sympatický mladý Juan s dobráckym srdcom mňa? Práve tou svojou neposednou dušou rebela, prítomnej nielen v anglickej, ale aj v americkej spoločnosti, ktorá mu ani na konci príbehu nedáva pokoj a predsa mu nedovolí ešte usadiť sa.

Možno aj vo vás drieme presne taká duša rebela a ako aj šibalský Angličan, čo prežíva v Amerike poriadne krušné chvíle, aj vy túžite prekročiť hranice vášho bytia a vyskúšať niečo nové, niečo vzrušujúce…

Nebojte sa a dajte sa do toho tak ako náš hrdina s veľkým srdcom a širokou búrlivou dušou. Možno to bude práve on so svojím veselým príbehom, kto vás motivuje k činom…

Veselú cestu naprieč Amerikou
praje Juli 🙂

Čaro otcovskej lásky…

Danielle Steel – Ocko

Danielle Steel to nie sú iba sladké príbehy pre romantických rojkov. Hĺbka ľúbostných príbehov ma dostala a zdrapila za moje romantické srdce. Prečo? Nech sa páči, tu je len jeden z mnohých dôvodov – jej Daddy z 1989…

Tvorbu úspešnej americkej spisovateľky pozná asi každý z telky, keďže viaceré jej diela boli aj sfilmované. Kto ich videl vie, že ide o ľúbostné príbehy amerických žien, ktoré sa musia popasovať s nie vždy jednoduchým osudom. Samá som ich videla niekoľko, no to sú už roky a na Američanku, ktorej z pera vychádzajú nielen sladké ale aj dojemné ľúbostné zápletky som už takmer zabudla. Teraz ich začínam objavovať nanovo, no nie cez skvelé výkony amerických hercov, ale cez stránky jej kníh…

Ľúbostné príbehy amerických žien, ktoré naprieč dejinami Ameriky bojujú za svoje vysnívané šťastie, to je celá Steelová, poviete si. Áno, hlavnými hrdinkami sú zväčša ženy, no možno viete a možno nie, aj tu sa nájde jedna výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Je ňou román Ocko (po anglický Daddy) z roku 1989, u nás 2. vydanie 1999, kde hlavnou postavou nie je nijaká žena a matka, ale ocko rodiny a zároveň muž v najlepších rokoch…
O čo tu ide a prečo je hrdinom muž? Úspešný a s životom celkom spokojný Ollie si s manželkou a troma deťmi nažíva obyčajným životom šťastnej americkej rodinky. Teda aspoň jemu sa zdá, že je šťastný, no jeho manželka nadšená úlohou domácej paničky vôbec nie je. Zachce sa jej znova študovať a manžela i deti v citlivom veku sebecky opúšťa. Z Ollieho sa zrazu tak stáva otec a mama v jednom, ktorý musí riešiť chúlostivé problémy svojich detí – dvoch dospievajúcich a jedného ešte len malého drobca. Jednou z najťažších úloh, ktoré ho čakajú, bude vyrovnať sa s nečakaným otcovstvom svojho najstaršieho syna, ktorý odchod matky vyriešil dosť nešťastne, a to oplodnením priateľky….

Román Ocko sa pýši 287 stranami, počas ktorých môžete sledovať nielen príbeh jednej neúplnej rodiny, ktorá musí nanovo hľadať šťastie, ale aj osudy až troch generácií ockov.

Je to starý ocko, ktorý po smrti manželky naberá druhý dych, keď sa rozhodne druhýkrát oženiť, čo jeho syn neznáša práve najlepšie.

Je to mladý ocko Benjamín, Ollieho syn, ktorý sa s novou úlohou vyrovnáva naozaj statočne, za čo je odmenený, keďže na vlastnej koži pocíti, aká sladká môže byť otcovská láska.

No a ockom strednej generácie je sám hlavný hrdina Ollie, ktorého nesmierna láska voči svojim deťom napokon prinavráti do životov našich hrdinov stratené teplo domova…

Každá dcéra i každý syn svojho Ocka lásku hrdinu tohto ocka, ktorý prešiel ťažkou skúšku života, iste pochopí. Možno sa dotkne jeho srdca a vyvolá nádherné spomienky na svojho vlastného ocka, ktorého láska nás spolu s tou maminou hreje od našich prvých dni. A nielen ockovia, ale aj mnohé mamičky v príbehu ocka Ollieho nájdu odozvu tej vrúcnej lásky, čo sa im deň čo deň rodí v srdciach…

Pokiaľ chcete aspoň trošku lepšie pochopiť tú najvrúcnejšie lásku na svete, začítajte sa do Ocka od Danielle Steel 🙂 Verte stojí to za to.

Radostné čítanie s mamou, či už Ockom
praje Juli 🙂

Objavujme knižnicu našich mám, našich starých mám…

Dom pod morušou – Helena Dvořáková


Knihu Dom pod morušou registrujem v knižnici našej starkej už roky. Je to len útlučká knižočka, ktorá má len 158 strán, no vždy som ju akosi prehliadla. Možno preto sa mi dostala do rúk až teraz, keď som si od starkej požičala pár kníh na čítanie…

Novela Dom pod morušou a jej hrdinky, dve sestry – biologička Ľubka a učiteľka slovenčiny Danica ma zaviedli do roku 1975, kde na Slovensku máme ešte hlboký komunizmus. No žiadne schematické, či budovateľské dielo nehľadajte. Je to skôr sonda do života oboch sestier a ich matky, ktorá vďaka práci poštárky nabrala druhý dych potom, čo ju opustil manžel, otec jej dcér. Významným krokom v živote našich hrdiniek je aj nový byt, do ktorého sa sťahujú z domu pod morušou, kde bývali spoločne s milujúcou a vždy obetujúcou starkou…

Na koho sa v tomto románe môžete tešiť? Na mamu Terku a jej novú radosť zo života. Otca, ktorému druhý pokus na životné šťastie nevyšiel, tak ako si predstavoval. Danicu, ktorá sa po ľúbostnom ošiali rozhodne stať slobodnou matkou, či na jej sestru Ľubku, ktorá svoje šťastie v živote ešte len viac menej hľadá…

Ak vás zaskočil rok vydania 1980 a pýtate sa čo môže dnešnému čitateľovi povedať dielko Dom pod morušou od už takpovediac zabudnutej autorky Heleny Dvořákovej, tak vedzte, že táto oddychovka vás nielen nostalgicky vráti v čase, či ukáže život v slovenských rodinách 70. rokov minulého storočia.

Ukáže vám tiež hĺbku človeka, čo sa môže ukrývať aj v našich najbližších, ktorí len pre naše vlastné problémy zostávajú nepovšimnutí…

Skúste Dom pod morušou od Heleny Dvořákovej a pochopíte o čom je reč a možno sa niečo aj zmení…

Majme radosť z kníh 🙂
Vaša Juli

Niečo pre dychtivých kriminalistov…

Kráska a netvor – Dominik Dán


Dominik Dán. Každý ho pozná a kto nie, tak vedzte, že je to náš slovenský spisovateľ, ktorý píše ako ostrieľaný kriminalista tie naj slovenské kriminálky. 🙂 Odporúčam ich všetky, ale keďže som práve dočítala jeho 310-stranovu Krásku a netvora, tak pár slov o knihe, ktorá je pre mňa jeho najlepšia. Chcete vedieť, prečo sa malé dieťa ocitlo v krabici aj s kameňom? A ako sa mŕtvola slovenskej študentky dostala na maďarské územie?
Kto pravidelne číta Dominika Dána a jeho knihy pravidelne vie, že jeho príbehy sa odohrávajú na kriminálke u vraždárov z Nášho Mesta. Vraždy a zločiny opísané na stránkach dánoviek sú na motívy skutočných kriminálnych príbehov, ktoré autor veľmi dobre pozná, ako to vidieť aj z prepracovaných detailov jednotlivých prípadov. Pokiaľ ide o samotného Dominik Dána, jeho identita nie je známa a pozná ju len pár novinárov.  Jeho meno je pseudonymom slovenského spisovateľa detektívnych románov.
Aj Kráska a netvor, prípad zavraždenej študentky na maďarskom území sa dostane na stôl partii vraždárov z Nášho Mesta na čele s detektívom Richadrom Krauzom a jeho parťákom Chosém. Práve tí musia aj so svojím tímom zistiť, či vražda odhalená v Maďarsku vôbec patrí slovenským chlapcom z vrážd. Bude to fuška, to vám poviem. A aby toho nebolo dosť, Burger s Hanzelom majú na starosti zasa prípad batoľa, ktorého niekto nechal v krabici od televízora aj s veľkým kameňom…
O napätie, akciu, brutálne scény, ale aj vtipné dialógy, či dôvtipné metódy našich hrdinov nie je núdza ani tu. Okrem toho, že sa zasmejete nad niektorými pasážami, môžete si trošku potrápiť rozumy, aby ste aj vy s Krauzom a spol. prišli na koreň veci…
Majme radosť z kníh 🙂
vaša Juli
-),

Radosť z kníh

Kto som? Ako je to s Radosťou z kníh?

Dobrý deň, moje meno je Juliána Pallerová a mám vyštudovaný odbor slovenský jazyk a literatúru na UKF v Nitre. Pokúšam sa tvoriť vlastné diela, ale mojou veľkou vášňou sú knihy a čítanie každého kusu beletrie, čo mi príde pod ruku…

Prečo som založila blog Radosť z kníh? 

To, že milujem knihy, známe či neznáme, staršie, ale i tie novšie je len jeden z mnohých dôvodov, prečo som sa i ja odhodlala na tento čoraz populárnejší zázrak internetovej komunikácie. Pokladám sa za človeka, čo knihy doslova miluje, no srdce mi plače, keď vidím ako sa prostá kniha vzďaľuje nielen naším a mladším generáciám, ale čoraz viac aj generáciám tým starším…
Možno to poznáte, doba je hektická a rýchla, robíme od nevidím do nevidím, aby sme zabezpečili našich drahých a keď už máme to vysnívané voľno, radšej sa zhovárame s našimi priateľmi aspoň cez sociálne siete, keďže inak už niet času. 21. storočie knihe ako takej prosto veľmi nežičí, a pritom ešte pred takými sto rokmi bola kniha jednou z najobľúbenejších činností, pri ktorých sa vždy v kruhu rodiny oddychovalo po ťažkom dni v robote.
Vziať knihu do rúk, strčiť do nej svoj často unavený nos a začítať sa do jej krásneho príbehu môže byť relaxom a uvoľnením po dlhom dni v robote aj dnes, keď sa už rok 2016 pomaličky, ale isto chýli ku koncu. A pritom k tomu stačí len tak málo – nájsť si čas, urobiť si pohodlie, na okamih zabudnúť na svoje problémy, ktoré sa väčšinou stratia len čo otvoríme prvé stránky knihy. Knihy, ktorá nás unesie do celkom iného sveta, kde sa naše aj veľké problémy stavajú malichernými a nepodstatnými. 
Otvoriť knihu, ktorá nás svojím obalom záujme, upúta svojím názvom, je hotový zázrak. Bez toho, aby sme použiť čarovný prútik, či kúzlo s klobúkom sa dostaneme do celkom iného sveta, sveta nepoznaných možností, sveta, v ktorom sa môže naša fantázia naplno prejaviť a naše predstavy sa zrazu stávajú slobodné, voľné, neviazané… 
Je to svet našich hrdinov, ktorých môžeme slobodne milovať a niekedy aj nenávidieť, možno ich súdiť i obdivovať bez obáv, že niekoho urazíme. Smieme byť svedkami ich životného šťastia, či trápenia, sme ich priateľmi v dobrom i zlom, spoločníkmi na ich ceste nie vždy ľahkým životom…
Veru, kniha je ešte vždy fajn, je ešte vždy živá, žiaľ v poslednom čase ju opúšťame práve my, korým má slúžiť. Preto je tu blog Radosť z kníh, kde vám aj spolu s inými celkom fajn babami budeme odhaľovať čaro kníh, čaro ich čítania, ktoré ani v dnešnej dobe nie je vôbec mizivé, ako by sa mohlo zdať. 
Okrem článkov o knihám, ktoré čítame a z ktorých dva mini články si už môžete prečítať, tu nájdete tiež príspevky o literatúre a jej autoroch, o beletrii pre každého, o čítaní ako takom, kde sa vás budeme snažiť navnadiť prečo je super si nos vnoriť do knihy, ale i o detskej knižnici, či ako dieťa priviesť k čítaniu. Budeme sa snažiť písať pútavo, zakaždým vás niečím pobaviť, sem tam dojať, o niečom neznámom vždy poučiť.
Naším cieľom je urobiť z obyčajného čítania zážitok, ktorým si spríjemníte svoj oddych aj vy. Aj vo vašich srdiečkach chceme oživiť radosť z kníh, tú radosť, ktorú živili aj naši starí i prastarí rodičia. Vyčariť úsmev na tvári z dobrej knihy, nechať sa vtiahnuť do sveta literárnych hrdinov a pritom uniknúť z občas dosť fádnej reality, nikdy nie je na škodu, tak prečo to neskúsiť? 
Poďte teda spolu s nami odhaliť čaro knihy, radosť z  jej príbehu, nepochybujem, že sa vám to bude aj s naším novým blogom páčiť…
Prajem radosť z čítania 🙂
Vaša Juli