Toto zničilo tamto a tamto zničí zase ono…

Priam začarovaný kruh

Asi pred dvoma rokmi som sa dostala k jednému z najznámejších románov svetovej literatúry, ktorý svetu daroval práve francúzsky romantizmus. Bol to román Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži z roku 1831 (franc. Notre-dame de Paris). Okrem krásneho príbehu hrbáča Quasimoda a krásnej cigánky Esmeraldy ma zaujala najmä jedna kapitola, ktorá mala názov niečo v zmysle ako Toto zabilo tamto.

Už ani neviem, ktorá postava o niečo takom uvažovala (najskôr to bol asi kňaz Claude Frollo, ktorý vychoval aj Quasimoda), ale poviem vám, trafil klinec po hlavičke. Dovtedy som si túto záludnosť sveta umenia nevšimla, ale na tejto úvahe, ktorá sa mi ani neviem prečo vryla do pamäti, je kus pravdy, ktorá platila nielen v čase románu, ale platí i v dnešnej technologickej dobe.

O čo tu vlastne ide a čo platilo kedysi i dnes? Je to veľmi jednoduché. Ide o architektúru, knihy a internet. Že si to nijako neviete spojiť? Tak uvažujte spolu so mnou a raz dva pochopíte, čo to nám chcel ten Victor Hugo ústami Claude Frolla odkázať.

Kedysi dávno, keď bol svet ešte len v plienkach, ľudstvo zázrak menom kniha nepoznalo. No myslelo aj na nás, budúce generácie, ktorým chcelo samozrejme zanechať nejaké dedičstvo. Knihy však nepoznali, a tak svoje posolstvo zamurovali do stien kamenných múrov a vytvorili niečo tak jedinečné, že je to priam neskutočné – nádherné stavby vari v každom kúte našej Matičky zeme.

Obdivujeme ich dodnes, stačí sa len pohnúť z pohodlia svojho domova a vyjsť si na výlete do sveta, alebo si len obuť túlavé topánky a túlať sa len tak po Slovensku. A vôbec nemusíme navštíviť Sedem divov sveta, aby sme sa mohli kochať obdivuhodnou prácou rúk našich predkov. Navštívte starobylý Rím, romantický Paríž, stovežatú Prahu, našu starú dobrú Bratislavu, či iné menšie – väčšie mestečká. Všade na vás historická architektúra dýchne, svoju precíznosťou očarí, do sŕdc sa vám hlboko zaryje.

Veru, architektúra minulých dôb vyráža dych aj dnešným obdivovateľom. V dnešnej dobe by už také niečo, čo by vydržalo dlhé veky, nepostavil nik, vravia si mnohí pri pohľade na úchvatné diela staviteľov minulých dôb. Márne by sme sa o to aj pokúšali. Žiaľ, časy dávnych majstrov staviteľov dávno pominuli a za všetko môže tak trochu aj vynález menom kniha…

Dôvod je opäť celkom jednoduchý. Steny starých kamenných múrov sa v tom čase naozaj mohli ponášať na listy starých kníh. Práve do nich sa mohlo vpísať dedičstvo toho či oného národa, tej či onej civilizácie, či kultúry. No a knihy so skutočnými listami a so skutočnými stránkami, do ktorých sa dali vpísať všetky tie múdrosti a skúsenosti našich predkov, všetko razom zničili.

Ľudia sa jedného krásneho dňa zobudili a bol tu vynález menom kniha. Kniha, ktorá im poskytovala oveľa väčšie možnosti než studené kamenné múry veľkolepých, ale aj náročných stavebných skvostov. Presne tá kniha naším predkom zrazu poskytla dovtedy nevídanú možnosť. Možnosť vyjadriť svoje myšlienky, pocity, či porozprávať svoje životné osudy jednoduchším spôsobom než namáhavo stavať mĺkve stavby.

Stačilo im na to husiace pero a papier, ktorý sa mal stať na dlhé stáročia najvýkonnejším prejavom kultúry. Práve papier v čase vynálezu knihy vykročil na svoju dlhú životnú pút a stavby, tie krásne veľkolepé stavby pomaličky začínali strácať na význame. Tie stavby, ktoré kedysi zosobňovali kultúru svojich civilizácii, teraz len živorili. Ľudia ich už pre svoje účely nepotrebovali a staviteľstvo minulých dôb postupne upadalo do zabudnutia.

Umieralo na úkor knihy, ktorá si vo svete len upevňovala svoj význam. Práve ona zasadla na ten pomyslený trón kultúry a jej moc len vzrástla, keď sa vzdelanosť rozšírila do všetkých vrstiev spoločnosti a čítať vedeli už i tí najchudobnejší. Knižnice sa našli takmer v každom dome a spríjemňovali chvíle, keď už bolo všetko porobené a obyvateľom domu nič nebránilo nechať sa unášať svetom príbehov.

No nič netrvá večne a zdá sa, že ani vláda knihy nie je žiadnou výnimkou. Deje sa s ňou presne to, čo sa udialo pred rokmi aj so staviteľstvom. Kniha chorľavie a jej moc ochabuje. Začalo sa to telkou, keď sme si ju zapli, namiesto toho, aby sme sa začítali do knihy. No moderná doba ide dopredu a telka posilňuje.

Mobil, internet, počítačové hry a rôzne iné výdobytky modernej doby predbiehajú knihu neraz míľovými krokmi. Možno by teraz mala padnúť otázka – Nie je to škoda? No kniha je skutočná bojovníčka, preto s úsmevom na perách sa pýtam – Dá sa im poraziť a vzdá sa bez boja?

To je len a len na nás a na tom, či jej v tom boji trocha pomôžeme…

Vaša Juli

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*