Letom svetom, literatúrou svetom smer Austrália

Mladucha knižnej mapy

Aj vás láka objavovať vždy nové a nové kúty našej krásnej zemegule a radi by ste sa niekedy zatúlali na jej opačný koniec zeme? Čo poviete na takú Austráliu, ten najmenší kontinent na našej planéte? Išli by ste? Ja hneď. No asi sa zo dňa na deň vybrať na opačný koniec zemegule nie je len tak. Ale taká dobrá literárna prechádzka austrálskym knižným svetom by mohla byť aspoň takou mini náhradou, čo vy na to? Tak sa pohodlne usaďte a poďte na ňu so mnou…
Ísť kedysi za starých čias do Austrálie neznamenalo užívať si báječné austrálske pláže, či pozrieť sa na to ako kengura nosí to svoje mladé vo vaku. Ísť do Austrálie znamenalo ísť navždy do vyhnanstva. Len čo by ste sa nedajbože dopustili nejakého zločinu, za ktorý by ste už nemohli byť členom vtedajšej spoločnosti, vyhnali by vás na opustený kontinent menom Austrália, kde by ste si mali aj s ostatnými trestancami odpykávať svoj trest…

Ale nebojte sa, nuda by vám iste nehrozila. Mohli by ste sa realizovať napríklad na takom literárnom poli. Povedali by ste, že austrálsky knižný príbeh má svoje korene práve v trestaneckých kolóniách? Naozaj.

Tunajšia literatúra sa vyvinula v prvej polovici 19. storočia práve z písomných pokladov úbohých vydedencov našej spoločnosti. Boli to rôzne úradne správy, opisy z objaviteľských ciest, pamäti väzňov, ich básne, či romány o živote vo vyhnanstve.

Od päťdesiatich rokov 19. storočia tu máme dokonca aj umeleckú prózu C. H. Spenceovej, či H. Kingsley, ktorí podľahli vplyvom anglickej literatúry.

Také osídľovanie vnútrozemia prialo najmä ľudovým výtvorom a prinieslo napríklad aj takú ľudovú baladu z buša. A ako ja u nás ľudová tvorba inšpirovala diela nejedného nášho autora, ľudová slovesnosť sa stala inšpiráciu pre spisovateľov aj na opačnom konci zeme. Práve táto ľudová balada z buša ovplyvnila poéziu austrálskych básnikov Gordona a Kendalla, neskôr si svojím čarom podmanila aj tvorcov austrálskej národnej literatúry 19. storočia Patersona a Lawsona.

Poviedky toho druhého menovaného ovplyvnili napríklad aj príbehy prvých farmárov (squatterov), ale i tiež dobrodružné romány R. Boldrewooda, inšpirované zasa životom zlatokopov. Osudy trestancov, či už plné dobrodružstva alebo romantiky, neboli ľahostajné zasa románom M. Clarka.

Niekde, v tomto období sa v Austrálii rozvíja aj literárna kritika, ktorá sa usiluje o svojbytnosť austrálskej literatúry, či o väčší kontakt so svetovou literatúrou.

Život na vidieku v jeho reálnej podobe si môžete predstaviť aj v humornej či tragickej próze J. Furpyho. Psychológia postáv, či postupy románovej kroniky sa zase do prózy tohto národa dostali v prvej polovici 20. storočia a to cez tvorbu Richadsonovej. Poéziu v tomto období reprezentoval Brennan, ovplyvnený najmä francúzskym symbolizmom.

Po druhej svetovej vojne sa v austrálskej poézii čoraz viac objavujú vlastenecké básne a to vďaka hnutiu Jindyworobak, no väčšina básnikov sa ešte stále spolieha na starú dobrú európsku tradíciu a hľadá miesto austrálskej kultúry v modernom svete.

Úspechy žne aj próza, najmä romány P. Whitea, ktoré cit pre austrálsku krajinu a jej obyvateľstva spájajú s mytologickou symbolikou cesty ku koreňom ľudstva. Zaujali aj básnické prózy D. Maloufa. Romány Steadovej zase pútali pozornosť svojou psychologickou analýzou, zatiaľ čo satirický obraz odcudzenej spoločnosti nájdete v tvorbe Hazzardovej.

Tam kde je poézia s prózou, vždy hľadáme aj drámu. Nechýba ani na najmenšom kontinente sveta, kde ju nájdeme v diele J. Hibberda, na ktorého vplýval opäť európsky dramatik B. Brecht aj so svojím absurdným divadlom. Stredobodom tu však bol všedný život obyčajných Austrálčanov.

Šesťdesiate roky so sebou okrem autobiografii prinášajú aj spoločenskokritické diela, ktoré zasa nájdeme v tvorbe domorodcov tzv. austrálskych černochov (C. Johnson), Papuáncov (V. Eri), či tých, čo hľadajú svoje dávno stratené korene ako napríklad S. Morganová.

Celkom slušný príbeh na takú mladuchu ako je austrálska literatúra, ktorej príbeh sa začal písať až v prvej polovici 19. storočia niekde v trestaneckých kolóniach, to sa teda musí uznať. Túto mladuchu by sa patrilo vystriedať nejakou staršou skúsenejšou dámou v rokoch a ja neviem o ničom lepšom ako o príbehu tej najstaršej spomedzi európskych knižných príbehov. No schválne, či uhádnete, ktorú myslím 😉 Snáď len napoviem, že jej domovom je krajina, ktorá býva cieľom dovoleniek mnohých z nás…

Letom svetom, literatúrou svetom aj o týždeň
vaša Juli 😊

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*