Milovaný rebel s fantastickým zmyslom pre des a hrôzu a jeho celkom milý psychopat

Tak tohto týpka som vyhliadla ešte na výške. Môj typ nebol ani zďaleka, ale čuduj sa svete, zapáčil sa mi. Bum! Láska na prvý pohľad prišla ako blesk z jasného neba. Sťa tornádo, čo všetko prevracia hore nohami. Pri ňom všetko bolo aj hore nohami. Jednoducho všetko naruby 😀

Objavil sa ako tornádo, čo všetko prevráti naruby

Nik nebol taký ako on. Nik nekecal tak ako on. Dovtedy to boli iba sladké rečičky, či turbulentné story, v ktorých sa aj tak všetko zlo na dobro obrátilo. A aj keď nie, čo už??? Jedna baba musí zvládať aj katastrofy ľavou zadnou, ak chce čosi aj zažiť, no nie???

On bol však úplne iný. Hru na čiernu a bielu ako tí druhí  vôbec nehral. Ponúkal farby, celú škálu farieb, ktorými hralo jeho tajuplné temné srdce. Ani raz nedodržal slovo. Dohodnuté plány menil permanentne a Ty si si jakživ nebola istá, na čom s ním vlastne si.

Išiel ma šľak trafiť, a predsa som z neho nemohla. Nedalo sa inak. Bol ako nejaký kúzelník, čo ma doslova opantal do svojich osídiel, z ktorých nebolo úniku. Bola som z neho totálne namäkko a hoci to so mnou hral na všetky možné i nemožné strany, ja som sa zamilovala, hlboko a úprimne.

A potom mi rebel odišiel.  Stratil sa z môjho života sivej a ničím nezaujímavej myšky vari aj na niekoľko dlhých rokov. Nepovedal, aby som zabudla a jeho osobu nehľadala, no ja som po ňom nepratala aj tak. Verte či nie, ale tak trochu som sa obávala 😮

Bála som sa akoby dopadlo naše stretnutia číslo dva. Klasika, poviete si, opäť raz klasika nad klasiky. Dobré a milé dievča stretne poriadne čertovského rebela a zrazu sa jej roztrasú kolená a dostane strach, čo len z toho bude.

Neviem, možno to ani taká veľká láska nebola, lebo sa mi podarilo priam nemožné a klamala by som, že som sa na tom nadrela ako ťažný kôň. Zabudla som a šlo to ľavou zadnou. Avšak čosi z neho mi v osamelom srdci predsa len zostalo. Bol to taký sladký darček na rozlúčku presne na jeho spôsob 🙂

Svojím perom sa na čiernu a bielu nehráva a nič nenecháva také, ako by si čakala 🙂

Od jeho čias neberiem len na sladké rečičky milencov. Neohúria ma len tie turbulencie, čo ťa nielenže vynesú raz hore a inokedy zasa dole, ale i do všetkých možných svetových strán. On ma naučil vnímať veci a deje úplne inak. Otvoril mi bránu do celkom iného sveta, do temného sveta vlastných myšlienok.

Pred časom sa mi Pavol Rankov zjavil v mojom živote opäť, teda v mojom počítači, aby som bola presná. Hneď sme si zaspomínali na staré dobré časy i na náš krátky, naozaj krátky čitateľský románik. Tentokrát ma prišiel ohúriť svojím románom Miesta, čo nie sú na mape, ktorý mu vyšiel ešte minulý rok a pýši sa 238 stranami.

Úplne na prvý pohľad by mi to k nemu úplne nešlo. Marek a Natália, dvaja slovenskí študenti v Olomouci, vedú celkom obyčajný život. Majú po štátniciach a plánujú prázdninovať na Slovensku u jej rodiny, kde bude Marek obklopený samými krásnymi ženami, z ktorých bude škaredé kačiatko práve  jeho Natália 😮

Celé sa to odohráva na miestach, ktoré by si na mapách hľadala ťažko

To, že táto prudko zamilovaná dvojica začína byť sexuálne aktívna až teraz po troch rokoch chodenia, ťa šokuje azda najmenej. Je to jedna z mála vecí, ktoré sú v príbehu ešte relatívne normálne. Teda ak neberieme do úvahy život na farme jej rázne babky, ktorý by sa tiež mohol označiť  za ako tak normálny 😀

Celé sa to začne ešte skôr, než sa táto dvojica vôbec prihlási o slovo. Na prvých stránkach máš totiž do činenia s poviedkou asi dvanásťročného chalana, ktorá sa stane jedinečným štartérom bizarných udalostí. Celkom nevinný dej v nej vyústi do hotového hororu, ktorý sa pohybuje kdesi medzi realitou a ozaj šialeným snom.

Je to ako sopka, ktoré zasiahne všetko živé. Je to ako búrka, ktorá možno bola a možno nebola. Marek skutočne nevie. Má v jasno iba v určitých momentoch, inak je všetko zahalené v hmle a jediné, na čo sa zmohol, je napísať o tom bizarnom dni tú šialenú poviedku.

Krátke poviedky z jeho pera ti budú celkom iste pripadať ako bláznivé výplody chorej mysle. A predsa ťa čosi v nich bude neuveriteľne baviť. Sú ako poodhalenie psychopatických pocitov hlavného hrdinu. Sonda do útrob jeho mysle, v ktorej dávny príbeh ožíva závratnou rýchlosťou, len čo sa opäť zjaví na mieste, ktoré na mape nie je.

Bude to obeť, ktorú len naháňa duch dávnej minulosti, alebo rovno psychopat???

Aj sex je tu iný a ty postupne prichádzaš na to prečo. Žiaľ, už bez Natálie. Marek sa pred ňou zatvára, presne tak ako sa pred nami jeho chorá myseľ otvára. Presne takto si to Rankov vymyslel a baví to, opäť. Jeho hrdina je možno obeť a možno de facto psychopat s geniálnym zmyslom pre poviedky práve z tohto súdka.

Prečítať si ich rozhodne nie je žiadna strata času 🙂

Netreba sa ich báť

Juli

https://pixabay.com/sk/vidieku-d%C3%A1%C5%BE%C4%8F-b%C3%BArka-blesk-tornado-2189183/

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Slovakia_location_map.svg

https://pixabay.com/sk/fant%C3%A1zia-hmla-stra%C5%A1ideln%C3%A9-mystick%C3%BD-2847724/

https://pixabay.com/sk/pokr%C4%8Den%C3%BD-papier-papier-pero-trash-1852978/

101 romantických duší v jednej jedinej slepačej polievke, čo sa číta viac ako raz sluší :-)

Láska ide cez žalúdok to nepochybne. Nakŕm ho a máš ho tam, kde ho chceš mať, hovoria nielen staré známe múdrosti starých mám, ale aj súčasné ženské magazíny, ktoré sa rozhodli radiť ženám ako na mužov 🙂

Aj vlci vedia, že láska ide cez žalúdok 🙂

S plným žalúdkom ide všetko akosi ľahšie, aj tie zložité vzťahy. Platí to na baby a čert vie prečo platí to aj na chalanov. Preto sa aj romantický večer sa nezaobíde bez večere, rána plné lásky bez raňajok v posteli a milostné schôdzky na obed bez dačoho dobrého pod zub…

Určite to poznáš aj sama. Konečne prídeš po dlhom dni celá unavená z roboty a do gauča pred telkou nezapadneš. Začneš pekne krásne variť, či ťa kuchyňa už baví alebo nie. Deje sa to akosi automaticky. Proste vieš, že muž, ktorého miluješ, príde čochvíľa domov hladný ako vlk a bude pýtať jesť.

Alebo úplne iná situácia. Celé to otočme. Spíš, keď musí z domu. Klasika, robota volá, na večernú kuchárku sa však nezabúda. Precitneš na vôňu kávy, čo presiakne celým bytom. Na stole nájdeš voňavé čerstvé pečivo a raňajky, o akých sa ti nesnívalo. Nájdeš džús a objavíš ovocie. Aj bez jeho odkazu, ktorý by ti zanechal, vieš, že si milovaná, že si chránená 🙂

Čo na tom, že si za práva žien? Vždy ťa poteší, keď ťa pozve na obed, alebo obed prinesie rovno k tebe. Pripravíš romantický piknik a on ti pochváli koláč, čo si piekla tak narýchlo. Alebo ešte lepšie, pochváli ti koláč, čo sa ti totálne, ale že totálne nevydaril. To je presne ono.

Že je to síce krásne a hneď by si to brala všetkými desiatimi, ale ON neexistuje a ty si sama ako prst? Tak nezúfaj a daj si aspoň slepačiu polievku. Pamätáš si ešte na ne??? Možno aj hej. Veď nie je to tak dávno, čo boli totálnym hitom a míňali sa ani teplé rožky 😀

Vraví sa. že je ako liek, čo lieči telo… táto lieči aj osamelé duše

Ja som napríklad prečítala iba jednu jedinú a hoci som dostala aj tú, bola v tom tak trochu aj telepatia. Vážne som ju chcela, lebo ako pravá romantička a vášnivá fanúšička romantických príbehov  som si ju predsa nesmela nechať ujsť. Moju knižnicu doteraz zdobí len jedna Slepačia polievka pre dušu. Tá s podtitulom Pravá láska

Je z roku 2012, v angličtine ju nájdeš pod názvom Chicken Soup for the Soul: True Love a skutočne sa pýši 101 dojímavými aj humornými príbehmi o randení, romantike, láske a manželstve. Ten stoprvý končí na strane s číslom 348 🙂

A teraz si zatvor oči a predstav si, ako by mal vypadať tvoj vzťah s mužom, s ktorým chceš stráviť celý život. Ako by sa mal asi vyvíjať? Aký je v tvojich najkrajších snoch? Pretože presne toto ťa v tejto úžasnej knihe čaká a na toto sa na jej stránkach môže tešiť.

Nájdeš tam lásku od A po Zet a to doslova. Od vtipných romantických zoznámení až po smrť,  ktorá celkom obyčajnú lásku rozdeliť nedokáže. Môžeš si prečítať kapitolu o randení, ktorá rozosmeje, či o zásnubách, čo rozplače. Inšpiruj sa s kapitolou Svadba, spoznaj osudy ľudí, ktorí sú si súdení.

Určite pomôže aj sekcia s názvom Ako si zachovať lásku, ktorá poodhalí ako na problémy vo vzťahu. Lekcie skutočnej lásky pomôžu azda každej jednej žene na svete sa s láskou v srdci vysporiadať. Potešia i také darčeky zo srdca, či smiech, bez ktorého láska vo vzťahu muža a ženy ani nemôže byť. No a na záver ťa celkom iste dostanú príbehy o láske, ktorá je na večné veky.

Fakt sú o pravej láske, čo nekončí ani smrťou a dokonca ani svadbou 😀

Pokiaľ vieš o čo ideš, je ti jasné, že sa môžeš tešiť na 101 skutočných príbehov obyčajných ľudí, ktorí to, čo píšu zažili priamo na vlastnej koži. Nejde teda o žiadne sci-fi, či fantazmagóriu. V prvom rade ide o unikátnu zbierku ľúbostných story skutočných hrdinov života, ktorí sa o svoje zážitky a skúseností chcú podeliť s trochu širšou verejnosťou 😀

Lenže pozor!!! Chválenkárstvom by som to nenazvala ani náhodou. Skôr mi tie príbehy prídu ako inšpirácia z pera skutočných znalcov srdca. Aj teba uchváti, že ani jeden nemá byť prísne striktný návod na komplikované otázky lásky. Autori píšu nenásilne, od srdca a možno len tak pre vlastné potešenie odhaľujú ten najkrajší príbeh svojho života.

Čo ťa ale fakt že dostane sú práve citáty, citáty o láske, ako inak. Aj ich je ako slávnych dalmatíncov presne 101 a otvárajú každý jeden príbeh. Prečítať si ich jednoducho stojí za to a vždy ťa správne na danú lovestory naladia. Toto skvelé osvieženie ešte vylepšuje fakt, že väčšinou ich čítaš úplne prvý raz 🙂

Ale, je tu predsa len jedno ale. Slepačia polievka pre dušu sa nedá čítať len tak na jeden šup. Teda dá, ale dať ju za také tri dni a potom ju nepodaj ešte aj napochytro vrátiť do knižnice by bola jedna obrovská chyba.

Radšej obetuj pár eur a kúp si tých 101 dalmatíncov do svojho vlastníctva. Pri tejto knihe sa to oplatí ako snáď pri nijakej inej. Nielenže si jednotlivé príbehy treba dávkovať po kvapkách (najlepšie fakt jeden za deň), ale a to ti garantujem, budeš sa chcieť k nim aj vrátiť.

Dávkuj si ako kvapky a nezabudni ich precítiť aj vo dvojici

Sama o tom uvažujem, hoci som si ich dala už dvakrát, alebo ešte len? A vieš, na čo sa teším úplne najviac??? Že si ju doprajem znovu po boku muža, s ktorým budem chcieť stráviť zvyšok svojho života. Veď bola stvorená presne na to.

Pochybuješ o tom?

Juli 🙂

https://pixabay.com/sk/vlk-pred%C3%A1tor-dve-2809680/

https://pxhere.com/sk/photo/1412381

https://pxhere.com/cs/photo/1209565

https://pxhere.com/sk/photo/1152403

Vyskúšaj si zaľúbenú desinu a preskúšaj samu seba zo známych i neznámych knižných romancí :-)

Ľudkovia, je máj – lásky čas a hoci slová tej piesne mi teraz ako na potvoru na um neprídu, jedna vec je istá ako guľomet. Lásky je ešte stále málo a sotva stačí pre tento celý svet.

Bez servítok je ich možné čítať iba na vlastné riziko…

A preto dnes žiadne keci od veci, niet času, aby hus vyčkala klasu a chytro na vec. Takže láska ako hrom udrela do knihy a stvorila nielen kopu slaných vreckoviek v koši, ale aj nejeden slávny pár, o ktorom sníva dievčenské srdce nejedno. Spoznáš túto zaľúbenú desinu???

Zaľúbená jednotka

Kde bolo, tam bolo zakázaná láska príbeh stvorila. Z pera toho najväčšieho vášeň ako najsladší sen vznikla, hádka dvoch rodín nejedna v ňom vynikla. Tam kdesi láska nesmrteľná sa zrodila. Vieš a či nevieš, na ktorom mieste sa to celé odohráva?

k) V neapolskej záhrade

l) Na veronskom balkóne

m) Na zámku v Terste

Zaľúbená dvojka

Čítať o láske z dávnych dôb nikdy nie je na škodu. Nielenže vidíš ako to tam celé fungovalo, ale na vlastné oči sa môžeš presvedčiť ako to fungovalo medzi ženou a mužom. Slovensko v tomto nijako nezaostáva a svetu ponúka historické romány z pera Jany Pronskej. Jedným z nich je aj o žene…

a) Janičiara

b) Kupca

c) Kata

V knihe sa láska skutočne pohybuje medzi nebom a zemou 🙂

Zaľúbená trojka

Litika nepozná hranice a taký román už vôbec nie. Aj tak sa mohla zrodiť láska na pokraji života a smrti. Milostný trojuholník v zložení obyčajné dievča – upír – vlkolak a jeho štyri časti pozná a čítal azda každý milovník nadpozemských lovestory. Spomenieš si, čo Edward pri Belle nedokázal?

p) Pozerať jej priamo do očí

r) Počúvať zvuk jej zvodných pier

s) Čítať jej myšlienky

Zaľúbená štvorka

Tento test by sa asi ťažko zaobišiel bez azda najznámejšieho dievčenského románu  všetkých čias. Slávne osudy obyvateľov ostrova princa Eduarda priniesli až osem častí. Posledný ôsmy sa odohráva až v krutých časoch prvej svetovej vojny. Spomeň si však na tie minulé. Vedela by si, v ktorom dieli sa Anna s Gilbertom sťahujú do svojho domu snov?

i) v treťom

j) v štvrtom

k) v piatom

Zaľúbená päťka

Uhádneš pod akým stromom sa ich láska zrodila???

Nie je tomu ani tak dávno čo ženské srdcia opantal ďalší skvelý bestseller. Išlo o jedného malého Nóra, ktorý sa musel presťahovať za veľkú mláku, aby tam spoznal svoju osudovú lásku. Akurát je na vrchole šťastia, keď sa musí vrátiť späť a žiť na opačnom konci zemeguli. Pod akým stromom padol bozk tejto smutne krásnej dvojice?

z) Jabloň

a) Čerešňa

b) Hruška

Zaľúbená šestka

Je jeden príbeh prudko romanticky, kedysi snom ženy každej býval. Skutočná majsterka pera môže zaň.  Najprv nenávisť, neskôr k nenávisti i láska pridaná, takto si jedna anglická deva svojho Pána Darciho našla. Uhádneš, ako sa volá román, ktorý o tejto nezabudnuteľnej láske napísala Alexandra Potterová?

h) Dokonalý večer

i) Parádny výlet

j) Dokonalé rande

Zaľúbená sedmička

Bol náš úplne prvý a hoci ho na mojom blogu ešte zatiaľ nenájdeš, jeho maminu už áno. Nemaj však strach, už si o ňom čo to počula, hoc iba v školskej lavici, kde si ho každý musel prečítať. Pamätáš si, ešte na mená zaľúbencov, ktorí v ňom museli prekonať nejednu prekážku na ceste za svojim šťastím?

Niekedy je to ako v rozprávke, pretože láska je rozprávka sama 🙂

d) Katarína a Imrich

e) Viola a Imrich

f) Viola a Ferdinand

Zaľúbená osmička

Dôkaz jasný ako facka. Aj červená knižnica sa červená, keď ju ovládnu títo dvaja. Je ešte len študentkou, keď náhoda chce, aby s ním robila rozhovor. No ani jeden z nich netuší, čo z toho vznikne – či len sex na pár nocí alebo láska na celý život či. Na  akú rozprávku sa ti to tak trochu podobá?

b) Janko a Marienka

c) Snehulienka a sedem trpaslíkov

d) Červená čiapočka

Zaľúbená devina

Ba nedá sa obísť ani najznámejšia znalkyňa ženských sŕdc v súčastnosti, ktorá klame už len samotným menom. Na lacné ženské romány z jej pera láskavo zabudni! Naopak, je v nich riadna hĺbka a ten, kto ju postrehne, zažije čosi neobyčajné. Vedela by si, ktorý jej román rozpráva príbeh lásky hollywodskej herečky a nádejného politika a kde sa táto láska zrodila?

a) The Star, na svadbe

b)The Sun, na krstinách

c) The Month, na pohrebe

Zaľúbená desiatka

A teraz niečo osobné. Na túto babu som prišla len pred nedávnom a okamžite mi ukradla srdce. Je to Angličanka a jej romány sú jasným dôkazom, že kniha z tohto kúta zeme má čosi do seba ešte aj dnes. Jej knihy mám aj na blogu a skús, či uhádneš, ktorá jej nepatrí?

Aj láska je občas záhadná ako tajnička, uhádneš túto???

r) Most lásky v Paríži

s) Posledný list od milenca

r) Dievča, ktoré si tu zanechal

 

Vieš nevieš??? Skúšaj a určite sa ti podarí doplniť tajničku: ….. .. …, tak si ju váž.

Veľa šťastia

Juli 🙂

Pomôcka: blog ti veľa napovie 😀

https://pixabay.com/sk/vreckovky-box-zdravie-tempo-1376513/

https://pxhere.com/cs/photo/1081403

https://pixabay.com/sk/%C5%BEena-mesiac-milova%C5%A5-2112048/

https://pixabay.com/sk/rozpr%C3%A1vky-die%C5%A5a-les-zelen%C3%A1-%C5%BElt%C3%A1-2752354/

https://pxhere.com/sk/photo/457869

Možné i nemožné: Zo sivej myšky sa môže stať tiež najväčšia baletka jeho srdca

Snáď to veľmi dobre poznáš aj sama. Si mladá baba, čo má kamošov celú kopu, alebo aj nie? No tak dobre, si trošku utiahnutá mladá baba, ktorú prezývajú tak familiárne sivá myška a jeden dobrý kamoš ti k životu musí stačiť…

Pokiaľ si aj Ty sivou myškou, netráp sa, láska si ťa nájde aj tak…

Ibaže ako na potvoru nestačí! Teda stačil by celkom úplne, kebyže bol niekto úplne, ale že úplne iný. Niekto o kom snívaš noc čo noc a desí ťa predstava, že nikdy v živote neochutnáš jeho zvodné pery, respektívne ty veľmi dobre vieš, že ich jakživ neochutnáš.

Viem, ako ti je. Je úžasný, je krásny, je IN, je cool a je ako hviezda na nebi, ktorú nie a nie chytiť. Bolí to, tak veľmi to bolí. Zamilovala si sa prvý raz v živote a hneď aj do anjela, čo nikdy nebude tvoj a ty by si mala naňho čo najskôr pre vlastné dobro zabudnúť.

Priam nemožné, keď ho vídaš deň čo deň a tvoj pán Dokonalý sa ti na každom kroku pletie popod nohy. Tak sa zdá, že nemôže sa ti nič horšie stať ako to, že je tvojím spolužiakom a ty sa musíš krotiť ešte aj na hodinách.

Je to tak??? Tak to si predstav, že by to nebol tvoj spolužiak, ale rovno milovaný starší braček tvojej najlepšie kamošky. Kukaj na tú rovnicu. Viditeľnosť idola zaručene sto percentná, kým šanca na lásku je prakticky vždy nulová, to je teda vážne smola.

Čo na tom, že je starší? Dva tri rôčky by bola ešte tá najmenšia pohroma. Oveľa horšie je, že tvoja láska je predsa len veľkým bratom osoby, ktorá ti možno momentálne rozumie azda najviac. Pokaz to a prídeš o oboch, teda ak ťa tvoj princ berie aspoň ako malú sestričku, čo je už fakt celé zle.

Nie je princeznou, iba baletkou, ich osud je však podobný 🙂

Pripomína ti to niečo? Inak aj mne, lenže ťa tentoraz asi budem musieť sklamať. Trampoty so starším bratom naj kamošky nemá iba princezná Mia, ale aj Mia, inak celkom obyčajná možná budúca baletka. Jej príbeh pochádza od Federicy Bosco a nájdeš ho v románe s názvom Zamilovaná do anjela (po tal. Innamorata di un angelo, 2012, 318 strán) 🙂

A kto tá druhá Mia je? Vlastne ti bude tak trochu pripomínať slávnu princeznú Miu. Aj ona je z miešanej rodiny, tentoraz však ide o potomka Talianky a Angličanky. Možno ťa ani tak veľmi neprekvapí, že aj ich manželstvo skrachovalo pekne dávno a mama aj otec si žijú svojím vlastným životom.

Čerešničkou na torte je však určite rázna stará matka, ktorá chce mať ako inak svoju jedinú vnučku pod palcom. Tá sníva o slávnej kráľovskej baletnej škole, na ktorú doma prachy nie sú. Mama však skloniť hlavu a pokorne prosiť zásadne odmieta, a tak sa obetuje samotná Mia, čo jej baletnú kariéru obráti totálne hore nohami 🙂

Čím ťa táto kniha ale brutálne opantá, je tá najväčšia analógia aké len môže byť. Princezná sa svojmu denníku žaluje z lásky k Michaelovi, Lillinmu bratovi. Takmer na navlas rovnakú ľúbostnú zápletku staví aj Bosco, keď sa baletka Mia už dlhé roky trápi kvôli láske k Patrickovi, bratovi svojej najlepšej kamošky Niny.

Je ťažké nemilovať anjela v ľudskej koži, ak ho vídaš deň čo deň, je to priam nemožné.

Kým si ju nevšíma, je všetko v pohode, teda až na to, že sa dievča umára márnou láskou k svojmu anjelovi, ktorý je inak vzorom dobrého syna, skvelého priateľa a aby mohol pomáhať iným ešte viac, dá sa dokonca aj k armáde. Proste, presne ten typ hrdinu, ktorého je priam nemožné nemilovať 🙂

Všetko je inak, keď pán Dokonalý odhalí svoje karty a z malej sestričky sa stáva najväčšia láska jeho nabitého života. Miin sladký sníček sa jedného pekného dňa stane nádhernou skutočnosťou a ona sa z ničoho nič ocitá nielen v siedmom nebi, ale aj pred jednou obrovskou dilemou.

Doteraz  bol balet tou najväčšou vášňou jej mladého života. Práve doň vkladala všetky svoje márne nádeje nenaplnenej lásky. Teraz sa karta obrátila a nádejná baletka sa musí rozhodnúť. Čo je jej prednejšie? Balet a sen, na ktorom tak tvrdo drela a ešte stále aj drie a čí láska, o ktorej snívala toľko nocí, že sa premenila v najkrajšiu realitu jej života???

Alúzie na slávnu knižnú odyseu Meg Cabot ti vyrazia dych a objavia sa hneď, len čo sa do Boscovej románu začítaš. Tá však iba preniesla určité oporné body príbehu zo San Francisca do Anglicka a podáva svoju vlastnú verziu nie tak celkom platonickej lásky stredoškoláčky Mii. Pokiaľ ťa šokovali, hľadaj odlišnosti. Tie ťa dostanú ešte viac 🙂

Tanec ich lásky síce druhým Denníkom nie je, ale rozhodne nebudeš ľutovať 🙂

Ibaže nečakaj od toho zase priveľa! Taliansko-anglický Denník princeznej to zasa nie je a princezná baletku totálne valcuje. Je to skôr skvelá ľahká oddychovka vhodná na letné leňošenie pri vode. Skrátka dievčenský románik o veľkej láske s veľkou hĺbkou…

 

Niekde uprostred

Juli 😀

https://pixabay.com/sk/rat-my%C5%A1-hlodavec-%C4%8Dokol%C3%A1da-16927/

https://pixabay.com/sk/baler%C3%ADna-modern%C3%A9-v%C3%BDkon-tanec-balet-1734980/

https://pixabay.com/sk/silueta-tanec-drah%C3%A1-vz%C5%A5ah-rados%C5%A5-1487281/

https://pxhere.com/sk/photo/623166

Rozprávka o láske, ktorej sa muž bojí a srdce ženy po nej neprestane túžiť :-)

Taká láska má kopu podôb…

… a zázrak menom kniha je toho jasným dôkazom. Či chceme, alebo nie, každá jedna na svojich stránkach ukrýva príbeh, z ktorého práve tento cit trčí. Niekedy viac, inokedy menej, ale vždy je tam v niektorej zo svojich mnohých fascinujúcich podôb 🙂

Láska má kopu podôb, len ich treba medzi riadkami hľadať 🙂

A pritom to nemusí byť len o žene a mužovi.

Kedysi, keď som knihám na chuť ešte len prichádzala, sa mi román bez romantickej lásky ani nerátal. V tom čase som bola rojkom, ktorý sníval o večnej láske a stále som chcela čítať večne zamilovaný príbeh, čo vrcholí jednou nádhernou lovestory.

Bez toho to u mňa ani len nešlo 😀

Záver bol najdôležitejší. Vždy musel príbeh končiť nejakou brutálne zamilovanou vetou typu: Žili šťastne až kým nepomreli. A to som už pekných pár rokov nečítala len rozprávky, prosím pekne. No čo už? Na svoju obranu len toľko: bola som v puberte, kde väčšina z nás ozaj sníva o veľkej večnej láske.

Konečne prišiel obrat o stoosemdesiat stupňov 🙂

Puberta pominula, sen o veľkej láske sa kdesi vytratil a ja som prišla na to, že kniha môže byť fajn aj bez dvoch bláznov, ktorí sa tak neskonale milujú. Predsa láska môže byť v knihe aj tak, len je skrytá v úplne inej podobe, ako som ju predtým hľadala ja…

Možno to tak trochu spôsobil aj ON.

Volal sa Štefan Ferdinand Selecký, žil na prelome 16. a 17. storočia v okolí Trnavy a literatúra si ho pamätá ako barokového básnika. Ten kto by chcel pochopiť jeho tvorbu, musel by najprv pochopiť dobu, v ktorej tento hospodársky úradník žil a tvoril.

Nedajte sa oklamať… aj taká univerzita môže byť hodná ľúbostných veršov

Ten názov ma zmiatol teda dokonale 😀

Veď uznajte Obraz panej krásnej perem maľovaný, která má v Trnave své prebývání už sám o sebe odkazuje na nejakú ľúbostnú romancu. Keď som ho počula úplne prvý raz, moja rojčivá myseľ začala pracovať na plné obrátky.

Hneď som si vytvorila svoju vlastnú romancu.

Autorom by bol chudobný študent, ktorý by sa zamiloval do krásnej, ale vydatej dámy. Nemusela by byť ani veľmi bohatá. Má za muža niekoho iného a to je už teda riadna prekážka stojaca v ceste láske. Veľkej a čistej, ako inak. Úbohý mladík vyspieva svoju láskou do sveta, aby sa mohol rozlúčil s tou, ktorú tak miluje a predsa nemôže mať.

Lenže ono je to tak trochu inak, vážení.

354 veršov básnickej skladby neospevuje totiž ženu, ale je vrúcnym prejavom lásky a úcty voči trnavskej univerzite. Môžeme ju vnímať cez také tri časti, kde v úvode je jasne stanovený cieľ celej skladby. Jadro detailne opisuje fyzickú krásu, či duševné cnosti krásnej panej, no a záver patrí už samotnému obdivu voči tejto inštitúcii.

Práve tu sa dá ľahko dočítať  o čo vlastne ide .-)

Neviem čím to je, že Selecký si volí za ideál svojej lásky práve túto dámu a nie nejakú inú devu zo svojho okolia. Vždy som si myslela, že ide o vplyv doby, v ktorej sám žil a ktorá nie každému dovolila študovať. Ibaže teraz nie som si s tým už taká istá…

Taká láska môže narobiť riadnu šarapatu – jedného teší, druhého desí

Selecký bol predsa len muž.

A ak sa mu dostal do rúk ten kódex, o čom by som ani tak nepochybovala, možno sa lásky, tej romantickej lásky medzi mužom a ženou, tak trochu aj zľakol. Ba hej zľakol sa jej a nemal chuť ani náladu venovať žiadnej deve ani len verš, nie to ešte veľkolepú básnickú skladbu, ktorú napísal okolo roku 1701 🙂

Keď tak nad tým uvažujem, naozaj to mohlo byť aj tak.

Teda čisto teoreticky, muži sa lásky neboja tak trochu len dnes. Tak trochu ich musela strašiť aj v dávnych dobách a ten nešťastník, ktorému sa čistou náhodou dostal do rúk Fanchaliho kódex z rokov 1595 až 1608, mal mierne povedané po chlebe 😀

Zaujímavé je, že za všetko môže akurát muž.

Tento unikátny zápis ôsmich slovenských renesančných piesní sa totiž pripisuje liptovskému zemanovi menom Ján Fanchali-Jób. Hoci prevažujú skôr maďarské texty, tie slovenské pochádzajú z rokov 1603 až 04. Ich  autorstvo sa však dodnes neobjasnilo.

Tvoria vcelku jednotný celok.

No i tak sú poriadnou zmeskou európskej poézie, ktorá sa prelína s našou domácou tradíciou slovenských piesní. A ak hovoríme o stredoveku je jasné, že môže ísť iba o kurtoáznu, galantnú subjektívnu lyriku, v ktorej sa zaľúbenec obvykle vyznáva zo svojich citov v podobe lamentu.

Čoho sa však jeden desí, druhého teší 🙂

Nikdy nie je na škodu si o nej prečítať aspoň tých pár slov 🙂

Poučila som sa. Muži sa lásky boja a tá romantická už v každej jednej knižke byť ozaj nemusí, no aspoň v každej tretej zase byť môže. Hoc iba ako chválospev na to, čo je nám na tom svete najmilšie. Niekedy však srdcu pomôže ohliadnutie sa za časmi dávnej minulosti, kde verše nám odkrývajú krásne chvíle galantnej lásky milencov.

Krásny Máj – lásky čas,

Vaša Juli

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Trnava_old_university.jpg

https://pixabay.com/sk/symbol-l%C3%A1ska-oslava-bright-3120319/

https://pixabay.com/sk/srdce-plamene-l%C3%A1ska-divine-ve%C4%8Dn%C3%BD-1882957/

https://pixabay.com/sk/diev%C4%8Da-chlapec-mlad%C3%BD-l%C3%A1ska-2818847/

Národný komplex: Šľachetný miláčik a obranca ľudu či prvý mafián spoločnosti???

Večná dilema nášho národa spod Tatier, na ktorú odpoveď pozná azda len história samotná. Dilema, ktorá dnes vedecky objektívneho riešenia asi ani nemá. Dilema, čo pomaly ale isto prerastá do obrovského komplexu a či chceme alebo nechceme dotýka sa každého jedného z nás…

Staré dobré legendy vravia že boli vysokí ani tie jedle 🙂

Na samom začiatku bol len jeden jediný chlap. Staré dobré legendy a mýty vravia, že bol vysoký ani jedla, silný ani buk, krásny, že naňho dievky išli ani osy na med. Statný chlap ani hora dobrého srdca a mocných rúk, to o ňom mnohí vravia.

Rozprávky, čo sme večer čo večer z úst starých mám počúvali, tiež o ňom kadečo popridávali. Bohatým, že bral a chudobným on dával. Noc bola jeho družkou vernou, vždy ho chránila aj s oddanou družinou. Hory, lesy vraj mal on rád taktiež, tu sa pred šibenicou skrýval, odtiaľto zlých pánov najradšej trestal 🙂

Kdesi medzi legendami a rozprávkami sa rozpráva jeho neľahký životný príbeh. Ako syn poddaných rodičov už od malého malička žije pod pánskym bičom. Ešte je len malým chlapcom, keď vidí všetku tú krivdu páchanú na slovenskom ľude, priam na vlastnej koži zažíva všetko to poníženie, čo musí dobrý a poctivý národ spod Tatier celé veky mlčky znášať.

Rodičov mu ubijú na smrť a v ešte mládencovi sa čosi zlomí. Ako nejaký pomstiteľ sveta sa vzbúri nielen proti pánskemu teroru, ale najmä aj proti osudu, ktorý má už vopred daný, proti osudu poddaného paholka.

Utečie pred kopytami pánskych koní hlboko do hôr a tu sa zrodí legenda, ktorá medzi ľudom prežije až do dnešných čias. Dovtedy úplne neznámy Juraj Jánošík, rodák z Terchovej. sa stáva kapitánom zbojníckej družiny a jeho hviezda rozžiari nebesá nad celým slovenským krajom 🙂

Ku kultu národného hrdinu rozhodne prispela aj mučenícka smrť na šibenici, či taký zelený hrášok

Len vďaka odvážnemu junákovi zbedačený ľud opatrne zdvíha hlavy od zeme a aspoň na malú chvíľku sa do jeho pŕs vlieva nádej na lepšie časy. Kult mladíka, čo vie aj zlých pánov potrápiť, je až taký silný, že jeho priam mučenícka smrť na šibenici je pohromou pre celý národ.

Jánošík umiera, no jeho duch a myšlienka pretrváva a žije naďalej. Nestáva sa len súčasťou histórie, pre ktorú sa stáva jedným veľkým otáznikom, ale preniká aj na stránky starej dobrej slovenskej literatúry, ktorá má v jeho otázke, zdá sa, už oveľa jasnejšie.

Netreba ani hovoriť, že kult národného hrdinu, ktorým sa junák z Terchovej medzičasom stáva, opisujú najmä štúrovci, no stretávame sa s ním aj u takého Joža Nižňanského. Ten nám napríklad vo svojich historických románov z minulého storočia ponúka dokonca aj vlastných zbojníkov.

A ja som ho možno ani nie že našla, ale skôr mi ho pripomenul dosť drsný román z pera Jozefa Kariku s názvom Čierny rok: Vojna mafie z roku 2017. Toto rozsiahle dielko má až 662 strán a je voľným pokračovaním autorovho bestselleru Čierna hra: Vláda mafie.

Pokiaľ ste čítali jeden alebo druhý diel ak nie už oba dva, teraz môžete byť trochu aj zmätení. Čo môžu mať štyria riadne drsní mafiáni deväťdesiatich rokoch spoločné s naším národným hrdinom, ktorý bohatým bral a chudobným dával, teda vraj?

Nik nevie aký bol naozaj…

No veď toto!  Juraj Jánošík, najslávnejší slovenský zbojník všetkých čias a toľko ospevovaný hrdina slovenskými poetmi, je pre historikov jednou veľkou záhadou dodnes.

Tí si neustále lámu hlavy nad tým, či skutočne bol tým výsostne kladným hrdinom slovenského národa, ako si ho v pamäti uchovala stará dobrá ľudová slovesnosť.

Keď sa to tak vezme aj Peter Štarch, jeho najlepší kamoš Ľuboš Ostrý, nenápadný cigánsky robotník Zolo Čonka, ale i vysokopostavený úradník Alexander Vokoš mohli byť v istom zmysle celkom kladnými hrdinami našej spoločnosti. Teda mohli, keby…

Karika ich necháva žiť v poriadne divokých rokoch deväťdesiatych. Je pár rokov po nežnej revolúcii, od pádu najjagavejšej politickej hviezdy na našom nebi nás delí celý rok a každý robí, čo môže, aby v tejto čiernej diere v samom srdci Európy prežil.

Celkom obyčajný človek si žije svojím životom ako len vie a na rozdiel od všelijakých podnikavcov sa na tom nesnaží nič meniť. Ich vysoká hra je mu buď ukradnutá, alebo nemá páky, aby ju riešil. Do jej hrnca nevidí a má dosť rozumu na to, aby do nej nestrkal svoje praobyčajné prsty.

Nie je ako Peter, ktorý vystupuje ako vážený podnikateľ a pritom sa v Ružomberku hrá na veľkého bossa. Má okolo seba celkom peknú družinu pešiakov, čo by za svojho veľkého ochrancu aj dýchali. Už len kvôli nim a svojej milovanej rodine sa musí držať, nech by ho postretlo čokoľvek.

Na tomto pieskovisku sa hrať iba tak nedá, inak sa o slovo prihlási fatálna chyba

Jeho kamoš Ľuboš je po zenite už veľmi dávno. Fabriku, ktorú chcel fakt zachrániť, vytunelovali a v očiach mesta je vinný jedine on. Opustí ho žena, syn, poháda sa so svojím najlepším kamošom a jediné, čo mu zostáva je starý dobrý alkohol.

Aj jedna maličká chybička krásy, môže znamenať v tomto biznise obrovskú pohromu. Zolo to má rozohrané dobre. Konečne sa púšťa do obrovského kšeftu, po ktorom bude za vodou. Len škoda, že jeho bratia ešte vôbec nič nepochopili a hrabú na svojom vlastnom piesočku.

Zato veľký prednosta Alexander sa môže pochváliť priam husárskym kúskom. Prezliekanie kabáta mu ide fakt výborne a svoj vytúžený cieľ má naozaj na dosah ruky. Horšie je to už s jeho synom Dominikom, ktorý o jeho hre nechce ani len počuť a otcovi sa postará o nejednu vrásku na tvári…

Štyria hrdinovia mi fakt prídu ako novodobí jánošíci. Aj na nich je každý pán prikrátky. Taktiež vzišli priamo z ľudu a vrchnosti sa pripomenuli síce trochu dosť svojským,  no i tak osvedčeným spôsobom. Zjavili sa na scéne z ničoho nič, aby zatočili s neprávosťou nad našou krajinou 🙂

Ktovie, aj slovenská kniha sa môže hlboko mýliť 🙂

Čo ich po tom, že mysleli iba na seba a na tých druhých, na svoj ľud, akosi pozabudli? Ba možno ani sám Jánošík nebol iný.  Možno práve on sa stal ich vzorom. Čo na tom, že si jeho činy interpretovali po svojom?

A možnože si ich interpretovali správne práve oni a slovenská kniha sa hlboko vo svojom junákovi mýli…

Na to však odpovie len história

Juli

https://pixabay.com/sk/jed%C4%BEov%C3%A9-lesy-les-jed%C4%BEa-ihli%C4%8Dnany-523372/

https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Juraj-J%C3%A1no%C5%A1%C3%ADk-Smetanovy-sady-Ho%C5%99ice2011c.jpg

https://pixabay.com/sk/hr%C3%A1%C5%A1ok-pod-hr%C3%A1%C5%A1ok-pod-%C4%8Derstv%C3%A9-382285/

https://pxhere.com/cs/photo/1061100

https://pxhere.com/sk/photo/1213392

Ako zapojiť bláznivú matiku kníh do čítania a pritom sa neblázniť?

Miešať hrušky s jablkami a jablká s hruškami, načo mi to preboha bude, povzdychla si. Sedela za svojím písacím stolom a rátala ťažké príklady. Matiku z duše neznášala, dnes sa v nej však vyžívala. Zajtra je posledná písomka, po nej sa uzavrú známky a ona odíde s čistím svedomím na akademicky 🙂

Ani taká matika s knihou v ruke byť strašiakom v poli nemusí 🙂

Už len to sladké pomyslenie ju hrialo pri umeleckom srdci. Stačí len pár príkladov vyrátať a od toho strašiaka menom matematika bude mať pokoj na večné veky. Teda aspoň do času, kým nebude mať doma nejakého prváčika a nebude sa musieť nad tými hroznými príkladmi trápiť opäť.

Ale to ešte nejakú chvíľu potrvá, pomyslí si, keď sa do izby nahrnie jej malý brat a ona v momente pero odloží. Jej braček je na matiku riadna šikuľka. Keď vyrastie, určite ho nebudú trápiť ani tie najzložitejšie príklady sveta.

Lenže teraz čo nevidí? Líčka má červené od sĺz, od ktorých sa mu zahmlili už aj sklíčka na okuliarov. Ejha, mama ho zase raz trápi čitateľským denníkom. Tak je to u nich zakaždým. Len čo im pani učiteľka káže prečítať nejaký ten román, chalan sa nemá k tomu a robí všetko preto, aby nemusel prečítať ani len riadok 😀

I teraz príde k veľkej sestre a zamračene povie: „Nechcem tú blbosť čítať a nechcem. Chcem ti radšej pomôcť s tými príkladmi, nech som aspoň trošku užitočný a robím niečo zmysluplnejšie, než len čítať knihy.“

Vysadí si ho k sebe do lona. „Ale veď Indiáni a ich dobrodružstvá ťa vždy bavili. Zakaždým si ma prosíkal len o to, aby som ti o nich čítala dobre že nie donekonečna. Vari ťa to už nebaví?“

„Hej, no to bolo predsa len čosi iné,“ vyjednáva zúfalý drobec. „Vtedy si mi to čítala ty a teba čítanie strašne baví a mňa zase strašne bavilo počúvať ako čítaš. Ale teraz učka chce, aby som čítal ja sám, lenže ja ju prekabátim raz dva. Ty mi to teraz znova prečítaš a ja zatiaľ za teba vyrátam všetky príklady.“

Aj ty by ste chcel o nich len počúvať? Skús bláznivú matiku kníh a čítať o nich bude malima 🙂

„Všetky príklady?“ pozrie naňho pobavene.

„Všetky do jedného, prisahám.“

Čosi také by sa páčilo veru aj mne, pomyslela si. Len škoda, že to tak nefunguje a obaja by sme na to kruto doplatili. Ona zajtra a on bohviekedy. Vtom jej čosi napadne. Čosi, čím zabijú hneď dve muchy jednou ranou. „Naučím ťa bláznivú matiku kníh, chceš?

Malému to raz nešlo do tej šibalskej hlavičky – makovičky. Bolo to veľmi múdre chalanisko, ale o niečom takom ako bláznivá matika kníh jakživ nepočulo. Že ani ty? Nič to za to! Schovaj kalkulačku, vôbec ju nebudeš potrebovať a poď so mnou na tú bláznivú hodinu počítania v čítaní 😀

Začiatok je kdesi na konci

Aj ty to tak robíš??? Len čo sa Ti dostane nová kniha do rúk, už aj listuješ na jej poslednú stranu? To robíme asi všetci, i ja. Je veľmi ťažké odolať aspoň tej poslednej vete ešte skôr než sa vôbec začítame do prvých viet samotného príbehu. Mne sa to však celkom úspešne darí, teda aspoň väčšinou.

Skôr než o tú naozaj poslednú vetu mi ide o číslo na poslednej strane. Ak sa mám do nejakej knihy pustiť, chcem vedieť, koľko strán ma v nej čaká. Kto chce bojovať, musí predsa poznať to, s čím bojuje, to je predsa jasné ako facka. Ak vieš číslo poslednej strany, vieš aj do čoho ideš.

Vyrátaj si to

Ak máš matiku čo i len trošku rád, skús si to vyrátať

Na toto ti kalkulačka fakt netreba, teda ak ti tá matika neliezla už fakt aj na zuby. Vieš už číslo poslednej strany, do ktorej si sa práve pustil. Ľahko si teda vyrátaš za aký čas danú knihu svojím vlastným tempom asi tak prečítaš. Na minútu presne to síce nezistíš nikdy, ale aspoň sa vieš zariadiť.

Ja to zásadne vždy robím až po prvom dni s novou knihou v ruke. To preto, že knihy sa od seba líšia nielen obsahom, ale aj formou. Každá je inak napísaná, každá sa teda aj číta iným tempom. Preto si aj na bláznivú matiku kníh treba nechať viac času.

Nie kalkulačka, ale záložka

Pamätáš si ešte na ne? Ja ich používam dodnes a vôbec sa za to nehanbím. Avšak okrem záložiek vždy pri knihe v maximálnej miere využívam aj inú pomôcku, a to vlastnú hlavu. Neslúži mi len na rozjímanie o príbehu, ale aj ako taká imaginárna záložka 🙂

Vždy je super vedieť koľko strán zostáva do konca. Pomáha to hlavne pri tých hrubých knižných Mont Everestov, ktoré priam lákajú zdolávať svoje stránky. No bláznivá matika kníh funguje aj pri takých tristovkách, ver či never. Keď už  nič iné, tak aspoň máš super zábavu z čísiel.

Cvič si mozog a kalkulačku nechaj kalkulačkou 😀

Cvič si mozog matikou kníh

Dnes sa už dá aj na takom dôchodku robiť čokoľvek a veľa našich starčekov a stareniek si cvičí práve mozgové závitky. Jedni lúštia krížovky, druhí riešia nie práve najľahšie matematické príklady. Vraví sa, že takto sa udržiava v starom unavenom tele mladý, vitálny duch.

Že ti už v mladosti na niečo také ako krížovky či matematické príklady nemáš vôbec čas? Nerieš to a čítaj knihy! Zapoj bláznivú matiku kníh a trénuj mozgové závity aspoň cez ňu, nech ťa ani v dôchodkovom veku nedobehnú. Práve takto si zvyšuješ šancu 🙂

Ruka v ruke???

Teraz to celkom iste vyzerá tak, že písmená a čísla v knihe ruka v ruke kráčajú na jednej a tej istej úrovni, lenže vôbec to nie je tak. Skôr než aplikuješ našu bláznivú matiku kníh, treba mať jasno v tom čo je čo.

Treba mať jasno, kde sa matika končí a kniha začína. Príbeh je najdôležitejší a čísla, ktoré nám pomáhajú sa ho tak trochu zmocniť, ho zatieniť nemôžu. Preto ak sa tak stane, s bláznivou matikou kníh pre vlastnú pohodu radšej raz dva skonči.

Ako teda zapojiť bláznivú matiku kníh do čítania a pritom sa neblázniť?

Aj matika má svoje čaro, hlavne ak sa snúbi s beletriou

Najprv poslednú stranu kukni, jej čísla sa letmým pohľadom dotkni.

Len čo ho naspamäť poznáš, ľahko si vlastné tempo vyrátaš.

Kalkulačku kalkulačkou nechaj pokojne, hlava to zvládne obstojne.

Ako taký v knihe hadík, cvič sa ako pravý…

Kníh učeník

Juli 🙂

https://pixabay.com/sk/stra%C5%A1iak-fig%C3%BAra-silueta-%C4%8Dlovek-939490/

https://pxhere.com/sk/photo/848663

https://pixabay.com/sk/o%C5%A1tep-ryb%C3%A1r%C4%8Denie-indian-kopije-60554/

https://pixabay.com/sk/abacus-matematika-pridanie-3288079/

https://pixabay.com/sk/geometria-matematika-kocka-1023846/

Sirôtka bez rodičov v drsnom Anglicku: Aká zložitá môže byť láska temného princa?

Klasika. Malé dievčatko bez rodičov. Tak skoro muselo vyletieť z ochranného hniezda lásky a bezpečia. Tak skoro sa muselo stavať na vlastné nohy, lebo nemalo už nikoho. Nikoho, kto by ju chytil za malú rúčku a viedol ju na ceste životom…

Dnes by plákať nemuselo, vtedy si však dievčatko bez rodičov zažilo svoje

Keby žilo dnes, malo by aspoň nádej. Nádej na rodinu a domov, Nádej, že si ju niekto zoberie, osvojí a dá jej lásku, nehu. Postarajú sa o ňu hoc cudzí, ale predsa len dobrí ľudia s náručou plnou lásky. Vychovajú z nej skvelú bytosť, o ktorú sa život už báť nemusí 🙂

Lenže ona takých ľudí nenájde a čo na tom? Dnes jej už ani v detskom domove nemusí byť zle. Bude si tam žiť ako v takej väčšej rodine. Veď je krásne mať kopu bratov a sestier, s ktorými sa dá pekne zahrať a dobré tety ju naučia všetko to, čo potrebuje, aby sa vyrovnala s osudom.

Dievčatko však v dnešných časoch nežije. Žila už dávno a keby sa jej osud odvíjal v našich dedinách, zaiste by bola na všetko sama. Sirôtka bez rodičov musí drieť od svitu do mrku. Robí slúžku v dome svojho „dobrodinca“ a má nárok akurát tak na suchú kôrku chleba a slamennú posteľ.

Nežila však v našich dedinách, ale v neľútostnom Anglicku. Londýnskych sirotiniec sa kedysi bálo každé jedno dieťa. Namiesto pohodia a bezpečia ich tam čakala iba tvrdá drina, lebo pobyt v decáku si bolo treba predsa odrobiť, no nie?

Ona však mala kúsok šťastia v nešťastí a do londýnskeho sirotinca nemusela. No šťastie v nešťastí, ako sa to vezme. Prichýli ju neľútostná teta, ktorá jej dáva patrične pocítiť kde je jej miesto. V zámožnej rodine ťahá dievčatko bez rodičov za kratší koniec a nakoniec aj tak končí ako slúžka.

Mala šťastie v nešťastí a teta sa jej radšej vzdala 🙂

Jana Eyrová v románe Charlotte Brontë z roku 1847 (ang. Jana Eyre,2011, 518 strán) má opäť raz to povestné šťastie v nešťastí. Teta ju už viac vo vlastnom dome nestrpí a posiela ju do veľmi zanedbanej katolíckej školy, kde po počiatočnom trápení konečné aj ona zažíva veselé študentské roky 🙂

A opäť raz klasika. Chudobná sirota má iba jednu jedinú možnosť ako sa pretĺcť životom. Jana sa stáva učiteľkou a hoci by si mohla spokojne nažívať vo svojom bývalom domove a učiť svoje bývalé spolužiačky, rozhodne sa inak a z tohto bezpečného prístavu navždy odchádza.

Určite to viete, ten inzerát jej mení život, raz a navždy. Nestáva sa len učiteľkou a vychovávateľkou, ale aj po prvý raz v živote milovanou bytosťou. Kapitolu, kde sa pán Rochester osudovo zamiluje do svojej zamestnankyne, som prvýkrát čítala len pred pár rokmi a hneď na to som si dopriala aj film 🙂

Príbeh najznámejšej popolušky v drsnom prostredí anglického vidieka mi však popolušku z našich dedín pripomína len povrchne. Neviem čím to je. Predsa dráha osudu je tá istá a ani jedna ani druhá na ružiach ustlané nemá. To je predsa jasné ako facka. Klasika nad klasiky.

Nepochybne aj Charlotte Brontëová vychádza zo starého známeho koloritu. Trpké detstvo plné ťažkej práce a odriekania. Zlá ženská, macocha, čo jej nedáva dýcha a namiesto toho, aby jej pomohla, hádže jej polená pod nohy kedy sa len dá.

So strachom prichádza do jeho sídla sťa popoluška na svoj veľký bál

Prakticky nulová štartovacia čiara do života, kde sa musí dievčina sama o seba postarať. Ba aj jej prvé slobodné rozhodnutie naznačuje vzburu a jej cesta je poznačená strachom. Strachom z toho, čo príde a bude nasledovať.

Stretáva však svojho princa, svojho záhadného a trošku aj temného princa. Princa, čo je opradený riadnym závojom tajomstvá. Sťa tá popoluška na bále vyhráva nad silnou konkurenciu a získava srdce svojho temného princa, ktorý sa rozhodol žiť iba pre ňu.

Avšak akási macochina moc zostáva silná aj tu a ani Janina láska nad ňou nevyhráva. Všade prítomný zlý duch sídla ju prinúti odísť a skry sa svojmu temnému princovi, ktorý ju pri sebe udržať nevie…

Je to zlá moc, čo je silnejšia než krehký ľúbostný cit menom láska? Alebo iba dobový kolorit, ktorý žiadne iné riešenie ani nepripustil?

Dočká sa svojho víťazstva lásky i ona???

V rozprávke dobro víťazí a zlo je potrestané. Táto prastará obyčaj platí aj v popoluške, v každej jednej na svete. Platí to však aj v tomto temnom príbehu, kde navonok niet šance na víťazstvo lásky? Možno, lebo aj tu Vám správna vec víťazí nad nesprávnou a je úplne fuk, či sa nám to páči alebo nie.

Toto je presne to, čím sa mi Jana Eyrová líši od sirôtky u nás na dedine. Ona nemusí prekonať len svoj trpký osud, vyhrať nad zlou macochou a koniec koncov zvíťaziť aj sama nad sebou. Ona musí ešte aj žiť s prísne zakázanou láskou v srdci…

A to je aj na sirôtku priveľa,

Vaša Juli

https://ro.wikipedia.org/wiki/List%C4%83_de_pictori_rom%C3%A2ni

https://pixabay.com/sk/ko%C4%8D-die%C5%A5a-princezn%C3%A1-novorodenca-1489822/ň

https://pxhere.com/cs/photo/476896

https://pixabay.com/sk/hr%C3%B4za-stra%C5%A1ideln%C3%A9-desiv%C3%BD-skladanie-2580597/

Zo semienka bylinka mladá, z byliny krík kvetmi obsypaný :-)

Kde bolo, tu bolo, bol jeden veľký slovanský národ. Celý východ takmer Vám jeho ľud zaberal. Okrem iného sa tu darilo i bylinám. Nepestovali sa iba, ale  rozprávali sa z pokolenia na pokolenie aj. Tu vznikla aj táto bylina krásna, ktorú vám hneď teraz rozpoviem 🙂

Jedno z nich privialo na ruskú step na prelome 10. a 11,. storočia 🙂

Stalo sa dávno pradávno, pred mnohými rokmi, ba pred mnohými stáročiami. Na ruskú step začal padať dážď priamo z nebies a vietor začal duť silným víchrom kresťanstva, keď ho na prelome 10. a 11. storočia sem vetry priviali.

Čuplo si do výživnej pôdy cirkevnej slovančiny a aby sa mu ešte lepšie darilo, doprialo si aj pôdu prajnej staroslovienčiny.

Hoci najskôr sa v jeho stopke klíčili aj preklady cudzokrajných rastlín, netrvalo dlho a mladá rastlinka si živiny brala aj z plodnej zeme Ruska. Z jej korienkov klíčili malé púčiky kázní, životopisoch svätých, ale aj veršovaných povestí, ako sú napríklad kroniky, či ruské byliny 🙂

Táto ešte stále maličká divorastúca bylina už teraz dáva svetu také významné plody ako je Letopis Nestorov, pravdepodobne z roku 1113, či významné životopisy Života Borisa a Gleba Život Feodosia Pečorského. Jej plodom z tohto divého obdobia, keď sa o ňu stará ešte len ušľachtilý ruský ľud, je aj Poučenie Vladimíra Monomacha.

Prvý veľký skutočne krásny kvietok, ktorý preslávil túto mladú bylinku, sa naplno rozkvitol až v 12. storočí. Skromný prvý kvietok dostal názov Slovo o pluku Igorovom, ktorý sa pasuje za ten najslávnejší plod staroruskej literatúry vôbec. Niet sa čomu čudovať, veď tento kvietok neobyčajne silno vyjadruje vlastenecké túžby ruského ľudu.

Ba ani kone Tatarov ju nedokázali pošliapať, na to bola v mladosti príliš silná

Aj ruská bylinka musí v mladosti veľkú silu ukázať, aby mohla potom v dospelosti a starobe ukázovať svoju veľkosť. Len čo do jej blízkosti prídu bojovní Tatári, pošliapu ju, teda takmer.

Rásť a rozkvet jej púčikov dupot tatarských koní však zastaviť nemohol. Cez všetky úskalia, ktoré zatienili jej rodiacu sa krásu, kvitne nejeden krásny a pre ňu drahý púčik, z ktorých vyrastá kvietok v podobe diela s názvom Slovo Daniila Zatočníka.

Tatari ako prišli tak aj odišli, rýchlo ani víchor, čo tak rád ohýna a ruská bylina sa mohla opäť nielen nadýchnuť, ale aj rásť a mohutnieť.  Bolo to v 15. storočí, kedy čerpá z svojho trápenia a svetu ukazuje celkom nové krásne kvetiny, vyrastené priamo z vlastnej bolesti 🙂

Ide o diela, ktoré rozprávajú o porážke tatárskych kmeňov, medzi ktorými nechýba ani Trojický letopis, ktorý vyzdvihuje úlohu Moskvy v boji, Povesť o boji na Kulikovskom poli, či azda najdôležitejší spis Zadonština.

Po veľkej bolesti to už tak väčšinou  býva, že sa človek postupne prestáva báť a začne sa otvárať svetu. Ba ani taká rastlinka sa z toho nevymyká, tobôž nie ruská bylina, ktorá sa čoraz väčšmi podobá kríčku 😀

Bola ešte len kríčkom maličkým, keď sa zapáčila mocnému cárovi

Svoje veľkolepé puky roztvára tak široko  ako ruská spoločnosť roztvára zvyšku sveta svoju slovanskú náruč. O semienka zo svojich už i tak bohatých kvetov sa ani táto dobrá mama nebojí. S radosťou ich vysiela do sveta, aby jej nazad priniesli krásne cestopisy, nech aj ona vie čo to o svete. Ten najznámejší je určite Putovanie kupca Afanisa Nikitina za tri moria, kde je opísaná cesta do Indie.

Bylina sa kríčkom stala, ktorý bol obsypaný samými kvetmi a samozrejme, hneď sa aj našiel majetný, silný pán, čo ju chcel ma len a len pre seba. Ani sa nebudete veľmi čudovať, že sa kríček zapáčil akurát mocnému cárovi Ivanovi Hroznému.

Ak si myslíte, že kríček sa musel v tej dobe venovať iba jemu, nemýlite sa. Ivan Hrozný sa však ku kríčku hrozne nesprával. Naplno sa mu venoval a dbal na to, aby sa v 16. storočí rozvíjal do krásy ešte viac. A tak popri Nikonovskému letopisu, ktorý ospevuje kult mocného cára, mohli vzniknúť aj právno-spoločenské spisy ako napríklad Domobrana, čo Stoglav 😀

Z byliny sa stal krík samý kvet a sám bol zvedavý, čo sa stane a čo nestane…

V domácom prostredí sa kríček cítil ozaj pohodlne. Páčilo sa mu tam, lebo sa mu darilo. Keď na prelome 18. a 19. storočia jeho nový pán ruský klasicizmus povolal do služby nových záhradníkov, čo sa mali oň starať, sám bol zvedavý, čo sa stane…

a čo nestane 🙂

Vaša Juli

https://pixabay.com/sk/semienko-grain-rastlina-945877/

https://pxhere.com/sk/photo/873359

https://pixabay.com/sk/kvety-biele-kvety-rastlina-kr%C3%ADk-2394665/

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Polygala_tatarinowii_s5.jpg

Čo sa medzi ovcami na salašoch povráva o páde nepremožiteľného Babylonu?

Ubehli roky, storočia, ba i tisícročia sa preliali tým naším dedinským potokom. Ľudia už dávno zabudli, mladí nevedia, starší si nepamätajú a starci rozprávajú úplne iné báchorky, oveľa veselšie story svojho ľudu.

Už celé tisícročia sa preliali naším potokom, že sa naň jednoducho zabudlo

Zabudlo sa už i na školách. Dnes sa už iba máločo z toho príbehu vypráva v triedach. Nik od teba nechce, aby si sa postavil pred tabuľu a rozpovedal si ho celý celučičký do poslednej bodky. Nik sa z neho nechce poučiť. Nik sa z neho nepotrebuje poučiť, načo aj?

Aj jej to mohli rozpovedať len a len ovce. Len ony si ho veľmi dobre pamätajú, na počudovanie sveta až príliš dobre. Traduje sa z pokolenie na pokolenie, z generácie na generáciu. Tak ako sa u ľudských bytostí tradujú z pokolenia na pokolenie poučné ľudové rozprávky dávnych vekov 🙂

Ten príbeh nemá nohy a predsa pochodil kus sveta. Vedia o ňom na každom jednom salaši a je úplne jedno, či na slovenskom, ale na tom americkom. Na našej Zemi niet ani kúska trávy, kam by ten príbeh bez nôh nezašiel.

Ovce nezabúdajú tak ako ľudia a ona to dobre vedela. Žila už veľmi dávno pradávno a predsa sa postarala, aby prežil. Prežil celé nasledujúce generácie a čakal. Nie na princeznú, čo by ju mal prebudiť bozkom svojej večnej lásky ako v nejakej rozprávke.

Chodil od ovečky k ovečke, pchal sa im do uší, dral do sŕdc a zarýval do hĺbky duší. To všetko ticho a nenútene. sťaby bol ozaj tým tichým, nenápadným poslom pravdy. A čakal na svoju veľkú chvíľu. Chvíľu, keď tým čudným, ľudským tvorom otvorí oči a oni sa konečne spamätajú.

Poznajú ho len ovečky, len ony ho smú vyzradiť ľudom, čo chcú počúvať…

Múdra ovečka, čo ho do sveta vyslala, vedela, že to nič ľahké a jednoduché nebude. Bolo jej jasné ako facka, že ľudia zvieratkám nerozumejú, teda aspoň im nevedia rozumieť, lebo voči prírode a zveri bývajú nielen slepí, ale často aj hluchí.

Tušila však, že raz si jej tiché posolstvo svetu vypočuje dobré, šľachetné ľudské srdce, čo ho bude šíriť ďalej a ďalej do všetkých končín sveta, hoci to žiadna ľudová rozprávka nie je. Je to skutočný príbeh, príbeh z ďalekých krajov, príbeh zo starodávnych čias…

Príbeh driečnej pastierky oviec Nanai, čo celý život obdivuje a celým svojím dievčenským srdcom miluje veľkého muža, staviteľa veľkej armády. Deva, čo pochádza zo starého urodzeného váženého rodu, ktorý pred rokmi upadol do nemilosti mocných, sa teraz stáva objektom lásky až dvoch šľachetných mužov, z ktorých vybrať si je priam nemožné

Nebuzadar a jeho neľahký osud v službách kráľa, čo v ňom vidí iba ak soka v moci. Je jediným, kto vidí obrovské nebezpečenstvo, čo hrozí jeho milovanej domovine. Vo svojom boji zostáva však osamotený a aj od svojej zákonitej manželky sa dočká len hlúpeho výsmechu. Stáva veľkú armádu a robí, čo len môže, aby zabránil tomu najhoršiemu a v tom obrovskom chaose stretáva lásku svojho života 🙂

Aj on je slimákom, čo pokrok smie hlásiť len pomaly, zrýchli to aspoň láska?

A napokon knieža Ursiga. Muž, čo vstúpi do cudzej zeme, aby jej ľud raz a navždy zbavil otrokárskych praktík jeho panovníka. So svojou suitou chodí tento dobrý muž po dedinách a zúboženým ľudom rozpráva o inom, krajšom, slobodnom svete za hranicami nepremožiteľnej krajiny. Jeho misia je odmenená a on vo svete otrokárskeho kraja spoznáva čistú a slobodnú dušu.

O týchto troch hrdinov, no aj o iných, čo im hádzali polená pod nohy rozpráva ovečka našej Margite Figuli, ktorá jej rozprávanie okamžite využíva. Výsledkom je hneď dvojzväzkové dielo Babylon (1964, 436 + 404 strán), kde tak majstrovsky zobrazila úpadok jednej slávnej ríše sveta.

Zaiste jej k tomu dopomohlo aj zakomponovanie milostného trojuholníka troch najušľachtilejších postáv románu do veľkolepého príbehu. Presne pre lásku sa nemohli spojiť a bojovať v mene dobra o záchranu. Aj preto bola katastrofa, ktorá sa len pomaličky ako slimák blížila k hraniciam večného mesta, neodvratná.

Chod dejín sa nezastavil a pýche prechádzal pád aj v starom „dobrom“ Babylone. A pritom stačilo len veľmi málo a všetko mohlo byť úplne inak. Stačilo len aby panovník aspoň na chvíľu prestal fantazírovať o fiktívnej hrozbe jeho možnej výmeny na tróne.

Keby sa radšej zamyslel na  tou príliš reálnou hrozbou. čo visí nad krajinou, ako to urobil jeho mladý veľmož, no on nie. Kvôli svojej márnomyseľnosti doviedol si vlasť do vojny a vystavil ju záhube, v ktorej ani posolstvo od susedov nie je zárukou šťastnej slobody a spokojného života.

Babylon – na jeho skazu sme síce zabudli, jeho posolstvo je tu však na veky vekov

Príbeh plný zrady, kde najviac trpí nevinná láska troch šľachtených ľudí sa dnes rozpráva iba na salašoch. Čo už ľudia dávno zabudli, to im ovce zo stáda dávnej pastierky vždy vďačne pripomenú…

Aby sa nezabudlo už nikdy viac,

Vaša Juli

 

https://pxhere.com/sk/photo/1162199

https://pixabay.com/sk/ovce-st%C3%A1do-pfrech-st%C3%A1do-oviec-2859011/

https://pixabay.com/sk/slim%C3%A1k-pr%C3%ADroda-pomalos%C5%A5-predn%C3%A9-1599016/

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:The_walls_of_Babylon_and_the_temple_of_Bel.png